Ako priblížiť literatúru deťom? Ako dokázať, že aj v súčasnej informačne presýtenej dobe ovládanej sociálnymi sieťami a technologickými vymoženosťami môže byť kniha tým najlepším priateľom a pomocníkom? Túto otázku si zrejme často kladú najmä učitelia na základných a stredných školách v zúfalom úsilí podnietiť žiakov a študentov k čítaniu kvalitnej literatúry. Tzv. stredoškolské povinné čítanie vzbudzuje v mnohých nechuť a nevôľu a namiesto zanietenia pre knihy sa stretávame s vnímaním literatúry ako akejsi nemilej povinnosti, ktorej by sa študenti najradšej vyhli. Nemusí to byť vždy tak: kolektív erudovaných autorov a vedeckých pracovníkov z prostredia Prešovskej univerzity vytvoril jedinečný dvojdielny slovníkový výber pod názvom Svetom COOLtových kníh pre deti a pre násťročných. Intencionálne sa publikácia zameriava na detského a dospievajúceho čitateľa, ale má v sebe i didaktický aspekt: je vhodná aj pre pedagógov, ktorí takýmto spôsobom vedú žiakov k fascinujúcemu svetu literatúry. Ako prezrádza titul, výber obsahuje v každom dieli 101 knižných tipov, ale aj v zatextovom priestore núka ďalšie možnosti rozvoja mladých čitateľov. Zároveň teda ide tiež o efektívnu didaktickú pomôcku, ktorú je možné využiť vo vyučovaní na hodinách literárnej výchovy alebo v prípade mimoškolských aktivít, napríklad v rámci školskej knižnice či krúžkovej činnosti.
Jedenásti autori predloženej publikácie sa problematike dlhodobo a dôkladne venujú z profesijného hľadiska ako akademickí pracovníci, výtvarníci, jazykovedci, literárnovední vedci, ale aj autori detskej literatúry: pars pro toto spomeniem zostavovateľov publikácie spisovateľa a vysokoškolského pedagóga Dávida Dziaka, výtvarníčku a literárnu vedkyňu I. Gal Drzewiecku či spisovateľa Petra Karpinského. K odbornej špecifikácii a autorskej erudícii sa pridružuje aj osobný aspekt, keďže koncipovanie knižného výberu je podmienené tiež pravidelným kontaktom s detským percipientom a vlastnou knižnou skúsenosťou. Uvedené texty tak spĺňajú nielen estetické kritériá, ale majú v sebe zahrnuté i hodnotové spektrum a ľudský rozmer.
Slovníkový výber spĺňa základnú definíciu termínu: diela sú zoradené v abecednom poradí, štruktúra jednotlivých hesiel obsahuje vysvetlivky, základné informácie o knihe, autobiografické údaje o autoroch, zaujímavosti z ich života a stručný obsah. Je zrejmé, že zostavovatelia pri koncepcii slovníkov zohľadnili aj primeranosť pre dieťa podľa vývoja, veku či záujmov a zoradili texty podľa vekových kategórií. Výbery sú písané veľmi sviežim, prístupným jazykom a ľahko nadväzujú komunikáciu s detským recipientom, vedú s nimi dialóg, podnecujú zvedavosť a otvárajú priestor na uvažovanie.
Obsah diel vhodne dopĺňajú výstižné úryvky, písané presne tak, aby podporili prirodzenú detskú túžbu po poznaní, ale zároveň aby neprezradili z deja priveľa. Prezentujú sa diela, ktoré by sme už mohli označiť ako svetový kánon literatúry pre deti a mládež, napríklad rozprávky Hansa Christiana Andersena, Alica v krajine Zázrakov (Lewis Caroll) Anna zo Zeleného domu (Lucy Maud Montgomeryová), Malé ženy (Lucy Alcottová) či Kniha džunglí (Rudyard Kipling). Zároveň vo výbere nechýbajú ani slovenskí autori, ktorých diela sú rovnako pútavé a kvalitné a zaslúžia si adekvátnu prezentáciu, napríklad knihy Jany Bodnárovej, Jána Milčáka či Erika Jakuba Grocha. Texty sú žánrovo pestré, v publikáciách sú zaradené žánre sci-fi, fantasy, ukážky dobrodružného a dievčenského románu, mýtov, povestí, detektívok, klasických rozprávok, jednoducho všetko, čo deti v období dospievania dokáže spoľahlivo osloviť a obohatiť. Z hľadiska literárnej formy prevažujú prozaické diela, no súčasťou sú aj básnické výbery (napríklad nezabudnuteľné Modlitbičky Milana Rúfusa). Oceňujem tiež pripomenutie dnes už opomínaných textov s výrazným hodnotovým aspektom, ako napríklad román Jediná od Kláry Jarunkovej. Najväčší priestor je venovaný intencionálnej literatúre pre deti a mládež, no nezabúda sa ani na tituly pôvodne určené dospelému čitateľovi (zvyčajne staršieho dáta), no v oboch publikáciách majú svoje opodstatnenie, napríklad Gulliverove cesty od Jonathana Swifta.
Aké témy v uvedených tipoch dominujú najviac? Celkovo sa reflektuje dospievanie, motív detstva ako veľkej záhady a dobrodružstva, hry, pátrania alebo objavovania nových vecí. Súčasťou tém je aj dospievanie ako prelomové obdobie v detstve, v ktorom dieťa čelí závažným životným skúškam a usiluje sa nájsť svoje miesto vo svete. Do výberu sú zaradené aj predtým tabuizované témy, o ktorých sa píše s veľkou mierou empatie a primerane vzhľadom na detského príjemcu: o smrti alebo drogovej závislosti. Zvlášť ťaživé témy sprostredkúvajú jasné morálne stanovisko, jednoznačné odmietnutie zla a absenciu akejkoľvek relativizácie (napríklad ospravedlňovanie ťažkou dobou), napríklad v knihách zameraných na holokaust, Mengeleho dievča či Denník Anny Frankovej.
Dospievajúci čitatelia môžu takéto príbehy vnímať nielen z estetického hľadiska ako zaujímavé, ale najmä ako memento hrôzy, ktorá by sa nemala opakovať. Vo väčšine beletristických diel je výrazný presah medzi fiktívnym a reálnym svetom, možnosť stotožnenia sa s literárnym hrdinom, ale aj morálne stanovisko. Samostatnou kategóriou sú texty, ktoré sú zároveň inšpiráciou alebo adaptáciou k filmu, autori často pobádajú čitateľov k reflexii a komparácii oboch žánrov. Okrem beletrie je vo výbere zastúpená literatúra faktu a knihy s filozofickým presahom, ktoré učia deti kriticky rozmýšľať a bádať, napríklad diela nórskeho spisovateľa Josteina Gaardera. Niektorí autori sú uverejnení viackrát, čo pripisujem úsiliu o zachytenie viacrozmernosti ich poetiky. Po výtvarnej stránke sa v knihe nachádzajú originálne a výstižné ilustrácie-karikatúry bez výraznej hyperbolizácie, skôr s cieľom vtipne zvýrazniť určitú charakteristickú črtu nielen spisovateľov, ale aj autorov výberu. Podnecovanie detí k čítaniu nenásilným, hravým spôsobom môže posilniť čitateľskú gramotnosť, ktorá je v súčasnosti, ako dokazujú najnovšie výsledky výskumov, problematickým miestom vo vyučovaní slovenského jazyka a literatúry.
Kniha vďaka svojmu didaktickému aspektu nájde využitie v čitateľských krúžkoch či ako spestrenie vyučovacej hodiny, ide o jeden zo spôsobov, ako zatraktívniť edukačnú činnosť. Verím tiež, že pre učiteľov ako milovníkov literatúry môžu byť spomínané tipy nielen inšpiráciou na nepovinné čítanie, ale aj exkurzom do sveta nostalgie.
O opodstatnenosti, ba nevyhnutnosti knižnej kultúry v súčasnosti netreba polemizovať. Verím, že predložená publikácia dokáže stierať hranice medzi na pohľad nezlučiteľnými svetmi dospelých a detí, pretože vo vnútri všetci túžime zostať dieťaťom. Svet COOL-tových kníh je ideálnym sprievodcom, ktorý si vďaka svojej všestrannosti a zaujímavému textovému i výtvarnému prevedeniu nájde pevné miesto v školskej knižnici aj u čitateľov doma.
Dávid Dziak. Iveta Gal Drzewiecka: Svetom COOLtových kníh pre deti. 100 +1 tipov pre teba a pre mňa; Svetom COOLtových kníh pre násťročných. 100 +1 tipov pre teba a pre mňa
Prešovská univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta, 2023
Patrícia Gabrišová (1990) sa narodila v Trenčíne a vyštudovala kombináciu slovenský jazyk a literatúra a dejepis na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Po krátkych potulkách po hrade sa rozhodla zasvätiť život školstvu. V súčasnosti sa venuje štúdiu cudzích jazykov, písaniu poviedok a má slabosť pre všetko literárne.
