Hipícke mestečko na juhozápadnom cípe polostrova ponúkalo špinavo-očarujúcu atmosféru. Vchádzalo sa doň zo strmého kopca úzkou, točitou, neosvetlenou cestou, vysekanou v džungli. A odrazu, hneď ako to prvé metre roviny dovoľovali: svetielka, lampióny a jednoduché drevené stánky, ako na kolene zbúchané, kde miestni predávali náramky s príveskami zo žraločích kostí a predražené prírodné repelenty, obľúbené aj
Pohmkáva si vtieravú melódiu: „Načo pôjdem domov, keď nemám nikohooo...“ Vlastne má celkom dobrú náladu, ktorú mu urobila nahlúpla pesnička. Na každý tretí takt namočí do teplej vody panvicu a do rytmu ju mydlí. „Otec sa mi žení, matka leží v čiernej zemiiiii...“ Panvica je umytá, postaví ju na jedinú elektrickú platňu, ktorá ešte hreje. Otec
Hodnotené texty autorov: Ján R., Peťo M., Juraj S. Básne Jána R. zaznamenávajú vnútorné prežívanie mužského lyrického subjektu, jeho vzťah k prítomnosti a minulosti, ktorý sprevádza pocit nostalgie. Subjektu prekáža najmä „elektronickosť“ súčasnej doby, s ktorou si spája povrchnosť poznania a preciťovania seba samých, redukované poznávanie sveta okolo nás či odlišné prežívanie vzťahov. Potenciálna milostná partnerka tak môže
Hraj sa s tým, čo máš v nohaviciach a nie s brzdičom, hovorieva Tomášovi Ďuribáči, elitný košický rušňovodič, ku ktorému chodieva Tomáš načierno do nočných šícht ešte od čias, kedy študoval na priemyslovke. Je to ten istý rušňovodič, ktorému Tomáš ako sedemročný sedel na kolenách, keď sa prvýkrát viezol v lokomotíve cestou do Liptovského
O mesiac. Teda. Asi o tridsať dní. Príde marec. Zmizne sneh. Odhalí sa vlhká zem. Zavonia. Predjarie. Tie dva-tri dni v roku. Jedinečné. Neopakovateľné. Ľahko sa dajú prepásť. Ak človek nemá nablízku záhradu. A stromy. Ak sa topí v asfalte. Prejdú okolo bez dotyku. Bez závanu. Aké nepredstaviteľné. Že už o mesiac bude po
(Ukážka z prológu a úvodných kapitol/spevov fantasy románu Dediči posmrtnej ríše, voľne inšpirovaného autorkinou víťaznou poviedkou MCF 2019 Spevy troch posmrtných ríš.) --------------- Toto si hovoria o počiatku Dräkavlšania. Väčšinou pri zbere zdravej úrody. Vzduch bol ako duch. Chodil, skákal, prevracal sa. Sem-tam sa rozbehol a smial ako víchor. Panna Ilmatar, biela kráska zahalená do čipkovaného plášťa,
Hodnotené texty autoriek Lenka H, Timea B a Lea G. Z básní Lenky H. vnímam krehkosť a veľkú citlivosť prežívania a naliehavosť vo vypovedaní. Opisujú priebeh lásky od jej vzniku cez rôzne sklamania až po doznievanie. Ide o úprimnú, intímnu poéziu v 1. osobe jednotného čísla, ktorá je adresovaná objektu záujmu, aj keď zrejme zatajene, a význam má predovšetkým
Pozerám sa na svoju mamu. Na čiernobielej fotke, ktorú som tajne zobrala z jej starého fotoalbumu, má devätnásť. Jedno oko prižmúrené, druhým sa na mňa bezstarostne díva. Obočie má mierne nadvihnuté. Jemne sa usmieva. Pôsobí tak, akoby v tej chvíli ani nemohla byť inou. Nezáleží jej na tom, ako a či ju vidím ja alebo hocikto
Gelnica 1986 je hodvábnou šatkou, ktorou si majiteľ vytiera zadok. V tomto meste zvíťazila bieda nad chudobou. Ale súdruhovia zanovito predstierajú, že všetko je v totálnom poriadku. Pod definitívnu hladinu stiahla Gelnicu v šesťdesiatych rokoch strata postavenia okresného mesta. Pamätníkom tejto éry zostala administratívna budova ONV (Okresného národného výboru), týčiaca sa na začiatku či
(úryvok z knihy) Po zaviatej ceste sa vlieklo červené auto. Šofér by možno aj pridal, pretože šiel iba šesťdesiatkou, ale stále tak husto snežilo, že nebolo vidno ani na meter dopredu. Stierače usilovne kmitali, no veľké vločky v celých chumáčoch znovu a znovu pokrývali predné sklo auta a celú krajinu zahaľovali do bielej tmy.