Rímska rasca

1

Bola som v dome u Taliana
Ktorý obedoval dni a na večeru čakal týždne
Raňajky sme trávili mesiace
A keď mi povedal
Nemôžeš sledovať všetko
Odišla som
Do vedľajšieho okna
A zmeškala prvé sekundy zore

Keď ráno vstal
Zapisoval mená
Poznal každý deň v roku po mene
A s každým dňom sedával dlhšie

2
Bývala som v byte u slepého Srba
Perá si vešal na lanká ku dverám
Ceruzy opieral hrotmi o škáry v parketách
Svoju ženu o bielu stenu
Chcel viac než len fresky

Vravel, že je lazár, že raz odíde
A on si ju chce pamätať takto

Poslednú noc
Keď rok udieral tak silno, že ceruzy povoľovali v škárach
Vzal sadru a povedal
Každý sochár potrebuje bustu

Jak dziwnie

Na lavičke za cintorínom sedia deti
A na ich hlavách sa láme svetlo
Na latách za múrmi bez škridiel a farby sedia deti
A nikto ich nevolá domov

Nad nimi jablone
Pod nimi kapustné hlávky
A nie každá sa smie vynoriť

V krajine diabolských stromov
Korene objímajú tuhšie
A miesto voňavého uzlíka
Uťahuje sa mašlička.

 –

Na rybárov odtláčaj svoj vosk

Na druhej strane plota

Stačí podliezať
Lepí ti
Nožičky

Bež ďalej len bež
Dôležité je
Odtláčať epitel od substrátu hneď ako je to možné

Lebo hlina sa pomstí
Tráva sa neohne
Červy už mesiace nespia

Čakali sme na teba
Peter
Moja voda sa ti neuhne
Môj chlieb je tvrdý ale
Ty svoj lámeš každý deň

V mojej hlave práchno
V tvojej ostrosť kolien

A omrviny padnú
Raz i na moju stranu 

 –

Vitríny

Allen, kde sú tvoje krásne obrázky
Keď horíme odspodu nahor a sklá veštia nám z ich letokruhov

Spúšťaš sa po dvojitých Wé ako na horskej dráhe
Did you enjoy the trip?

Tieto chodby majú svetlo
Ktoré sme zabudli viesť
Chýba nám čas

V obchode s hodinami tikajú len naše

Tvoje portréty sa vynímajú na škatuliach od mlieka

Mlieko je neprenosné

Zdravíš ma z titulky každého časopisu

Pripravuješ ma
Nie o,

Gregory

Môj priateľ Gregory mi povedal
Že doma nezhasína

Stále mu svieti jeho rovné čelo
A do hlavy mu je bližšie ako mne

Niekomu babylonské police stále stoja
Niekoho tajomstvá ešte prežijú
Niekomu budú polievať pomníky
A dúfať, že sa nevystreli naposledy

Gregory je vzdelaný muž
Posledné roky dýcha len jeseň
Nemám šancu tam dobehnúť skôr než on

Ale povedz, raz sa aj ja dožijem

Wheat fields of gold
Grey skies
Repeat

Zlaté žitné polia
Zatiahnuté nebesá
Tak sme to učili americké nevesty v tejto krajine

Ženy obkolesia nevestu
Strhajú jej biele látky
Okúpu v daždi

Možno aj my raz skočíme z tejto skaly

Uvedené básne nevznikali súborne ako cyklus, ale samostatne, pri nutnosti zastaviť beh a narušiť kontinuitu. Nikdy som nebola v Taliansku,

Srbsku, Amerike, básne sa totiž neviažu na priestor. Nelipnite však ani na koncepte času.

 

Autor/autorka je účastníkom letnej literárnej školy Medziriadky, ktorú organizuje platforma pre mladú literatúru Medziriadky.

Alexandra Múdra už nestihla minulé storočie (tak ako sa nebudí

na budíky) a narodila sa roku 2000 v Poprade, ale nežije tam. Domov

si nosí v sebe z Krompách cez Spišské Vlachy do Košíc, Spišskej

Novej Vsi či Prešova alebo Bratislavy. Pohybuje sa medzi rôznymi

druhmi umenia – poéziou, prózou, hudobnými útvarmi až k performatívnym

žánrom divadla a hudby. Venuje sa lingvistike a literatúre, v rámci

ktorej sa pokúša analyzovať fenomén krehkosti. Študuje medziodborovo

slovenskú a anglickú filológiu na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika

v Košiciach.