(Rozhovor s organizátorkou súťaže Hviezdoslavov Kubín)
Renata Jurčová je recitátorka, režisérka, pedagogička, odborná pracovníčka pre umelecký prednes. Vyštudovala Vysokú školu múzických umení v Bratislave, odbor dramaturgia a dramatická tvorba. Od roku 2021 pracuje v Národnom osvetovom centre ako odborná pracovníčka pre umelecký prednes. Založila občianske združenie Tri bodky na ceste. V minulosti pôsobila ako pedagogička ZUŠ v Liptovskom Hrádku a Leviciach, recitátorka, dramaturgička, režisérka divadelných súborov Kameň na ceste, Sob na ceste, Strom na ceste a pedagogička úspešných recitátorov (Tomáš Stopa, Henrieta Virágová, Veronika Mészárosová, Naďa Gášeková, Roman Poliak, Nina Pompošová a i.). Na Hviezdoslavovom Kubíne vystúpila ako recitátorka poézie v rokoch 2011 až 2016. S rôznymi súbormi v oboch kategóriách recitačných kolektívov a divadiel poézie získala hlavnú cenu alebo osobitnú cenu na celoštátnom kole. Napísala básnickú zbierku Na ceste za (2022), publikáciu Na ceste k prednesu (2022), v ktorej zhodnotila svoje skúsenosti z metodicko-pedagogického pôsobenia na ZUŠ v Leviciach, a metodické listy Od slova k prednesu.
V júni sa skončilo 71. celoštátne kolo recitačnej súťaže Hviezdoslavov Kubín. Súkromne ťa oslovujem – šéfka HK, ale špecifikuj, prosím, svoju úlohu.
Pracujem ako odborná pracovníčka pre umelecký prednes. V praxi to znamená príprava propozícií pre Hviezdoslavov Kubín, komunikácia s expertnou skupinou a metodikmi pre umelecký prednes, kontrola zloženia odborných porôt pri nižších kolách, kontrola odbornosti členov, pri celoštátnej prehliadke a súťaži Hviezdoslavov Kubín celkové zloženie porôt, spolupríprava vizuálnej identity, kontrola priebehu súťaže osobne, kvality súťaže, dodržiavanie propozícií, obsluha prihlasovacieho systému, príprava dramaturgie celoštátneho kola, programu, bulletinu…
Je Kubín stále Hviezdoslavov? Aj v zmysle, že má stále hviezdnu slávu?
Kubín oslavuje Hviezdy, v zmysle literárne hviezdy a hviezdy slova. Kubín vznikol v roku 1954, počas sedemdesiatich rokov sa menilo aj jeho postavenie v spoločnosti aj jeho veľkosť čo do počtu súťažiacich. Nedá sa preto povedať, čo to znamená mať stále hviezdnu slávu. Myslím si, že má značnú pozornosť, ktorú si zaslúži. Práve kvôli kontinuite a jedinečnosti. Aj keď ja ten názov vnímam skôr z iného uhla pohľadu. Stále sa mi zdá, že Hviezdoslav je patrón, ktorý súťaž stráži. Nie je to taký ten baťko, ktorého si predstavujú niektorí ľudia ako „pátosníka“, ale skôr poet, ktorý rád nad vecami hĺba. Ale nie je to skúpy tatko Hviezdoslav, je to človek, ktorý otvára dvere aj súčasnej poézii a próze, lebo vie, že dobrého sa vždy veľa zmestí. A prakticky, ročne sa na súťaž Hviezdoslavov Kubín prihlásia desaťtisíce detí s rôznou motiváciou. A aká je ich motivácia, tak im často ten súťažný systém odpovedá. Súťaž má mať však v prvom rade vzdelávací charakter, formou rozborových seminárov s odborníkmi po prednesovej časti súťaže. Ten často ľudí posúva hlbšie do prednesu alebo divadla poézie/recitačných kolektívov (lebo veď Kubín už dávno nie je iba o jednotlivcoch) a do chápania podstaty čítania, interpretácie umeleckého slova.
V novembri to bude 104 rokov od smrti Hviezdoslava. Objavujú sa v prednesoch aj jeho diela?
Samozrejme, každoročne sa objaví v ktorejkoľvek kategórii. Veľmi známy a môj obľúbený je prednes Adely Dukátovej, víťazky 4. kategórie poézia 62. Hviezdoslavovho Kubína z roku 2016: Pavol Országh Hviezdoslav a Jurij Andruchovyč Krvavé sonety https://www.youtube.com/watch?v=uWidK5G4G4c.
Často recitovaná je Ráchel alebo Zuzanka Hraškovie. Len málo z nich však naozaj skončí na celoštátnom kole. Hviezdoslavov jazyk je nádherný, ale náročný a komplikovaný a na to, aby s ním recitátor/ka vedel/a pracovať, potrebuje, okrem iného, značné skúsenosti s prácou s dôrazom a intonáciou.
Keď sem do Dolného Kubína príde na vyhodnotenie súťažiaci, učiteľ, lektor, návštevník, rodič, fanúšik umeleckého prednesu alebo zvedavý okoloidúci, rýchlo zistí, že nejde iba o odovzdávanie diplomu a opakujúci sa potlesk. Vošla som dnu a zrazu som sa ocitla na festivale s bohatým programom.
Áno, je to tak. Celoštátne kolo Hviezdoslavovho Kubína by chcelo byť miestom, kde sa môžete ešte viac inšpirovať. Kde môžu okrem súťažiacich prísť aj ľudia bažiaci po vzdelaní, po stretnutí sa s vynikajúcou literatúrou a zároveň by to chcelo byť miesto, kde to žije. Po prednesoch a divadlách nastávajú rozborové semináre, ktoré sú najdôležitejšia súčasť každého stupňa súťaže a mali by byť adresné, konkrétne, konštruktívne a on je vlastne dôležitý aj v bode, v ktorom nehodnotia len vás, ale aj ktorýkoľvek iný prednes, pretože aj na tom sa dá učiť, pochopiť, ako vnímať prednes, porovnávať si svoje vnímanie a skúsenosti s vnímaním a argumentáciou odborníkov, ktorí sa danému odboru venujú profesionálne dlhé roky. A tým sa recitátor, divadelník dokáže posúvať vo svojom vývoji ďalej.
Festivalové noviny! Tak to je krása! Budem znieť skúsene alebo neskúsene, ak ocením najmä to, že vôbec sú? Prinášajú denne aktuálne informácie, ale svieži majú aj dizajn a jazyk. To sa vám ako podarilo?
Festivalové noviny sú dlhodobou súčasťou Kubínov, fungujú od desiateho ročníka. V roku 1964 si Theo H. Florin potrpel na grafike a vizuálnosti všetkých tlačovín, vtedy vyšiel po prvý raz aj festivalový spravodajca s informáciami počas podujatia. Ten rok mala veľký úspech edícia bibliofílií, ktorú koncipoval, redigoval a organizoval (vydal súbor desiatich slovenských a českých básní Opakovanie ohňa vo výbere a zostavení Karola Wlachovského). Vydávame ich odvtedy každý festivalový deň – večer. Prinášajú aktuálne informácie, hodnotenia porôt, rozhovory s účastníkmi alebo zaujímavými osobnosťami a dizajn sa napája na vizuálnu identitu daného ročníka. Vizuálna identita súťaže Hviezdoslavov Kubín sa zameriava na pripomenutie a oslavu slovenskej literatúry a umelcov, začala sa celoplošne na súťaži Hviezdoslavovho Kubína používať od roku 2021. Každý ročník reflektuje konkrétne dielo a autora. 71. Hviezdoslavov Kubín a jeho vizuálna identita, ktorú pre všetky kolá roku 2025 vytvorila Laura Morovská, vychádza z básnickej skladby Bazová duša známeho slovenského básnika, prekladateľa a redaktora Jána Buzássyho.
Bazovú dušu Ján Buzássy napísal v roku 1978 ako výsledok hľadania čistých priestorov pre život človeka. V básni sa dá nájsť návod, ako vzniká báseň.
„O čom spievaš
O veselosti šašov a šťastnej lži
To sú piesne pre plytký dych.
Hlbšie,
hlbšie nadýchnutie potrebuje pieseň,
ak má vytvoriť priestor,
kde by vtáci a kvety opäť žili.“
Buzássy – Bazová duša
Otázka, ktorá navracia pozornosť z vonkajška do vlastného vnútra, nielen pri procese tvorby.
K tomu sviežemu jazyku, možno je to tým, kto je v tíme, že sú to ľudia, ktorí sú mladí a slobodní duchom, menovite Mgr. Jaroslav Broz – šéfredaktor, redaktori: Bc. Alfréd Tóth, Mgr. Alexandra Múdra, Mgr. Pavol Náther, PhD., Mgr. Dušan Jablonský, Mgr. art. Júlia Oreská a grafička Mgr.art. Viktória Jehlárová.
Festivalové noviny:
Rok 2025
https://www.nocka.sk/hviezdoslavov-kubin-2025-festniky/
rok 2024
https://www.nocka.sk/hviezdoslavov-kubin-2024-festniky/
rok 2023
https://www.nocka.sk/hviezdoslavov-kubin-2023-infonoviny/
Chcem prejsť k recitátorom, ale vidím tu aj veľký počet porotcov. Úlohy jedných aj druhých pôsobia na tomto mieste vyvážene, cítiť, že sa „potrebujú“.
Možno je to tým, že sa na celoštátnom kole pokúšame o konštruktívny dialóg medzi porotou a recitátormi/divadelníkmi. Cesta k cieľu je dlhšia, ale dôležitá je chuť a skúšanie. Kým recitátor vydáva zo seba to najlepšie, aj odborný porotca musí vydať zo seba len to najlepšie.
Ako by si charakterizovala prednes v roku 2025?
Prednes v roku 2025 je odrazom doby presne tak, ako bol aj v minulosti. Odráža témy, formálne prostriedky, ktoré prislúchajú prirodzenému vývoju umenia, ale aj tohto odvetvia a doby.
Dieťa verzus dospelý. V rámci prednesu sú, môžu, mali by byť medzi nimi rozdiely?
Umelecký prednes v súťaži Hviezdoslavov Kubín sa delí na rôzne kategórie, ktoré sa hodnotia rôznym spôsobom, patrične k veku:
1.kategória – recituje zväčša krátke detské texty
- žiaci 2. – 4. ročníka základných škôl a žiaci základných umeleckých škôl vo veku 7 – 10 rokov,
2. kategória – pracuje s témami ako sú: vzťahy s kamarátmi, rodičmi, rafinovanejšia hra (balady, sociálne príbehy, náročná metafora, dlhšia, epická)
- žiaci 5. – 6. ročníka základných škôl a prímy (1. ročníka) osemročných gymnázií a žiaci základných umeleckých škôl vo veku 10 – 12 rokov,
3. kategória – často vyhľadáva témy: hľadanie a skúmanie seba, existencia, otázky, vzťahy k opačnému pohlaviu
- žiaci 7. – 9. ročníka základných škôl a sekundy, tercie, kvarty (2. – 4. ročníka) osemročných gymnázií a žiaci základných umeleckých škôl vo veku 12 – 15 rokov,
4. kategória – sa už nebojí zložitejších tém: kritická reflexia života a reality, sebareflexia, existenciálne, ekologické a morálne problémy ľudstva, občianske témy – takmer všetka hodnotná literatúra
- žiaci 1. – 4. ročníka stredných škôl, 5. – 8. ročníka osemročných a bilingválnych gymnázií a ostatná nevysokoškolská mládež do 19 rokov vrátane,
5. kategória – čo sa týka výberu tém je to podobné ako pri IV. kategórii, ale tu je možné už ísť do väčšej a zrelšej hĺbky
- študenti vysokých škôl bez ohľadu na vek, žiaci 5. – 6. ročníka konzervatórií a dospelí od 20 rokov.
Čo sa týka pohľadu na jednotlivé kategórie, s deťmi sa pracuje trochu inak ako s dospelými. Aj preto, lebo v prvej kategórii napríklad ešte nepracujú tak často s metaforou, nedokážu pracovať tak vedome s emóciami. Detský prednes ešte len hľadá autentickú intonáciu a učí sa rozumieť textom. Dospelý prednes už pracuje so všetkými témami, ktoré sú k dispozícii. V princípe sa to líši len stupňom pochopenia života a vývojovým stupňom dieťaťa, mládeže či dospelého. Ale aj v detskom veku poznáme výnimky, ktoré, povedzme, akosi skôr dospeli a majú bližšie k témam, ku ktorým iné deti tak blízko nemajú. A tým pádom aj prinášajú do súťaže zložitejšie texty. Čiže je to veľmi individuálne.
Spomínali sme programové bohatstvo, plagát je plný, hodnotiace semináre praskajú vo švíkoch, besedy, workshopy, divadlo… Súťažiaci z celého Slovenska po mesiacoch príprav a postupových kôl, literatúra všade, kam sa pozrieš.
Ako to teda je s tými mobilmi? Čítame alebo nečítame?
Ak sa pozriem na celoštátne kolo Hviezdoslavovho Kubína – čítame. Ak sa pozriem nižšie, nie je to tak jednoznačné. A je to omnoho komplikovanejšie. Existujú skupiny dospelých a detí (ktoré sú inšpirované v čítaní tými dospelými), ktoré čítajú bez ohľadu na čokoľvek. A potom je dosť veľká skupina detí a dospelých ľudí (často aj pedagógov), ktorí si pre prednes vyberú radšej literatúru, aj tú menej umelecky hodnotnú, z internetových zdrojov, čo prezrádza, že zrejme tak často literatúru tohto typu nečítajú. Aj preto sme začali pedagógov a pedagogičky inšpirovať v čítaní konkrétnymi tipmi:
https://javisko.sk/hladate-text-na-hviezdoslavov-kubin-alebo-o-vztahu-autora-a-recitatora/
https://javisko.sk/hladate-text-na-hviezdoslavov-kubin-potrebujete-rychlokurz-nech-sa-paci/
https://javisko.sk/hladate-text-na-hviezdoslavov-kubin-plac-laska-a-dovera/
Okrem toho, ja sa hýbem prevažne v bubline tých, ktorí pre svoj život potrebujú knihy ako duchovné obohatenie, niečo, bez čoho si svoje dni nevedia predstaviť. Ale viem, že nie každý to tak má.
Ale ty aj píšeš!
Píšem. Napísala som básnickú zbierku s názvom Na ceste za. Vyšla v roku 2021 a 2022.
https://www.goodreads.com/book/show/114944868-na-ceste-za#CommunityReviews
Píšem aj len tak na instagram a svoju facebookovú stránku. Básne tvoria moju dennú súčasť.
Jedny z najnovších básní vyšli v srbskom časopise Hlas ľudu, v prílohe Obzory:
https://www.facebook.com/100060832854090/photos/1211300940907656/
Napísala som aj knihu Na ceste k prednesu: https://javisko.sk/na-ceste-k-prednesu/
A v knihe Hviezdoslavov Kubín, sedemdesiat rokov súťaže som napísala beletristickú spomienku na Hviezdoslavov Kubín s názvom Stojím a dívam sa.
Okrem toho sme so Štefanom Jurčom napísali mnoho spoločných autorských divadelných hier, ktoré sme neskôr aj inscenovali.
Ťa „kedys zvádzal svet ti hovoriac„, že raz sa budeš venovať literárnemu umeniu v tejto podobe?
Nikdy som sa viac ničomu inému nevenovala. Prednášam od detstva, píšem (si) od detstva. Tak je to asi také prirodzené. Akurát som nabrala odvahu to vydať. A to bol trochu krok do neznáma.
(S Renátou Jurčovou sa zhovárala Silvia Kaščáková)
