Na tejto ulici som doma je pripravovaná kniha reportáží z 8 a pol bratislavských ulíc. Mojou inšpiráciou bol rozhovor so šéfredaktorom časopisu Flaneur Fabianom Saulom v Denníku N. Flaneur sa v každom čísle venuje jednej ulici vždy v inom meste na svete. Prináša rôzne pohľady, detaily, mikrokozmos. Pripraviť jedno číslo im niekedy trvá aj
(úryvky z knihy) Chrobákovo putovanie Aj obyčajný chrobák urobí občas niečo pochabé: preplaví sa na loďke z listu na druhý breh rieky, skrytý vo vlasoch letušky preletí cez oceán, vlezie do ucha spiaceho nosorožca alebo do nosa spiaceho chlapca. Nevieme, prečo tak koná; možno zo zvedavosti, možno natruc a možno aj omylom. Jeden z takýchto chrobákov, veľký
(úryvok z pripravovanej knihy) Pirátske rozprávky vznikli na opačnej strane sveta. Pôvodne boli o piatich indiánskych dievčatách, ktoré sa o autorku niekoľko mesiacov starali a popritom si všeličo vymýšľali. Kniha vznikla, aby na seba navzájom nikdy nezabudli. A aj preto, lebo nie je vôbec dôležité, či ste dievčaťom v Guatemale, alebo na Slovensku. Pirátske lode
Predstav si, že sa voláš František, máš manželku Františku a šesť dcér. Predstav si to len na chvíľu. Máš ten pocit? Vieš ho v sebe nájsť? Podľa mňa nie. Aspoň zatiaľ, nie tak úplne, lebo netušíš, aké to je. No práve v tom je ten problém. Ešte o tom netušíš. Netušíš pri ich narodeniach. Každá sa rodí inak,
(Úryvok z pripravovanej knihy) V určitom období ostávala Klára uzavretá vo svojej fľaši. Sedávala v zadnej lavici a neprítomným pohľadom pozorovala svet okolo seba. Najčastejšie sa zaoberala osobnými záležitosťami ako pichanie kružidlom do gumy, následné počítanie vpichov - (teda v jej interpretácii vesmírnych bodiek či hviezdičiek, na šedom nebi). To isté potom robila s plastelínou,
Rušňové depo odjakživa pôsobilo ako osada starostlivo ukrytá od okolitého sveta, ktorej obyvatelia sú schopní prežiť čokoľvek bez vonkajšej pomoci. Bola to pevnosť ochotná prichýliť všetkých vyvolených, no rozhodnutá nevpustiť ani jedinú nekompetentnú myš. Ku košickému rušňovému depu osemdesiatych rokov patrila závodná kuchyňa aj s večernou prevádzkou a bufet so zásobami stredne veľkej predajne
Najnovšia knižka Víťa Staviarskeho Kšeft, z nej pochádzajú aj uverejnené ukážky, pozostáva z troch próz, ktoré spája prostredie jarmočného obchodu. V prvej časti Kšeft autor šťavnatým a vtipným spôsobom opisuje svoje zážitky z obchodných ciest. Novely Markova dcéra a Loli paradička sú realistickými sondami do života jarmočných obchodníkov. Z časti Kšeft Ing. Purdeš Kedysi som mal na trhovisku stánok s drogériou,
Hranica depa nie je imaginárna čiara. Nie je to ani symbol. Ide o presný technický termín (border overhaul, betreibs-werksgrenze, limite de dépôt, граница депа) používaný v železničných predpisoch. Je to bod nula, ktorý hýbe čímsi väčším ako je zemeguľa. Pretože zemeguľa je tu pre všetkých, no za hranicu depa môžu iba vyvolení. V prvom
Agresívny budík, ešte v polosne matné spomienky na večer, chvíľu ani neviem kde som, hodinky, onedlho mi zapne – vlak do Bratislavy, mám dvadsať minút, aby som sa dostala na ostravské Hlavní nádraží, nahádžem veci do kufra, bez sprchy, bez umytia zubov, bez mozgu, do troch minút vystrelím z hotela, pešo to nestíham, električková zastávka, bežím,
Márny zabuchol dvere a vydýchol si, konečne má od sveta pokoj. Arašidové chrumky padali do bezodnej priepasti, kým na obrazovke vystupovali zábavní a ešte zábavnejší umelci, ktorí spievali deťom prihlúple piesne a tešili ich asi ako Pionierska lastovička (pozn. Opýtaj sa babky). Ako redaktor časopisu pre najmenších nemal chuť na nič, čo súviselo s tou chamraďou, zhrýzal sa