V rámci slovenskej tvorby z 90. rokov je pre mňa jednou z najzaujímavejších autoriek určite Jana Bodnárová so svojím poeticko-prozaickým pohľadom na realitu a zmyslom pre literárne uchopenie senzuálnych vnemov. Tie sa v autorkinej tvorbe uplatňujú od jej počiatkov až po najnovšie texty. Atmosféra a presvedčivosť Bodnárovej diel ani s odstupom viac než troch desaťročí nevyprchala, čo svedčí o ich
Guy de Maupassant (1850 – 1893) bol produktívny spisovateľ – počas svojho relatívne krátkeho života napísal šesť románov: Príbeh jedného života (1883), Miláčik (1885), Mont-Oriol (1887), Pierre a Jean (1888), Silná ako smrť (1889) a Naše srdce (1890). Okrem nich mal rozpísané ďalšie dva, Cudzia duša a Anjel Pána, no tie už nestihol dokončiť.
Už pri pohľade na obálku detskej knihy Evy Luky Pani Kurčaťová 1 upúta čudný a strašidelne pôsobiaci výzor hlavnej hrdinky. A hoci nás rozprávač príbehu presviedča, že pôsobí „nenápadne, milo a prívetivo“ (s. 11), ilustrácia (taktiež z dielne Evy Luky) a opis jej osoby tomu nenasvedčujú. Stačí spomenúť len „dlhé ušné laloky, ktoré jej viseli až po lakte“
Na konci júna 2005 malo v kinách po celom svete premiéru sci-fi oscarového režiséra Stevena Spielberga Vojna svetov. V hlavnej úlohe sa predstavil ďalší držiteľ najprestížnejšieho ocenenie vo filmovom priemysle Tom Cruise. Nič nezvyčajné, že tento film vyšiel z knižnej predlohy. Síce nenaplnil ambície producentov a podľa kritikov bol tak trochu „prepadákom“, avšak jeho knižná predloha bola nezvyčajná
Dvojdomý autor Daniel Hevier prispel (a stále prispieva) do slovenskej literatúry veľkým počtom textov rozličného žánrového spektra. Debutoval ako básnik v 70. rokoch 20. storočia, pričom práve jeho básnická tvorba z 80. rokov bola novým impulzom v slovenskej poézii, spolu s tvorbou Jozefa Urbana či Ivana Koleniča.[1] Títo autori narúšali vtedajšie poetické stereotypy, zbavovali sa ideologického aspektu a zameriavali sa
„Rozpačitý blonďavý medvěd, vyhrávající na kytaru a sdělující hlasem – nečekaným k jeho postavě – překvapivou něhu, bezvadný humor i kapky životní moudrosti, to je Karel Plíhal, olomoucký folkový zpěvák“ (Merta, 1990, s. 96). Texty niektorých piesní si zapamätáme už po prvom počutí, obsah iných zas „lúštime“ dlhšie, uvažujeme nad ich významom, ktorý sa môže objaviť až
V súčasnej slovenskej literatúre nájdeme širokú škálu prozaických diel určených čitateľkám. Typicky intencionálne, ženské romány špecifických funkcií (ktorú podľa Petra Libu definujú základné funkcie ako prístupnosť – byť vyjadrovateľom univerzálneho čitateľa, zábavnosť – prezentuje ju kategória dejovosti a pútavosti, poučnosť – zábavne poúčať a poučením zabávať a senzibilnosť – t. j. vzrušivosť ako element textovej organizácie diela a recepčného
Slovo "haiku" už dnes nepatrí k úplným neznámym. Keď som však pred dvanástimi rokmi hľadala informácie na tému „haiku“, vyhľadávač google sa ma najprv opýtal, či som sa nezmýlila. Dnes vám internet prezradí, že ide o krátku japonskú formu pozostávajúcu z 5-7-5 slabík či žáner japonskej poézie, prípadne sa stretneme so slovom lyrický útvar či nerýmovaná
Jáchym Topol je jedným zo spisovateľov, ktorí nadväzujú na pomerne silnú tradíciu českého umeleckého undergroundu. Podobne ako u veľkej časti autorov jeho generácie, súčasnej podobe Topolových próz predchádzal pomerne pestrý umelecký vývoj. Do roku 1989 a tesne po revolúcii Topol publikoval prevažne poéziu a piesňové texty pre skupiny Psí vojáci a Národní třída, neskôr sa začal výraznejšie venovať