Home-literárna kaviareň-NEpovinné čítanie

Ako žiaci základnej školy čítajú baladu Janka Kráľa Zakliata panna vo Váhu a divný Janko

Na základe prečítaného zhodnoť, v čom bola postava Janka v uvedenom diele výnimočná. V čom spočíva jeho podivínstvo? David Nespĺňal všeobecné normy. Bol samotársky, neobetavý, veľmi introvertná povaha. Jeho podivínske správanie bolo len spečatené tým, ako bol odsudzovaný a izolovaný. Zuzana V jeho výnimočnosti spočíval pohľad, akým sa pozeral na svet. Pre iných bol tento

Patrícia Gabrišová: Inakosť ako svojrázna cesta k slobode

Janko Kráľ: Zakliata panna vo Váhu a divný Janko Janka Kráľa by sme bez väčšej hyperbolizácie mohli označiť ako nezvyčajného na viacerých frontoch -  tento predstaviteľ generácie štúrovcov získal titul najrevolučnejší básnik, pričom status rebelanta potvrdil aj vďaka svojim všestranným národnoobrodeneckým aktivitám, za ktoré si takmer vyslúžil osud na šibenici. Búrlivá, nevšedná osobnosť sa

Ako stredoškoláci čítajú Bednárovu Kolísku

Zaujmite stanovisko k Zitiným životným partnerom. Akým vývinom Zita prechádza?   Tereza Jozef Majerský sa vo vzťahu so Zitou správal vyslovene sebecky, nečestne a zbabelo. Chcel sa s ňou iba zabaviť a klamal ju. Bral ju len ako chvíľkovú zábavku, až neskôr zistil, že ju má skutočne rád, lebo na ňu nedokázal zabudnúť. Keď

Veronika Benikovská: Človek nie je iba tým, kým je teraz, ale aj tým, kým bol

Alfonz Bednár: Kolíska V 50-tych rokoch dvadsiateho storočia vyšiel román A. Bednára Sklený vrch a neskôr zbierka noviel Hodiny a minúty. Obe prózy sa vymykali vtedajšiemu charakteru literatúry socialistickému realizmu, ktorý nadobudol schematickú podobu. V emblematických dielach socialistického realizmu môžeme hovoriť zjednodušovaní zobrazovanej skutočnosti, čierno-bielom videní postáv, pátose pri zobrazovaní protagonistov (postavy hrdinov z SNP)

Miroslav Činčár: Obyčajní ľudia – kartogram komunikácie

Judith Guestová : Obyčajní ľudia „Komunikácia je proces, v ktorom sa Ja stáva sebou samým tak, že sa odhaľuje v druhom.“ (Karl Jaspers) Debutový román Obyčajní ľudia (1976) od americkej spisovateľky, absolventky Michiganskej univerzity v odbore vychovávateľstvo, Judith Guestovej (1936) zaznamenal u čitateľov úspech. V roku 1980 podľa knižnej predlohy nakrútil svoj režijný debut aj Robert Redford a bol to

Patrícia Gabrišová: O pokoji, ktorý hľadáme a nenájdeme

Epos o Gilgamešovi Najstarší umelecký text sveta, Epos o Gilgamešovi, vedie čitateľov za hranice starovekej civilizácie, kde bohovia a hrdinovia tvorili homogénnu súčasť vtedajšieho sveta. Na torzách hlinených tabuliek z mesta Ninive sa rysuje prvé podobenstvo o ľudskom vývoji. Píše sa približne 3000 pred naším letopočtom a dejiny vytvorili hrdinu  Gilgameša. Alebo sa on

Matúš Marcinčin: Chuť zakázaného ovocia

John Milton: Stratený raj Asi to bude pravda, že zakázané ovocie najlepšie chutí. Aký čitateľský zážitok potom ponúkne kniha, ktorá bola zakázaná 166 rokov? Ak by to bola zlá kniha, zaiste by sa na ňu rýchlo zabudlo. Táto však dozrela ako dobré víno. Hovoríme o epose Johna Miltona Stratený raj. Zákaz sa týkal jeho talianskeho

Patrícia Gabrišová: Za všetkým hľadaj ženu

Božena Slančíková Timrava: ŤapákovciBožena Slančíková – Timrava je výnimočný zjav, ktorý v slovenskej literatúre nemožno prehliadnuť. Vznik ženských spolkov v devätnástom storočí a ich postupná rozšírenosť do istej miery podnietila počiatky ženskej emancipácie v Uhorsku. Status ženy ako manželky a matky ostával stabilný. Jej činnosť, doteraz obmedzená na vedenie domácnosti, sa postupne obohacovala aj o

Patrícia Gabrišová: Zoči-voči múrom

Jean - Paul Sartre: Múr „Sloboda je voľba vlastného bytia. Táto voľba je absurdná.“ V citáte francúzskeho filozofa Jeana – Paula Sartra definujeme niekoľko zásadných impulzov jeho filozofického konceptu: slobodnú voľbu, bytie a absurditu. V historickom kontexte medzivojnovej Európy sa javilo gesto slobody ako vyhranenosti voči svetu, do ktorého bol jedinec násilím vrhnutý. Filozofia

Patrícia Gabrišová: Born to be Wild(e)

Oscar Wilde: Portrét Doriana Graya Krása ako základná estetická hodnota je predmetom spoločenských diskusií od antiky po súčasnosť. Autor, ktorému sa v príspevku budem venovať, vystihol východisko svojej poetiky v stručnej formulácii: „Vyvolení sú tí, pre ktorých niečo krásneho znamená len krásu.“ Krása je prezentovaná aj v románe Fiodora Michailoviča Dostojevského Idiot (1869) ako