Mesiac: november 2017

Bolo to v časoch, keď baníci kutali po celom Spiši, hĺbili štôlňu za štôlňou, pretože podzemie kopcov bolo ako bruchá obrov, ktorí sa najedli vzácnych pokrmov. Medzi kutačmi najviac zavážila meď, z ktorej sa vyrábali tie najlepšie hrnce pre pánov, v hutách sa tavila ruda a vydávala vzácne kovy. Novoveské lesy boli pred tými dvestopäťdesiatimi rokmi plné nielen zveri, húb a dreva, ale aj baníkov a prospektorov. Banské spory sa riešili ...

Slovo "haiku" už dnes nepatrí k úplným neznámym. Keď som však pred dvanástimi rokmi hľadala informácie na tému „haiku“, vyhľadávač google sa ma najprv opýtal, či som sa nezmýlila. Dnes vám internet prezradí, že ide o krátku japonskú formu pozostávajúcu z 5-7-5 slabík či žáner japonskej poézie, prípadne sa stretneme so slovom lyrický útvar či nerýmovaná trojriadková báseň. Japonci a vyznávači haiku by ale odpovedali jednoznačne – je ...

Košice nedávno navštívil známy slovenský spisovateľ, držiteľ mnohých ocenení, najmä však hlavnej ceny Festivalu filmovej tvorby pre deti v Chicagu a niekoľkých cien Bibiany a Slovenskej sekcie IBBY za najlepšiu detskú knihu roka - Roman Brat. Tento rodák z Bratislavy, ktorý už niekoľko rokov píše pre deti, venuje sa dramaturgii, umeleckému prekladu, editorskej a redakčnej činnosti trpezlivo odpovedal malým i veľkým Košičanom na množstvo otázok. I my sme mu položili  ...

Vladimír Sorokin (1955) sa odmietol stať komsomolcom. To bolo z hľadiska kariéry v Sovietskom zväze samovražedné rozhodnutie, preto podobných odvážlivcov nebolo veľa. Takýto, proti davu idúci človek, nevyhnutne smeruje k undergroundu, medzi podobne zmýšľajúcich. Sorokin, vyštudovaný inžinier, špecializáciou naftár, zapadol do moskovského umeleckého podhubia, aby sa z neho vynoril najskôr ako knižný ilustrátor. Od obrazu k písmu sa dostal v osemdesiatych rokoch, ale čítať ho ešte dodnes príjemne smrdí komiksom. ...

Podobenstvo  Rybári vylovili z hlbiny fľašu. Bol v nej papier a na ňom boli tieto slová: „Ľudia, zachráňte ma! Som tu. Oceán ma vyhodil na opustený ostrov. Stojím na brehu a čakám pomoc. Ponáhľajte sa. Tu som!“ – Chýba dátum. Iste je už neskoro. Fľaša mohla v mori plávať dlho – povedal prvý rybár. – Ani miesto nie je vyznačené. Nie je jasné, ktorý oceán – povedal druhý rybár. – ...

Andrejovi Tarkovskému Pod básňou len cudzie ozveny Ovídius starne z vánku bude ostrie z hliny citát Stalker dal do prenájmu Boha v stáde zrkadiel sa môže klamať život sa aj tak skončí ako glosa vytrhnutý zub nesprávny pomer tela a strachu vyspovedá ma traviata s veľkým uchom vyženú ma z teba Andrej ****** Hlučná báseň Keď mlčíš viac než stôl odväzujem kvetom vázu z dlhých krkov pozývam rádio do svojich uší nesiem si ...

Jáchym Topol je jedným zo spisovateľov, ktorí nadväzujú na pomerne silnú tradíciu českého umeleckého undergroundu. Podobne ako u veľkej časti autorov jeho generácie, súčasnej podobe Topolových próz predchádzal pomerne pestrý umelecký vývoj. Do roku 1989 a tesne po revolúcii Topol publikoval prevažne poéziu a piesňové texty pre skupiny Psí vojáci a Národní třída, neskôr sa začal výraznejšie venovať publicistike a upriamil sa na prózu. Už v románe Sestra (1994) prišiel s autentickou ...

Hodnotené texty autorov: Gabriela Z., Kamil K., Andrej K. V krátkej próze Tri šibenice autorky Gabriely Z. formuluje ženská postava príbeh vlastného duchovného obrátenia. Vysoká téma premeny postavy z negatívnej na pozitívnu si však v realisticky ladených textoch ako je tento vyžaduje väčší rozsah (rozsiahlejšia poviedka, novela, román). Inak je to v prípade rozprávkových textov, kde je radikálna zmena postavy súčasťou magického sveta. Dokonca je dosiahnutie dobra cieľom, ...

Igor sa prevrátil na druhý bok, čosi ho rušilo zo spánku, zlostne zašomral a pretrel si ľavé oko. „Tretí ledroz túto noc. Kto má pri ich prelietaní spať?" Ledrozy tiahnu vždy na jeseň. Igor mal radšej leto. Všetky ostatné tvory prelietajú koncom leta, niektoré sťahovavé dokonca v zime, len sakramentské ledrozy, to musia predvádzať v jeseni, keď si po sezónnych brigádach nájde prácu nočného strážnika ...

Juraj Kuniak (1955) pochádza z Košíc, usadil sa pri Banskej Bystrici v horskej osade Kordíky. V roku 1990 založil vydavateľstvo Skalná ruža. Debutoval zbierkou básní Premietanie na viečka (1983), za ktorú získal Cenu Ivana Kraska. Druhá zbierka Kúsok svetového priestoru (1994) sa stala Knihou roka v ankete Knižnej revue. Vydal viaceré zbierky básní. Z prozaických titulov sú najznámejšie: Súkromný skanzen. Etudy o etniku (1993), Nadmorská výška 23 rokov (2002), Púť k sebe (2003), Mystérium krajiny / Mystery of ...