Alena Oravcová: Moje miesto
Lámanie večer prichádza na lámanie a ja si líham k bezdomovcom a žobrákom s nedôverou mi ukazujú moje miesto ale nad ránom som to ja kto tíši ich plač pýtajú sa, odkiaľ sa poznáme a ja sa len usmievam Meno keď opustila prah dverí nedržala nič len peceň čerstvo upečeného chleba mala