Home-Tag: slovenská literatúra

Martina Buzinkaiová: We should all be a feminist…

Nasledujúce knihy troch slovenských autoriek stvárňujú ženskú skúsenosť, ktorá sa spája so špecifickými problémami: so ženskou telesnosťou a sexualitou, s materstvom, pôrodom, úsilím vyrovnať sa s preddefinovanou rolou ženy (matky, manželky a milenky). Hoci texty tematizujú rovnaké problémy, pristupujú k nim rôzne; kým v niektorých prózach dominuje ostrá revolta (voči rodovým stereotypom, mužom), v iných dostáva väčší priestor vnútorný

Peter F. ‘Rius Jílek: Červenák na vrchole

Zlom v čitateľskej percepcii Juraja Červenáka nastal niekedy v polovici desiatych rokov, teda asi dve desaťročia od zabudnutého debutu Olgerd ze Scallbornu: Meč z Thormarenu (1993). Dovtedy jeho tvorba rezonovala iba v uzavretej komunite česko-slovenského fandomu, až kým sa mu napokon podarilo osloviť mainstreamový trh. Túto zmenu spôsobil zjavný odklon od prvoplánových inšpirácií v pulpovej fantasy

Patrícia Gabrišová: Koncept lásky na pozadí zbierky Dotyky od Miroslava Válka

Miroslav Válek : Dotyky   Miroslav Válek podľa súčasnej literárnej kritiky spoločne s Milanom Rúfusom na základoch tradičnej poetiky vybudoval poéziu moderného rázu a je pokladaný za majstra voľného verša - aj v čase prevládajúceho modelu socialistického realizmu sa mu v básňach podarilo prelomiť schematizmus a namieril svoje poetické smerovanie k jedincovi a jeho

Peter F. ‘Rius Jílek: K (ne)tematizácii transrodovosti v slovenskej próze

Problematika rodovej identity sa v priebehu desiatych rokov dvadsiateho prvého storočia začala postupne dostávať do verejného povedomia naprieč demokratickými spoločnosťami najmä prostredníctvom silnejúceho emancipačného hnutia, ktorého snahy o občiansku akceptáciu osôb primárne so sexuálnou príťažlivosťou voči rovnakému pohlaviu napokon v mnohých krajinách vyústili do legislatívneho dorovnávania práv s heterosexuálnou a cisrodovou[1] majoritou, či už vo forme substitučného inštitútu registrovaného

Alena Brindová: Nádej v slovenskej literatúre

Snažiť sa uchopiť motív nádeje môže byť zradné, lebo jej vyjadrenie je nerovnorodé: upíname sa k nej hľadajúc zmysel života, ale naše želania môžu byť aj prozaickejšie a bližšie každodennosti. Nasledujúce knihy spája estetická pôsobivosť, motívy nádeje sú v nich stíšené a zahalené, ale i emocionálne otvorené a naliehavé. Svetlo z hlbín jáchymovských lágrov

Patrícia Gabrišová: S chuťou vanilky, tradícií a domova

Martin Kukučín : Vianočné oblátky Historička a etnologička Katarína Nadaská o Vianociach píše ako o období mimoriadne bohatom na tradície, ktorému predchádzala dôkladná duchovná a praktická prípravy. Vianočné tradície sú už po stáročia zaužívaným systémom špecifických rituálov a obradov spojených s kresťanskou vierou - narodením Božieho syna. Ich pôvod sa však čiastočne odvádza z

Martina Buzinkaiová: Komický potenciál periférie v Kšefte Víťa Staviarskeho

Víťo Staviarsky vstúpil do literatúry novelou Kivader v roku 2007, hoci prvé poviedky publikoval už koncom osemdesiatych rokov. Do slovenskej prózy vniesol málo využívaný „tematický register, ktorý je úzko naviazaný na kombináciu rómskeho prostredia a geografického (východné Slovensko) a sociálneho okraja (alkoholizmus),“ (Passia a Taranenková 2014, s. 74). Spätosť s konkrétnym priestorovým rámcom evokuje i v nasledujúcich autorových knihách najmä

Patrícia Gabrišová: Priezračné ako sklo

Alfonz Bednár : Sklený vrch   Pôsobenie Alfonza Bednára v slovenskej literatúre je podmienené nastolenými spoločensko-historickými podmienkami po roku 1945 a udalostiach tzv. Víťazného februára  1948. V krajinách východného bloku, t. j. v područí ZSSR sa udomácnil socialistický realizmus ako  oficiálny umelecký smer určujúci v plnej šírke vtedajšie metodologické a umelecké postupy. Ideologicko-filozofické podložie

Patrícia Gabrišová: Venované všetkým (ne)prebudeným (aby po nich zostala aspoň machuľa)

Martin Kukučín : Neprebudený K napísaniu príspevku ma inšpiroval článok Ako slovenská medicína prebudila Ondráša Machuľu uverejnený v populárno-odbornom mesačníku Historická revue (3/2022), v ktorom sa Jaroslav Valent a Viktor Hlavatovič  zaoberajú diagnózou endemického kreténizmu. Ide o pomerne rozšírené mentálne ochorenie,  ktoré v 19. a čiastočne v prvej polovici 20. storočia postihovalo 3% (a

Martina Buzinkaiová: O nevyhnutnosti starnutia

Problematika starnutia a staroby je v nasledujúcich prózach vnímaná vo viacerých rovinách: na jednej strane je nevyhnutný proces starnutia intímnym problémom, s ktorým sa musia postavy vyrovnať, na druhej strane prekračuje úzko vymedzený rámec ich života a stáva sa súčasťou verejného diskurzu, v ktorom prevláda odmietavý postoj voči starým ľuďom. V textoch Etely Farkašovej, Jany Juráňovej a Stanislava Rakúsa sa staroba