„Kto nahradí Michala?“ Pýta sa Mara v inscenácii divadla GAFFA s názvom Neviditeľný hosť. Naráža tým na pálčivú otázku alebo cejch našej (prvej demokratickej) generácie. Otázku, ktorá sa pýta, či sa Hvorecký, Kovačič-Hanzelová a Gordulič vyrovnajú Tatarkovi, Mňačkovi a Lasicovi a či to vôbec treba. Otázku, či sa stredoeurópska hypermoderna dokáže vyrovnať postmoderne, otázku, či naozaj nedegenerujeme. Otázka degenerácie
Osmý život pro Brilku gruzínskej spisovateľky Nino Haratischwili je nádhernou rodinnou ságou a zároveň beletrizovanou učebnicou dejepisu 20. storočia. Je nielen výpoveďou o ľudských osudoch, ale zároveň nám ponúka kontext období, na pozadí ktorých sa odohrali najzásadnejšie historické udalosti. Príbehu nechýba ani vôňa chýrnej čokolády, gruzínske koberce a magický realizmus, čo sa vznáša nad
keď si nechceš kúpiť ďalšie náušnice, môžem ti urobiť masáž, povedala dredatá Mery, akoby odmietala Silviinu ľútosť. nie klasickú, ale energetickú, nemusím sa ťa ani dotknúť. Ale dotkla sa jej, masáž bola nakoniec až neľútostne fyzická. Mery prstami zachádzala pod záhyby kože, aby sa dostala k myofascii a uvoľnila stuhnuté svalstvo a tkanivo. Zjavne vedela,
Zoe Howardová má sedemnásť rokov, keď ju jej brat Russell zoznámi so Stephenom Quaylom. Stephen je jedinečný, Zoe nikdy v živote nikoho podobného nestretla. Je zvláštny a prchký ako postava z ruského románu. Jeho sestra Anna je, naopak, plachá a uvážlivá. Zoe s Russellom a Stephen s Annou pochádzajú z rôznych spoločenských kruhov, ktorých tieňa sa celý život nezbavia. Ich príbeh
Klimatická kríza už nie je len témou odborných publikácií a článkov, ale ako mimoriadne závažný problém, ktorému čelí naša spoločnosť, preniká aj do diel beletristických. Nórska spisovateľka Maja Lunde vydala už tri diely svojej voľnej klimatickej tetralógie: Príbeh včiel, Modrá a najnovšie Kôň Przewalského. V prvom diele sa venuje dôležitosti včiel a možným následkom ich úhynu, v druhom zištnému
Udalosťou roka 2020 v slovenskej poézii pre deti bolo nájdenie strateného rukopisu konkrétistu Jána Ondruša. Ako zvyčajne, kvalitu detskej poézie udržiava Daniel Hevier. Výborne ju dotvárajú najnovšie zbierky básní pre predškolákov Gabriely Dittelovej a Jany Šimulčíkovej, ako aj prínosný debut v tvorbe pre deti Mirky Ábelovej. Po 37 rokoch E. Markovič našiel rukopis jedinej knihy pre deti
Autor fotografie: René Miko Veronika Husovská (1985) pochádza z Prešova. Študovala na VŠMU v Bratislave a od roku 2011 je členkou hereckého súboru v Divadle Jonáša Záborského v Prešove. Hosťovala vo viacerých slovenských divadlách (Radošínske naivné divadlo, Štátne divadlo Košice a i.). Aktívne sa venuje aj spevu v muzikáloch, ale aj v rôznych hudobných projektoch. So svojím manželom, Martinom Husovským
Najväčšia bezradnosť prichádza v bode keď vieš, že nemáš ani boha, ani rodičov. Alebo aspoň jedného z nich. Bez mamy je to ťažko! Bez mamy nám bolo ťažko ako aj na jar, tak aj na jeseň a možno nám bude aj po lete. Vlna za vlnou sa valí ako jedna báseň. A my, kamaráti zo ZUŠ Slovenská
Jozef Palaščák (1984) debutoval zbierkou Básní TELOI (2009). V roku 2010 vyšla bibliofília Otec, Syn a Cudzinka a zatiaľ ostatnou zbierkou je Notácia (2014). Jeho básne boli preložené a publikované v maďarčine, angličtine, slovinčine, bosniačtine a poľštine. Píše recenzie, poviedky, je
Ilustrácia zo série "Save culture" Cyklus ilustrácií o žabiakovi Johanovi je vytvorený pre potreby portálu Knihy na dosah a Verejnej knižnice Jána Bocatia anonymným slovenským ilustrátorom.