Mária Modrovich: K vode II . – Najlepšia matka na svete

keď si nechceš kúpiť ďalšie náušnice, môžem ti urobiť masáž, povedala dredatá Mery, akoby odmietala Silviinu ľútosť.

nie klasickú, ale energetickú, nemusím sa ťa ani dotknúť.

Ale dotkla sa jej, masáž bola nakoniec až neľútostne fyzická. Mery prstami zachádzala pod záhyby kože, aby sa dostala k myofascii a uvoľnila stuhnuté svalstvo a tkanivo. Zjavne vedela, čo robí, niektoré nečakané či bolestivé ťahy vysvetľovala sotva počuteľným, jemným hlasom. Silvia sa hanbila za to, ako Mery predtým odpísala a zároveň ešte viac túžila dohrabať sa k jej životnému príbehu. Rozmýšľala, ako by mohla cez hipícke mimikri – chumáče vlasov, esenciálne oleje a dlhé batikované handry slúžiace ako sukne, záclony, plážové deky aj prikrývky – preniknúť k dôvodu, prečo mladá žena už týždne v mestečku predáva náušnice, ktoré sa rozpadnú pri prvom nosení.

doletela som sem z Kalifornie, žijem tam, rozrozprávala sa Mery a Silvii hneď napadlo, že číta myšlienky. Bola rada, že leží dolu tvárou, inak by Mery neušlo, ako sa v nej bije zvedavosť s predpojatosťou. Hanbila sa, že ju Mery tak zaujíma, ale nevedela si pomôcť: najradšej by blondýnku uložila na masážnu podložku a oňuchala ju ako pes, hľadajúci stopy. Cítila ale len vonné tyčinky, z ktorých ju začínala bolieť hlava. Poprosila Mery, aby otvorila okno na hostelovej izbe, ktorú mali nateraz pre seba a opýtala sa, ako dlho žila v Amerike.

do L.A. som prišla pred pätnástimi rokmi, ale asi po dvoch rokoch som sa presunula ďalej. Nakoniec som skončila v Monterey –

áno, Veľké malé lži. Aj keď ja som to nevidela, seriály nepozerám –

naposledy film o Márii Magdaléne,na youtube, odporúčam.

Silvia odpovedala mäkkým hm, ktoré malo za úlohu podporiť ďalší monológ, zafungovalo však opačne. Mery sa odmlčala a keď Silvii prikázala otočiť sa na chrbát, zavrela oči a prstami poslepiačky načítavala dráhy masírovaného tela. A zase jemne, sotva počuteľne:

počúvaj, Silvi, energiu máš rozlietanú po všetkých kútoch galaxie, nečuduj sa, že ťa bolí chrbát v oblasti krížov, tam sa všetko začína. Máš tam zaseknuté nedoriešené karmické veci s významnou ženskou osobou z terajšieho, možno aj minulého života.

Normálne by ju podobná diagnóza rozosmiala, ale Meryin takmer-šepot a vážnosť, s akou ju vyslovila, spôsobili, že Silviina myseľ chtiac-nechtiac začala listovať možnými kandidátkami.

pamätáš sa na najobetavejšiu matku na svete? opýtala sa odrazu Mery a hneď pokračovala s inštrukciami.

uvoľni sa Silvi, predstav si, že si maslo, ktoré mäkne a roztápa sa do podložky.

Silvia sa pokúsila poslúchnuť, ale príliš jej to nešlo. Uvoľňovanie nebola jej silná stránka. Naopak, excelovala v upevňovaní a kontrole. O najobetavejšej matke sveta nepočula, ale téma v jej tele okamžite vyvolala sériu minikŕčov. Každý spazmus sa viazal na určitú jazvu. Jazvy boli viditeľné aj neviditeľné, ale aj tie mentálne sa už prejavovali na fyzickej úrovni.

ona sa ti štyri a pol roka nepohla od detí.

Silvia chcela zakontrovať, že ona so svojimi deťmi strávila ešte viac času, chcela uviesť detaily svojej obetavosti, ale zarazila sa, keď Mery pokračovala o tom, ako deti rástli vo vajíčkach na kolmej skale v hĺbke 1397 meter pod morom. Z matky sa vykľula chobotnica graneledone boreopacifica, ktorá strážila svoje vajíčka 53 mesiacov bez toho, aby ich opustila. Neodchádzala ani na lov, preto sa vedci domnievali, že vyše štyroch rokov vlastne skoro nejedla.

Silvia tu normálne vstávala okolo 6, takmer so slnkom, a zaspávala najneskôr o deviatej, dve hodiny po jeho západe. Teraz bolo po desiatej, za oknami, ktoré mali namiesto sklenených tabúl sieťky proti hmyzu, si vrnela čierna džungľa a ona si na telefóne pozerala fotky etiolovaného organizmu, osmonožky, plne ponorenej do biologickej role rodiča, pripraveného obetovať všetko pre to, aby mali jeho potomkovia čo najvyššiu šancu na prežitie. Zistila, že chobotnica dokázala existovať bez potravy vďaka studeným vodám zálivu Monterey, ktoré ju viac-menej zmrazili, spomaliac jej životné funkcie na minimum. Keď vajcia vysedela, odplachtila do ešte hlbších hĺbok a umrela. Silvia poslala článok z National Geographic Hane. Odpoveď prišla obratom.

Staré.

A ty sa kedy mieniš vrátiš?

Silvia prepla mobil do tichého režimu, položila ho displejom na nočný stolík a zhasla.

Text je úryvok z pripravovanej knihy „Deň noc voda“. Napísanie románu podporil z verejných zdrojov formou štipendia Fond na podporu umenia.