Obľúbená herečka Dana Košická má ku knihám blízko. Medzi tie, ktoré sú jej momentálne najbližšie, patrí kniha mexického spisovateľa a šamana Dona Miguela Ruiza Štyri dohody, kniha Silvie Bystričanovej Tri dni do raja a knižný titul Ženy, ktoré behali s vlkmi od psychoterapeutky, spisovateľky a poetky Clarisy Pinkola Estes.

V poslednom období som sa dosť často sťahovala. Neberiem si so sebou zbytočné veci, ako je nábytok, dokonca ani zbytočné oblečenie, a v konečnom dôsledku je to celkom pozitívne, lebo sa zbavujem zbytočností. Jediné, čoho sa nezbavujem, sú knihy. Takže stále vláčim so sebou obrovské množstvo kníh, ktoré sa mi do života nejakým spôsobom dostali. Či už z úcty k ľuďom, ktorí mi ich dali, alebo kvôli spomienkam, ktoré na nich mám… všade, kam sa nasťahujem, mám celú stenu zapratanú knihami. Viem, že po niektorých knihách už vôbec nesiahnem, pretože mám pocit, že sme si odovzdali všetko, čo sme si mali dať, a zostali so mnou len z takej nostalgickej spomienky. Ale mám knihy, po ktorých kedykoľvek siahnem, presne viem, akú náladu vo mne vyvolajú. Nepodlieham bestsellerom, dokonca mám k tomu nedôveru, cítim za tým komerciu, biznis, a prieči sa mi čítať niečo na povel, len preto, že to čítajú všetci. Mám rada knihy, ktoré mi jednoducho prídu do cesty. Ale mám aj staré overené tipy, a viem, že nikdy nesklamú. Napríklad poviedky A.P. Čechova, F.S. Fitzgeralda, G. Greena alebo Neuveriteľné príbehy R. Dahla.

Dnes akoby sa vrece roztrhlo s knihami, ktoré dávajú návod na život, ako si ho urobiť pozitívnym a krásnym… Človek sa vtom začína trochu strácať. To, čo mňa naozaj oslovilo, bola kniha mexického spisovateľa a šamana Dona Miguela Ruiza Štyri dohody. Kniha múdrostí starých Toltékov. Možno preto, že som jej interpretáciu videla v predstavení českého herca Jaroslava Duška. Zrazu som pocítila, že niečo funguje, je to zrozumiteľné, prirodzené, a rezonuje to so mnou. A odvtedy sa ju snažím žiť. Nie je to jednoduché, ale stojí to za to. Nezneužívať slovo, nebrať si nič osobne, nevytvárať si domnienky a robiť všetko tak, ako najlepšie dokážete… tak málo stačí.

Ďalšia kniha, ktorú mám na najbližšej poličke, kde sú knihy, ktoré so mnou najviac rezonujú, je kniha Silvie Bystričanovej Tri dni do raja. Okrem toho, že Silvia je moja kamarátka a spriaznená duša, je to aj vynikajúca slovenská autorka, ktorá má za sebou už niekoľko kníh. Každý deň má niekto narodeniny, Šťastie prišlo v sobotu, Jar, leto, jeseň, Agáta a Vráť sa po slabších. Táto posledná (žltá) je z divadelného prostredia a Silvia v nej rozprávačsky pútavo rozvíja príbehy žien dvoch generácií, ich cesty hľadania lásky, priateľstva, poznania seba samej. Od tejto útlej knižočky som sa nevedela odtrhnúť, až kým som ju nedočítala do konca.

Ku knihe známej psychoterapeutky, spisovateľky a poetky Clarisy Pinkola Estes Ženy, ktoré behali s vlkmi som sa dostala náhodou. Ale keďže nič nie je náhoda, tak aj táto kniha ku mne mala prísť. Rozpráva na základe mýtov, legiend, príbehov o archetype divokej ženy, o niečom prapôvodnom, inštinktívnom, liečivom, čo má každá žena v sebe, len táto doba, zahltenie občas nezmyselnými činnosťami to v nás potláča… Táto kniha pomáha nadviazať ženám kontakt s prírodou a oživuje to, čo je na žene najkrajšie… jej ženskosť.