Babice umierajú priamo pri rodení a kňazi kolabujú v spovedniciach
Svätyne od Dominiky Madro som mala na poličke už dávno. Hromadia sa mi tam knihy, ktoré nestíham prečítať. Žiaľ, až jej smrť (zomrela v apríli vo veku 33 rokov) ma donútila odložiť všetko, čo som mala rozčítané a zahĺbiť sa do jej debutu. Svätyne som čítala na dovolenke v Chorvátsku a nezaujímalo ma more, čajky ani borovicový les. Vďaka knihe som sa ocitla na myjavských kopaniciach na prelome 17 a 18 storočia. Spisovateľka román, v ktorom majú ženy hlinu za nechtami a kde sa v chalupách rodí toľko detí ako myší a kde je neplodnosť najväčším hriechom, napísala tak pútavo, že mi prišlo ľúto, keď som knihu dočítala. Svet, v ktorom život rýchlo strieda smrť a muži vyrezávajú buď kríže alebo kolísky ma očaril. Vďaka autorkinmu sebavedomému písaniu ma neľahké obdobie našich predkov absolútne pohltilo. Vskutku nevídaný debut.
Po tridsiatke, bez detí, bez telky, len s nutelou
V poslednom čase sa hovorí o Babičke, ale ja som si od Ivany Gibovej prečítala aj jej staršiu knihu Eklektik Bastard. V poviedkach stretneme single ženy po tridsiatke, spíjajúce sa vo svojich obývačkách, pretože už aj lesby rodia viac ako ony. Spoznáme intelektuálnu anorektičku, odmietajúcu jesť drahé klíčky, lebo aj tak ich vyvracia. (Na anorektických fórach ju ešte nenaučili grcať len tie nezdravé jedlá.) V príbehoch vystupujú aj asistentky z korporátneho prostredia, všetci tam jedia chlieb z Yeme a počas fajčiarskych prestávok nadávajú na život. Záver knihy je o pútničke, smerujúcej do Santiago de Compostela. Neviem, či sa autorka zúčastnila tejto cesty, ale opísala ju tak hodnoverne, že ja na túto púť určite nepôjdem. Otlaky, všade samí turisti, zavreté obchody, mizerné ubytovanie, lacný alkohol a novonadobudnuté, povrchné vzťahy. Obrazy, opisujúce naše životy. Je to na zaplakanie, ale musela som sa smiať.
Nemať dieťa nie je únik pred životom
Kanadskú autorku Sheilu Heti zaradil The New York Times medzi 15 svetových autorov, ktorí „formujú spôsob, akým v 21. storočí čítame a píšeme prózu.“ Ja som si od nej prečítala knihu Materstvo. Zamýšľa sa v nej nad možnosťou nemať deti, hoci má stabilného, milujúceho partnera a vek, v ktorom deti ešte mať môže. Sheila rozoberá tému materstva bez predsudkov a odvážne. Je k sebe neúprosná, píše o osamelosti, o odpustení, ale aj o vášni k písaniu. Priznáva, že ani bezdetná žena sa pred životom neschová, osud ju postaví pred mnohé výzvy bez ohľadu na to, či je matkou alebo nie je. Obohacujúce čítanie.
Monika Nagyová (1977) pochádza z Bratislavy. Napísala novelu Sídlisko, inšpirovanú skutočnou udalosťou z rómskeho sídliska Luník IX. Je dlhoročnou blogerkou a moderátorkou literárnych besied. Pracuje v Slovenskom literárnom centre, kde koordinuje medzinárodné projekty a Cenu René. Moderuje podcast Knižná revue.
