V roku 2025 sme si pripomenuli okrúhlych 100 rokov od vzniku pražského Osvobozeného divadla a zároveň 120 rokov od narodenia jeho hlavných hereckých hviezd – Jiřího Voskovca a Jana Wericha. Pri príležitosti týchto významných jubileí vyšla kniha s názvom Osvobozené divadlo a Slovensko, ktorá prináša podrobný prehľad všetkých zájazdových predstavení „Osvobozených“ po slovenských mestách v medzivojnovom období. Zároveň približuje pamiatky, ktoré sa po Osvobozeném divadle zachovali v slovenských múzeách, archívoch, galériách a knižniciach.
Autorom knihy je historik Martin Konečný, ktorý pri tvorbe diela využil fondy mnohých slovenských a českých pamäťových inštitúcií. Najviac publikovaného materiálu pochádza z Národního muzea Praha a jeho organizačnej zložky – Českého muzea hudby. Autor bádal aj v Archíve Divadla ABC (pôvodné Osvobozené divadlo) a v Památníku národního písemnictví Praha, kde je uložená najväčšia časť pozostalosti Jana Wericha. Niekoľko zbierkových predmetov súvisiacich s V+W uchovávajú aj slovenské múzeá – Múzeum mesta Bratislavy, Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici alebo Východoslovenské múzeum v Košiciach. Obrazová príloha publikácie je doplnená aj materiálom zo súkromných zbierok.
Osvobozené divadlo vzniklo v roku 1925 ako divadelná sekcia Svazu moderní kultury Devětsil. Bol to spolok, ktorý združoval básnikov, spisovateľov, hercov, režisérov, výtvarníkov, fotografov i architektov. Hlavnými osobnosťami spolku boli Vladislav Vančura, Karel Teige, Vítězslav Nezval, Jaroslav Seifert, Jindřich Honzl a Adolf Hoffmeister. Jiří Voskovec bol členom Devětsilu v rokoch 1924 – 1926. Jan Werich medzi „devětsilákov“ nepatril, ale často chodil ako divák na divadelné predstavenia, ktoré spolok organizoval. Voskovec s Werichom začali spolu hrať v Osvobozeném divadle od roku 1927. Uviedli sa vlastnou inscenáciou, ktorú nazvali Vest Pocket Revue. V+W boli jej autormi, režisérmi a zároveň si v nej zahrali postavy dvoch kolegov – klaunov.
Vest Pocket Revue mala premiéru 19. apríla 1927 v Umeleckej besede na Malej Strane a odtiaľ sa rozletela po celej Prahe a neskôr i po Československu. Čo malo byť pôvodne jedným študentským predstavením pre priateľov a kolegov, z toho sa neskôr stal divadelný hit, ktorý autori reprízovali vyše dvestokrát. Aj o začiatkoch umeleckej dvojice Voskovec – Werich pojednáva prvá kapitola knihy, ktorú autor nazval „V+W a Osvobozené divadlo“. Stručne v nej priblížil činnosť pôvodného Osvobozeného divadla i umeleckú spoluprácu Voskovca a Wericha pred začiatkom ich zájazdov na Slovensko, aby sa čitateľ aspoň do určitej miery oboznámil s dejinami divadla a spoznal životné osudy jeho hlavných protagonistov. Je dôležité pripomenúť, že s divadlom spolupracovali veľké umelecké osobnosti doby, ako napríklad básnik V. Nezval, výtvarník Jindřich Štyrský, choreograf a tanečník Joe Jenčík, ale aj skladateľ a klavirista Jaroslav Ježek, ktorý sa od roku 1929 stal členom divadla a skladal hudbu do všetkých inscenácií. Ježek zostal s V+W až do úplného zániku divadla v novembri 1938.
Druhá kapitola „Pôsobenie Osvobozeného divadla na Slovensku“ je nosnou časťou celého diela. Autor v nej podrobne približuje všetky zájazdové predstavenia Osvobozeného divadla na Slovensku v rokoch 1930 – 1937. Po prvýkrát zavítalo divadlo s V+W na Slovensko 28. mája 1930, keď sa s jazzovou revue Ostrov Dynamit predstavilo v Nitre. Odtiaľ smerovalo do Bratislavy, kde počas štyroch hracích dní uviedlo až tri inscenácie – Ostrov Dynamit, Fata Morgana a Varieté Revue. Voskovec a Werich zaznamenali pred slovenským publikom veľký úspech a odvtedy sa stali zájazdy na Slovensko tradíciou. Vždy po skončení sezóny v Prahe (zvyčajne v priebehu mája) vyrazilo Osvobozené divadlo na turné po republike. Postupne pridalo do svojho itinerára aj slovenské mestá a okrem už spomínanej Nitry a Bratislavy prišlo aj do Košíc, Banskej Bystrice a Žiliny.
Hlavným zdrojom informácií o predstaveniach Osvobozeného divadla na Slovensku bola dobová tlač. Autor pri svojom výskume vychádzal z množstva dobových novín a časopisov, spomeňme napríklad Slovenský deník, Slovenský východ (od roku 1937 vychádzal pod názvom Novosti), Slovenský hlas, Slovák, Národnie noviny, Slovenské zvesti, Elán a ďalšie. Správy menšieho rozsahu týkajúce sa Slovenska však priniesli aj časopisy vydávané priamo Osvobozeným divadlom. Mali názov Vest Pocket Revue a Lokální patriot. Slovenské periodiká často prinášali aj recenzie jednotlivých predstavení, alebo stĺpčeky divadelných a hudobných vedcov. Patril medzi nich aj priekopník slovenskej hudobnej vedy a kritiky Ivan Ballo, veľký priateľ Jaroslava Ježka.
Práve slávnemu hudobnému skladateľovi je venovaná tretia kapitola s názvom „Jaroslav Ježek a Slovensko“. Dôvod je pomerne prozaický. Spomedzi troch priateľov Voskovec – Werich – Ježek, posledný menovaný chodil na Slovensko najčastejšie. Máme o tom podrobný prehľad vďaka jeho denníkom, ktoré dnes uchováva České muzeum hudby Praha. Tam sa nachádza Fond Jaroslav Ježek, kde je uložená takmer celá skladateľova pozostalosť.
Ježek mal vlastné koncerty v Bratislave ešte predtým, ako do mesta na Dunaji po prvýkrát zavítalo Osvobozené divadlo. Na Slovensko však nejazdil len pracovne, ale aj za kamarátmi, za zábavou a rekreovaním. K jeho najbližším priateľom patrili členovia umeleckého spolku DAV, Laco Novomeský a Vlado Clementis. V Bratislave sa stretával aj s hudobným vedcom Ivanom Ballom, zachovala sa nám vzácna fotografia z ich spoločného výletu na Devín. Ježek cestoval aj na východné Slovensko. Minimálne trikrát pobudol v Košiciach a vďaka jeho denníkom vieme, že rád chodil do kaviarne Slávia a do reštaurácie hotela Schalkház.
Časť kapitoly autor venoval Ježkovým návštevám Kúpeľov Štós. Toto kúpeľné mestečko sa nachádza 45 km západne od Košíc a v období medzivojnového Československa bolo vyhľadávanou destináciou umelcov z celej republiky. Ježek bol v Štóse dvakrát na mesačnom pobyte – v rokoch 1935 a 1938. Z roku 1935 pochádza séria fotografií Ježka s Lacom Novomeským, ktoré nájdete aj v predstavenej publikácii. Vo fonde v Českom muzeu hudby sa nachádza vyše 20 fotografií z Kúpeľov Štós, ktoré sú zaujímavé nielen v súvislosti s J. Ježkom, ale hodnotu majú aj pre regionálnu históriu východného Slovenska.
Publikácia Osvobozené divadlo a Slovensko je zaujímavá aj svojou obrazovou prílohou. Obsahuje divadelné a filmové plagáty, bulletiny, dokumenty zo života divadla, dobové fotografie a pohľadnice. Veľmi vzácne sú snímky V+W+J priamo zo Slovenska, napríklad z Bratislavy, Tatier alebo Kúpeľov Štós. Úplným unikátom je plagát k filmu Peníze nebo život v slovensko-maďarskej jazykovej mutácii z fondu Východoslovenského múzea v Košiciach. Aj takéto pamiatky zo sveta divadla a filmu nájde čitateľ v tejto knižnej novinke.
Predstavenie knihy Osvobozené divadlo a Slovensko sa uskutoční 16. októbra 2025 o 17:00 v priestoroch Verejnej knižnice Jána Bocatia v Košiciach na Hviezdoslavovej 5.
Martin Konečný
Mgr. Martin Konečný, Phd. – vyštudoval učiteľstvo v kombinácii slovenský jazyk a literatúra – dejepis na FF Prešovskej univerzity v Prešove. Dizertačnú prácu v odbore všeobecné dejiny obhájil na Inštitúte histórie FF PU. Publikuje v niekoľkých slovenských a českých časopisoch, napríklad v periodikách Pamiatky a múzeá, Múzeum, Krásy Slovenska, Vojenská história, KINO-IKON. Je autorom štyroch monografií. V roku 2025 mu vyšla kniha Osvobozené divadlo a Slovensko.
