* Krv nie je život pre tých, čo po nej bažia. Jediný pomazaný pre tých, čo každú vieru nazývajú moc, je mesiáš, čo zlyhá. Kto sa ponižuje, aby bol povýšený, povýšený nebude. Poznáš všetky správne odpovede, odpisoval si od svojho učiteľa, ale poslednú otázku si nečakal: Kto, ak nie ty? Nemôžete mi povedať viac,
mala radosť z prítomnosti pamäti v zrkadle ráno videla tvár svojej prababičky opuchnutú z hladu vo vlastných deťoch si všímala tie bruchá ktorých sa nafukovali z pôdy kôry mrlíka rebrá im vrastali do tenkej kože videla deti v snoch privalené panelmi svojich bezpečných izieb s roztrhanými tvárami sklom z rozbitých okien mala radosť z
(z Ďalekého východu na Slovensko) Príroda je s haiku spätá od jeho vzniku. Priamo ju odráža pravidlo kigo, ktoré situuje každé haiku do konkrétneho ročného obdobia. Zima japonskému haidžinovi ponúka miesto na rozjímanie, ale aj návratnú detskú radosť, užasnutie nad bielou krajinou. Nehostinnosť prírody, ktorá sa na pár mesiacov uzamkne do seba, je
(ukážka z knihy) Staroba XII. Som bábika visím na šnúrke do vlasov v tmavej detskej izbe v ktorej ešte býva duch môjho dedka ešte mi raz chce povedať príbeh o Piave ešte sa vo mne mieša detská zvedavosť s múdrosťou starca ešte mi neprináleží cítiť pachuť slepačej polievky v trasúcich sa rukách smrť tu levituje ako loďka
Bež, Euridika! „Bež“, vraveli jej, „môže to prísť každú chvíľu.“ Mestá sú obkľúčené tankami nepriateľa, cez hranice sa vlečú raketové systémy grady a smerče, na nebi krúžia bojové lietadlá namiesto jarných lastovičiek. Času je málo. Chyť svoj vystrašený cestovný kufor a rýchlo doň nahádž všetko, čím si žila a všetko, kým si bola doteraz. Vlastne nie všetko,
Hodnotenie textov Dávida M.: Texty Dávida M. patria k tým typom výpovedí, v ktorých sa prežívanie subjektu stavia nad estetické princípy. Existujú situácie, keď je prijateľnejšie, ak autor uprednostní priamočiarosť, spontánnosť a „beatnickú“ rebéliu pred umeleckou štylizáciou a estetickou „uhladenosťou“, avšak v prípade tvorby Dávida M. nemožno považovať zvolený spôsob písania za funkčný a esteticky účinný. Je zjavné, že
(Článok vo veršoch) „Ako je ticho, pokojne a velebne, celkom inak, ako keď som utekal,“ myslel si knieža Andrej, „inak, ako keď sme utekali, kričali a bojovali; celkom inak, ako keď sa Francúz a delostrelec ťahali so zlostnými a vydesenými tvárami o vyterák – celkom inak plynú oblaky po tomto vysokom, nekonečnom nebi. Ako to, že som to vysoké
LOS Potok, kam si sa nahol, si pamätá tvoju oblú tvár a osikový háj ešte zoštíhlel, keď sa v ňom pohli tvoje lopatky. Zdá sa mi – aj rastliny ťa zdravia, ďatelina a vrbovky sa inak vynímajú, keď si tadiaľ prešiel ty, čistina je ešte čistejšia, prázdnota ešte plnšia a slovo ešte múdrejšie, keď si sa ticho díval
pominuteľnosť- pominuteľnosť nech je radostnou riekou plnou rýb v mysli ktorá ustala pokojná nechávajúca plynúť všetko čo je v pohybe ako konár na ktorom aj v temných dňoch bdie žiarivé ovocie viniča v mysli ktorá každý presvätý okamih nazvala súcitným slovom teraz -- cogito (pamiatke z. herberta) pán cogito sa legitimuje, lebo v hranách kameňa
(Ukážka z pripravovanej knihy) Mama Nemám správne dáta, je to chyba systému? Moja mama nerozumie technike a novému. _ Keď videla, koľko hráme, iba nahlas hlesla. Schovala nám nabíjačku, vymenila heslá. - V robote vraj programuje, venuje sa softvéru. Doma stláča iba off, nevzbudzuje dôveru. Keď nám vypne počítač, nepočuje detský plač. -