Hodnotené texty autorov: Gabriela Z., Kamil K., Andrej K.
V krátkej próze Tri šibenice autorky Gabriely Z. formuluje ženská postava príbeh vlastného duchovného obrátenia. Vysoká téma premeny postavy z negatívnej na pozitívnu si však v realisticky ladených textoch ako je tento vyžaduje väčší rozsah (rozsiahlejšia poviedka, novela, román). Inak je to v prípade rozprávkových textov, kde je radikálna zmena postavy súčasťou magického sveta. Dokonca je dosiahnutie dobra cieľom, a preto je mu všetko podriadené. Tento text však okrem radikálnej premeny postáv a epizódy s postmortálnymi postavami nie je konštruovaný ako rozprávka. Nenájdeme tam ustálený začiatok a koniec a, čo je ešte dôležitejšie v rozprávkových textoch, nestretávame postavy, ktoré by boli psychologizované – ako čitatelia sa nedozvedáme nič o ich vnútornom prežívaní. Najväčším problémom textu Tri šibenice je práve priamy rozprávač v 1. osobe singuláru. Žena vypovedá o svojej premene zo „zlej“ na „dobrú“ neautenticky – raz sa vyjadruje vysokým jazykom, inokedy používa hovorové slová. Nedokáže hovoriť o vlastných emóciách, často opakuje slová rovnakého významu.
Autorke sa nedarí, aj napriek strašidelnej epizóde s mŕtvymi synmi, vytvoriť napätie a gradáciu. Atmosféra je nejednotná (raz cíti fyzickú bolesť, inokedy nie), konštruovaním viet a výberom slov pôsobí skôr komicky.
Do očí bijúcim nedostatkom tohto textu je neznalosť elementárnych princípov slovosledu, v texte sa nachádzajú mnohé nesprávne väzby (napr. Jeho päť detí sú mojou radosťou), pravopisné chyby, chýbajúce čiarky, bohemizmy (napr. paprskami) či skomolené slová (napr. narokúvať, odkopuje). Ovládnutie gramatiky jazyka je základným predpokladom spisovateľských zručností.
Kamil K.
vytekáš
vyteká z teba
dieťa
s otázkami
prečo ako
keď ťa hladím
vo vlasoch
a ty sa cítiš
***
raňajky
rohy stola
stekajú na dlážku
prikazuješ vidličkám
aby prebodli
moju rozospatosť
opäť opäť
***
keď som prišiel
boli tam iba pohodené slová
a plno mejkapu mastilo prsty
ja že som vošiel do tvojho vnútra
ktoré som predpokladal že je
***
ostali iba kroky
dážď sa pohrával s kmeňmi
ako tak padali pod nátlakom
mravce zaprašovali chodníky
ja sám ponorený v kaluži
s bokmi kliesniacimi červotoče
dýchal som pot
zmiešaný s krvou
a na srdci
tie isté stopy
Na týchto básňach si hneď všimneme snahu o osamostatňovanie motívov do veršov. Verš je však nielen formálnym osamostatnením, ale má byť aj významovo uzavretý. V prípade básne vytekáš však druhý a šiesty riadok básne nie sú samostatnými motívmi, uzavretými myšlienkami. Odráža sa v tom potreba začínajúcich autorov zvýznamniť, napovedať čitateľom, že toto je dôležité, za týmto hľadajte viac. Nedá mi tiež nespomenúť, že verše vyteká z teba / dieťa asociujú až tragický obraz potratu, ktorý je vzdialený autorovmu zámeru zobraziť blízkosť dvoch ľudí.
Texty vytekáš, raňajky a keď som prišiel nestačia na to, aby boli básňami, nedá sa v nich hovoriť o motivickej sieti či atmosfére. Keď sa autor pokúsi o vytvorenie básnických obrazov, nie sú to veľmi vydarené epitetá a metafory. Za také považujem: vidličky prepichujúce rozospatosť, pohodené slová, vojsť do tvojho vnútra.
V štvrtej básni je stav lyrického subjektu popisovaný prv cez prírodné motívy, neskôr cez silné motívy potu a krvi, aby nám nakoniec autor odkryl dôvod emocionálneho otrasu subjektu. Nesprávne tak prezradí to, čo malo zostať nevypovedané. Báseň potom vyznieva banálne, pretože čitateľ nemá čo odkrývať, text si nevyžaduje jeho interpretáciu, pretože v ňom nie je čo odhaľovať. Protikladosť motívov kmeňov, ktoré padajú pod váhou dažďa, mravcov víriacich prach chodníkov a subjektu ponoreného v kaluži vyznieva bizarne až komicky.
Andrej K.
Odev noci
Stúpne dym
Kým slnko klesne
Opar z tiel zrak zdolá
Zrýchlený dych
Hebko hlesne
Rozplynuté slová
Nežná luna
Spúšťa perie
V striebornej hmle vysnené
Dotyk sa túla
Cestu nevie
A my dvaja len žasneme
Odev noci
Je z príliš tenkých
Modrých nitiek utkaný
Ostrá ihla
Šeptom šije
Vety medzi riadkami
Ani nahá noc
Sama nevie
Kam sa mohol čas podieť
Než ho nájde
Dovoľ mi ťa
Do jej šatu odieť
Stúpa slnko
Klesá opar
Sny sú už dosnené
Len matných slov
Ostalo pár
Prv, než spolu zhasneme
Manzikert
Krv kropí zdupaný piesok v Manzikerte
A vy, supy, do sýtosti žerte
Telá, ktoré sa za vás vydávajú
Než sa rok znovu oto čí
A dôjde k máju
V Passchendaele odbíjajú
Tretí krát hrany
Ten tón, ako keď vŕzgajú
Pekelné brány
Boh buď s nami
Až v Breitenfelde svitne
A pohľad skytne
Sto tisíc libier ľudského mäsa
Smrť sama zve sa
Na parket
A v tempe tých fanatických pár kréd
Zatancuje chladný val čík
A vám sa to hrozne páči
Lebo sledujete len z obďaleč
A keď už padne na to reč
Klamete si, že ste pou čení
Pri tom v slepom presvedčení
Klopkáte do taktu
Kým ako v Kursku nešliapnete na mínu
nestanete sa obeťou Vlastného zločinu
A niekto pri tom vypíše pár pier
Vraj perom bojuje sám mier
No kým má zbraň hlas
A slová spletá
Koľko ešte ubudne z tohto sveta
Asociácie s transsubstanciáciami
Menšie zlo nahrádza dobro
A väčšie dobro uhrádza zlo
Až keď bude do železa
Zozbierané posledné žezlo
A pretavené na cievky do žiaroviek
Možno kone čne svitne na ten lepší vek
A svetlejšie zajtrajšky
Ku ktorým vzhliadam až tak rád
Že ti čumím do karát
Ale vyvešti ť z nich neviem
Ani túto prašivú prítomnosť
Pokiaľ nie si jasnozrivý Tiresias
A nehráš to ako on na dve strany
Vysvetli mi prosím ten vzorec
Podľa ktorého sadajú si vrany
Na nakopnutie čaká tretie oko
Ale zatiaľ ho dostáva len tretia noha
Až zatrasie sa hora
A jak sa do nej volá
Tak ona skutok popiera
Keď P(h)il Collins, tak môžeme aj my
Výsledkom bude
V pusinke správne pH
Na bločku DPH
Na nose peha
Na pere pera
Na končekoch prstov neha
A tiež dôkaz dokrútenej identity
Za ktorú sme bití
Tupou, drevenou paliciou
A až si spojíš asociáciu s transsubstanciáciou
Premeň pravdu na víno
Pojmi tieto pojmy
A Ježiš sa zježí
Keď In Nomine padneš ako domino
Vyskloňuješ sanctis pod ľa vzoru ingens
Zo špiritusu uhneš sebe aj Inge
Ale sprava dávaš prednosť
Pred studenou ženskou, teplému chlapovi
Na prvý pohľad básne pôsobia poeticky, po prvom prečítaní si naozaj môžeme povedať: „Tak toto je skutočná poézia!“ Keď sa však pozrieme napríklad na prvú báseň, už názov je tvorený nie veľmi kvalitnou genitívnou metaforou odev noci. Metafora, ktorá spája dve podstatné mená, pričom jedno z nich je v genitíve, je jedným z najjednoduchších spôsobov spojenia dvoch obrazov. Ten spolu so slovami ako luna, šeptom, šatu, odieť, dosnené, častou inverziou aj prítomnosťou rýmu síce pôsobí poeticky, ale aj vozvýšene, pateticky. Pátos v tomto prípade vzniká prítomnosťou vysokej témy milostného zážitku, ktorý je spracovaný vysokým spôsobom (spomínané genitívne metafory, inverzia, rým, vysoká miera obraznosti). Neviem si tiež predstaviť väčšie klišé ako milovanie za svitu mesiaca. Je len zdaním, že báseň je plná básnických obrazov, pretože jednoznačne prevažuje personifikácia – abstraktá vykonávajú činnosť ako žijúci. Viaceré vyznievajú ako z detských riekaniek napr. Odev noci / Je z príliš tenkých / Modrých nitiek utkaný alebo Dotyk sa túla / Cestu nevie. Prívlastky sa za epitetá nedajú považovať, pretože nejde o básnické prívlastky – nežná luna, strieborná hmla, ostrá ihla. Oproti zvýšenému výskytu obrazných pomenovaní (aj keď toho istého druhu) v tomto texte, v básni Manzikert zas takmer žiadnu obraznosť nenájdeme. Úloha čitateľa sa minimalizuje na zisťovanie, kde ležia spomínané mestá a aké boje sa v nich odohrávali. V tomto texte má členenie do veršov len formálne opodstatnenie, nie však významové. Posledná báseň je vystupňovaním autorovej záľuby v zvukovej podobe a podobnosti slov napr. žezlo – železo, peha – pera – neha a i. Sústredenie sa na zvukovú podobu básne však má za následok výber slov len na základe toho, či sa rýmujú. Môže sa stať, že pri čítaní takejto básne čitateľ rezignuje na hľadanie významu, pretože cíti, že aj tak je dôležitejšia forma. Problematické je to v prípade tejto básne v tom, že nechce byť zvukovou hrou, ktorá má mať príznak akejsi náhodnosti, ale chce byť angažovanou, vyzývať a žalovať. Ale hlavne rýmovane.
Texty hodnotí Daniela Burdová
Daniela Burdová študovala v Prešove učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry a estetiky. Po skončení magisterského štúdia obhájila dizertačnú prácu z oblasti súčasnej slovenskej literatúry. Rada hľadá odpovede na otázky, ktoré položia samotné texty. Je presvedčená, že literatúra je výsledkom tvorivosti aj podnetom k ďalšej tvorbe. Viedla viacero dielní aj popularizačných prednášok, je organizátorkou aj lektorkou týždňa tvorivého písania Ars Šafarikiana v spolupráci s Univerzitou Pavla Jozefa Šafárika.
