„Jedného dňa som sa začítal do Knihy a celý môj život sa zmenil. Kniha na mňa zapôsobila hneď od prvých stránok takou silou, že som mal dojem, akoby sa moje telo odpútalo od stoličky a od stola, za ktorým som sedel a vzďaľovalo sa od nich.“ Toto ešte nie je obdivné vyznanie recenzenta. Ide o úvodné vety z

Slovenský čitateľ už mal možnosť zoznámiť sa s tvorbou Antala Szerba prostredníctvom románu Pendragonská legenda. Napriek tomu je tento maďarský spisovateľ u nás takmer neznámy a na jeho román Cesta za mesačného svitu sa na Slovensku čakalo 81 rokov. Dejový základ románu predstavuje svadobná cesta Mihálya a Erszi po Taliansku. Mihály je synom z dobrej obchodníckej rodiny. Po

Na mesiaci autorského čítania som historikovi a jazykovedcovi Martinovi C. Putnovi v diskusii položila otázku, aký je jeho názor na postavenie angličtiny ako svetového jazyka, prípadne jej ďalší osud. Namiesto rozsiahlej odpovede som dostala odporúčanie na knihu Nicholasa Ostlera,  lingvistu a historika z univerzity v Kente: Říše slova. Jazykové dějiny světa. Kniha Říše slova

Odborné publikácie sa dnes píšu o témach, ktoré sa na prvý pohľad nezdajú na to stvorené. Po vzore západných krajín je u nás takouto témou aj jedlo. Dobrou správou pre bežného čitateľa je, že téme sa nevenujú vedci len v suchých štatistikách alebo popisovaním ľudových zvykov, ale autori – odborníci dokážu priniesť výsledky svojej práce „chutnou“ formou.

Dmitry Glukhovsky (1979) je ruský autor svetového renomé. Čitateľ, ktorý obľubuje žáner sci-fi a dystopie, určite pozná kultovú trilógiu Metro, ktorá sa odohráva v blízkej budúcnosti po jadrovej apokalypse v hlbinách moskovskej podzemnej dráhy. Metro sa dočkalo prekladu do 35 jazykov. V novej knihe Text testuje autor neprebádané vody realistického románu s kriminálno-psychologickou zápletkou. Zdá sa, že sa vybral

Ak je reč o obšťastňovaní mozgu, niečo by o tejto téme mal vedieť Dean Burnett, neurovedec a komik v jednom. S vtipom stand-upistu popularizuje svoje odvetvie vedy a karikuje, ako sa to robiť nemá. Vo svojej prvotine o mozgu – idiotovi, ktorý sme zdedili po druhohorných predkoch (mozgový kmeň) a len trochu "rozšírili" (neokortex), vysvetľuje, ako

Po debute Vše, co jsme si nikdy neřekli nás Celeste Ng vo svojom druhom románe Stačí škrtnúť zápalkou vtiahne do zdanlivo idylického sveta clevelandskej štvrte Shaker Hights. V tejto štvrti je všetko dokonale naplánované, pravidelné, rovnaké a navonok harmonické. Lebo všetko je možné naplánovať, a tým sa „vyhnúť škaredosti, nepríjemnosti a pohrome“ (s.18). Nesúlad medzi vonkajškom a realitou je

Pri tejto knihe sa čitateľ nemôže ulievať, od začiatku sa musí plne koncentrovať. Napriek tomu bude tápať, kým pochopí rytmus, v ktorom Jonas Hassen Khemiri píše. Metóda, keď dej neplynie lineárne, ale je rozsekaný na kúsky puzzle nie je originálna, ale v danom prípade rozhodne nie je samoúčelná. Je len dohnaná do extrému, pretože okrem faktu,

V Magazíne o knihách 5/18, špeciálnej prílohe denníka SME, je na titulke rozhovor s Arturom Pérezom-Revertem, známym a aj na Slovensku vydávaným španielskym autorom. Nadpis článku znie: „Najhorší nie sú darebáci, ale hlupáci.“ Pri čítaní jeho poslednej knihy Krátke dni na zabíjanie, táto veta bliká v mysli ako pomyselný neón. Mohla by byť mottom príbehu, ktorý sa odohráva

V minulom roku sa na našom malom knižnom trhu objavila zaujímavá a rozsiahla novinka, nazvaná veľmi jednoducho no veľavravne Romanovovci (1613-1918).  Z knihy sa stal takmer okamžite bestseller. Už z jej názvu je zjavné, že približuje významný vládnuci rod ruských Romanovovcov, ktorý viac ako tri storočia ovplyvňoval život nielen v krajine kde panoval, ale aj v iných kútoch starého kontinentu. Autorom