Značka: glosy

S každým príchodom novembra zhustne premávka v okolí cintorínov a davy ľudí sa začnú trúsiť k hrobom. Vždy, keď vidím tú záplavu plastových dekorácií a kahancov na malebnom pozadí betónu, spomeniem si na svoje roky strávené v Južnej Kórei a na tamojšiu hrobovú kultúru. Celé okolie nášho kórejského mestečka bolo posiate hrobmi. Niežeby sa tam stali nejaké tragické udalosti. Naopak, bol to celkom zvyčajný pohľad: ...

Jeseň sa u mňa vždy spájala so školou. Už v prvej triede mali pre mňa vety magický účinok. Vidieť na papieri slová a porozumieť im, súhlasiť s nimi alebo nie, to bolo čosi úžasné! Zostalo mi to hádam navždy. Slová a vety sa ma vždy držali ako kliešť. Dnes sa čas akosi zrýchlil. Vyhadzuje nás z bezpečia viet. Ak človek nie je v obraze aktuálneho internetového diania, vypadáva zo systému. Vety často strácajú ...

Minule som čítala na sociálnych sieťach takúto vetu: Zaujímalo by ma, či my lenivci pôjdeme do neba, alebo po nás niekoho pošlú? Veta ma vyprovokovala uvažovať o lenivosti, ktorá má dokonca svoj deň dakedy v auguste. Ja by som lenivosť vôbec neodsudzovala. V dnešnom chaotickom a rýchlom svete sú lenivé chvíľky často vykúpením pre telo a mozog. Napokon, koľko ráz vzišli nápady a nové objavy práve z lenivosti? Údajne aj vynálezca parnej ...

Občas sa zdá, že dnešný svet je akýsi skúpy v ponuke dôvodov na radosť. Radosť je veľmi príjemný pocit. Keď máme radosť – telo i duša pookrejú. Radosť je reakciou na úspech či zisk. Radujeme sa, keď získame, čo sme chceli získať, ale aj vtedy, keď nestratíme to, čoho vlastníkmi chceme aj naďalej byť. V každom z nás vzbudzuje radosť niečo iné. Čo rozradostní mňa, vás rozradostniť nemusí. A naopak. ...

Ešte 24 mesiacov nás delí od toho, aby sa prvé storočie “nového“ milénia naplnilo do prvej štvrtiny. Prvá Slovenská Republika je rovnako stará ako bola prvá Československá a tlak času nás občas pri beznádejnom preteku s budúcnosťou núti i bilancovať. Vianočný čas sa zašpinil krvou podobne ako v roku 2022 a miesto strachu z Islamského terorizmu nás napĺňa strach z teroristov, ktorých sme si vychovali sami. Málokto nie je mysľou a modlitbami s Prahou, ...

V bratislavskej kaviarni sa často stretávam s bolestivým tvrdením, že na Slovensku nebude dobre, kým sa hlavné mesto neoslobodí ako jediný reprezentant štátu a „zaostalá“ masa tvoriaca ostatných päť miliónov spoluobčanov nebude rozdelená medzi susedné krajiny. „Celebrity“ v Bratislave si často rozdávajú ceny len medzi sebou, v nezávislých médiách si respondent s redaktorom neraz tykajú a vytvárajú tak pocit homogénnej ucelenej komunity, ktorá je síce nepriepustná a neprijímajúca, zato však najlepšie vie, čo ...