Home-Tag: próza

Martin Vlado: Mám všetko, čo nepotrebujem

Malo by to smerovať do samého stredu. Stálo v pošte. Text mailovej správy, okrem tejto základnej informácie, obsahoval už iba termín odovzdania príspevku. Z redakcie literárneho časopisu mi poslali pozvánku do ankety na tému:  Ako sa žije slovenskému spisovateľovi. Odkedy som dôchodca (sedem mesiacov) žije sa mi fajn. Čítam knihu za knihou. Som valibook. Len

Mária Modrovich: K vode IX. – Starnúť s gráciou

Z kuchynskej terasy závistlivo pozorovala štíhle telo ležérne natiahnuté na lehátku pri bazéne. Ani rany po psích zuboch mu neuberali na príťažlivosti. Silvia Mery závidela bezprostrednosť. Akoby jej bolo jedno ako vyzerá. Alebo si bola vedomá toho, že z každého uhla vyzerá dobre. Silvia sa nevedela rozhodnúť, ktorý variant ju dráždil viac. Nezaregistrovala, kedy sa misky

Barbora Hrínová: Skokan

Január bol pridlhý a depresívny mesiac. Ambróz ho inštinktívne nemal rád. Keď sa vybral začiatkom roka na prechádzku, na vyľudnenom Hlavnom námestí stretol iba chlapíka-stromčeka. Kostým nebol v tvare kužele, ale nadrozmernej medovníkovej formičky a pôsobil komickým dojmom, akoby mal chlapík po boku tela sedem zelených  rúk. Ambróz nechápal, ako v tom vydrží. Obvešaný žiarivou výzdobou mal

Mária Modrovich: K vode VIII. – Pohotovosti

Návšteva pohotovosti Silviu najprv zamestnala, hľadali správne dvere, potom bolo Mery treba registrovať. Rečová bariéra veci neuľahčovala,  nakoniec to zvládol Palino so svojou základnou španielčinou a so sestričkou, ktorú za nimi vyslali aj s celkom slušnou angličtinou. Silviu zaskočilo, keď počula Palina vysloviť meno Margaréta Klasová, ale povedala si, že v taške Mery zrejme duchaprítomne našiel

Vanda Rozenbergová: Zjedol som Lautreca

(úryvok)   Mal som takmer dvadsaťštyri rokov, bol marec, všetko sa topilo a my sme sa v blate brodili k polorozpadnutým chatkám za osadou Hemjeslo. Hneď v prvej nás čakala žena, staršia a bez zubov, jednu ruku mala poškodenú obrnou. Vlasy schované pod špinavou červenou čiapkou, viseli na nej čierne tepláky a kožušinová vesta

Mária Modrovich: K vode VII. – Teta Maja a zoznam utopených

Niežeby na tetu Maju celkom zabudla, len presunula túto časť svojej misie do úzadia. Každý deň sa naskytol pálčivejší problém: uzavrieť prímerie s medvedíkmi čistotnými, zvládnuť útok mravcov, naučiť sa surfovať. Prvé dni Palina priam tlačila do spolupráce, otec ju ubezpečil, že starý kamarát pomôže, iste má kontakty, vyzná sa. Palino tajomne prisľúbil, že sa

Júlia Oreská: Posledná Havranka

Zobudila sa zo zlého sna a v tej chvíli vošlo dievča a energicky treslo dverami. Keď si všimla tmu v izbe a rozospatú Havranku, ktorá na ňu žmúrila, začala sa jej ospravedlňovať. Havranka sa na ňu placho usmiala, akože sa nehnevá. Chvíľu bolo ticho, dievča rozpačito postávalo. Zrazu, akoby sa z toho prebralo, usmialo sa a natiahlo k Havranke ruku. ,,Ešte

Mária Modrovich: K vode VI. – Spektákle a strachy

Pyžamková Terezka sa postavila na posteli. „Mami, počuješ?“ „Čo Terezka?“ (Čo zase, Terezka?) „Rieka hučí.“ Silvia sa započúvala a naozaj zachytila vzdialený šum. Bolo to pár dní po návrate z chaty, preto chvíľu zvažovala, či sa im obom zdá to isté. Potom rozoznala výpadovku na Brno dole v údolí, asi kilometer a pol pod ich ulicou. Celý večer sa

Richard Pupala: Noc s korytnačkou

V školskom klube si spravila úlohy. Ticho sedela v lavici a čakala, kým bude môcť odísť domov, a vychovávateľka chcela vedieť, prečo sa nehrá s ostatnými alebo si aspoň nekreslí; kreslí predsa rada. Dorotka neodpovedala. Stuhla v šiji a sklopila pohľad. Nemohla prezradiť, prečo nekreslí. Na ceste zo školy ju dobehol Tomy a celý

Ivana Gibová: Don’t ignore me

A zas si vianočnú šichtu zlízla Karolína, lebo ako jediná nemala deti, no kde je tu spravodlivosť, že kolegovia sa doma obžierajú kapustnicami a ona už tretí rok po sebe musí ťahať v robote do polnoci. Ešte navyše kvôli trom zúfalcom, čo tu sedia každý osve a pijú hnusné lacné vína; to budú dnes