B. B. Grünmannová: Pri tejto knihe sa čitateľ nemôže ulievať

Pri tejto knihe sa čitateľ nemôže ulievať, od začiatku sa musí plne koncentrovať. Napriek tomu bude tápať, kým pochopí rytmus, v ktorom Jonas Hassen Khemiri píše. Metóda, keď dej neplynie lineárne, ale je rozsekaný na kúsky puzzle nie je originálna, ale v danom prípade rozhodne nie je samoúčelná. Je len dohnaná do extrému, pretože okrem faktu, že pri dopravnej nehode zomrel mladý muž Samuel a že predtým vyhorel dom jeho babičky, nie je nič jasné a isté. Na začiatku sa v jednotlivých odstavcoch striedajú rôzni rozprávači. Až po pár stranách sa začína jasnejšie črtať, že sú to odpovede na otázky, že niekto obchádza Samuelových priateľov a známych, v úsilí zistiť, čo viedlo k jeho smrti, či išlo o nešťastnú náhodu alebo samovraždu. Ten človek je spisovateľom, Khemiri by s ním mohol, ale nemusí byť stotožnený.

Samuel patril k skupine Švédov rasovo zmiešaného pôvodu. Otca mal zo severnej Afriky, matku Švédku. Ľudia, ktorí pre neho boli dôležití, boli na tom podobne. Je samozrejmé, že sa príbeh dotkne otázok rasizmu, ale skôr v súvislosti s imigračnou vlnou posledných rokov. To, čo Samuela trápi v prvom rade, je strach z extrémne slabej pamäte, z toho, že nestihne naplniť svoju „zážitkovú databanku“ všetkými obrazmi a emóciami, ktoré chce prežiť. Trpí aj deficitom lásky a priateľstva. Autor Samuela vykresľuje pomocou výpovedí  ľudí, ktorí často vidia tú istú udalosť úplne odlišne. To prezentuje nespoľahlivosť ľudskej pamäte, no tiež aké subjektívne je niekoho alebo niečo popisovať, aká márna je snaha o objektivitu a jedinú pravdu.

Hlavným rozprávačom, ktorý je v knihe prítomný od začiatku do konca, je Vandad, Samuelov priateľ a spolubývajúci. Ako všetci hrdinovia knihy, aj on je zobrazený neúplne. Je to mohutný muž s minulosťou vymáhača dlhov, ktorý sa snaží vrátiť z cesty kriminálnika a zamestná sa v špeditérskej  firme. Medzi Samuelom a Vandadom vznikne spontánne silné priateľské puto, začnú dokonca spolu bývať, trávia spolu všetok voľný čas. Nie je jasné, či je Vandad homosexuál, nikdy sa otvorene neprejaví, ale keď sa v Samuelovom živote konečne objaví žena, do ktorej sa zamiluje, Vandad trpí a žiarli.

Prvou priateľkou z detstva a zo školy je dievčina s prezývkou Panter. Ako u ostatných, aj v jej prípade máme k dispozícii len čriepky z jej minulosti. Dá sa však predpokladať, že vyrastala v inej kultúre a svoju cestu za slobodou si musela odtrpieť. Samuel nesmierne ťažko nesie, keď sa Panter rozhodne odsťahovať do Berlína, kde vidí väčšie šance pre rozvoj svojej umeleckej kariéry. Samuel sa rozhodne hľadať lásku, chce vedieť, aký je jej význam pre život. Je to podivínsky tenký chlapec, ktorý sústavne naháňa zážitky, nestíha sa z nich však tešiť, pretože je strašne veľa toho, čo treba stihnúť, treba zanechať po sebe aj niečo trváce, treba sa od ľudí dozvedieť ich definíciu lásky. Tú svoju stretne na migračnom úrade, kde pracuje ako úradník, napriek tomu, že vyštudoval politológiu.

Laide je od neho staršia, má za sebou nevydarené manželstvo a pracuje ako tlmočníčka z arabčiny. Vášnivo bojuje za práva a bezpečie žien, ktoré prichádzajú do krajiny. Chráni ich pred vyhostením, ale často aj pred ich vlastnými násilníckymi partnermi. So Samuelom sa zbližujú veľmi pomaly, on vzťah chce, ale aj od neho uteká. Nakoniec sa do Laidy zaľúbi so zničujúcou intenzitou. S Laide sú ako siamské dvojčatá, ale ona je typ ženy, ktorá nie je schopná dôverovať. Sústavná podozrievavosť a kritika Samuela ničia.

Jonas Hassen Khemiri nič neprikrášľuje, nikomu nenadŕža. Najlepším príkladom je osud domu Samuelovej babičky. Stará pani trpí demenciou, je v ústave, takže dom je prázdny. Laide uprosí Samuela, aby tam mohla ubytovať dve týrané ženy aj s deťmi. Podľa príslovia „podáš prst, chcú celú ruku“, je dom o krátky čas preplnený ľuďmi neznámeho pôvodu, devastovaný a nakoniec ho niekto podpáli. Je to nepríjemná metafora, ale Khemiri si ju môže dovoliť použiť.

Samuel stojí nad ruinami domu, lásky, priateľstiev. Situácia, ktorá sa v rôznych obdobách vyskytne v každom živote. Niekto ťažkosti ustojí, niekto podľahne. Od začiatku knihy čitateľ vie, že Samuel zomrel. Ani na poslednej strane však nie je jasné, či do stromu autom narazil zámerne alebo len stratil kontrolu nad starým autom. Aký vlastne Samuel bol? Aj to si musí čitateľ rozhodnúť sám. Akí boli Vandad, Panter a Laide? Puzzle tejto knihy nie je dokončené. Niekde zostávajú nevyplnené miesta a obrázok si treba domyslieť. Je zaujímavé, že pri tom pomáha druhé čítanie. Z textu zrazu začnú vyskakovať vety, ktoré sú akýmisi navádzačmi, ale na prvý raz unikli, pretože čitateľ nemohol tušiť, že majú význam. Táto neobvyklá kniha bola ocenená prestížnou  švédskou Augustovou cenou. Je to náročné a pritom splavne plynúce dielo pre skúseného čitateľa. A to je vždy potešujúce.

@ Jonas Hassen Khemiri, 2015
Všetko, čo si nepamätám
Preklad @ Drahomíra Uhríková, 2018
@ Artforum, 2018