V roku 1917 Leonard Woolf a jeho manželka Virginia Woolfová založili malé vydavateľstvo a podľa svojho domu v Richmonde ho nazvali Hogarth. Ich cieľom bolo vydávať kvalitnú súčasnú tvorbu. Vydavateľstvo prešlo od roku 1946 viacerými zmenami, dnes ho vlastní spoločnosť Random House. Oživená historická inštitúcia od roku 2015 zaštiťuje významný projekt, ktorý by sa dal nazvať aj megalomanským,
Meghan Daum je spisovateľka, ale predovšetkým známa novinárka a publicistka. Okrem inej tvorby, je autorkou dvoch zbierok esejí. V tej prvej, My Misspent Youth (Premárnená mladosť), rozobrala svoj život v počiatočnej fáze dospelosti. V druhej, ktorú vydala v roku 2014, a u nás vyšla pod názvom Nevysloviteľné a iné konverzačné témy (Inaque, 2017), sa venuje stavu svojej mysle, svojmu životu, po
Pojem politická korektnosť sa občas používa s ironickým podtónom pre vyjadrenie prehnane ohľaduplného alebo alibistického prístupu k diskriminovaným menšinám v snahe ich domnelo alebo skutočne neuraziť. Dá sa však politicky nekorektne písať o dominantnej diskriminujúcej väčšine? Nuž, táto kniha esejí o mužskom svete korektná nie je. Nechce byť. Namiesto toho, Stanislav Komárek, biológ, filozof a autor
„Celý čas sa spytujem samej seba: Prečo to tam má byť, prečo to tam dávam? A keď sa mi nedarí nájsť dobrý dôvod, jednoducho slovo vynechám.“ (str. 122) To sú slová mladej prozaičky, ktorá sa mihne na predposlednej strane knihy dánskej autorky Helle Helle. Pravdepodobne ide o alter ego samotnej spisovateľky. Táto predstaviteľka literárneho minimalizmu prerazila
Pred nedávnom sa na náš trh dostal preklad ďalšieho bestselleru známeho britského zoológa, etológa, evolučného biológa a propagátora ateizmu Richarda Dawkinsa. Knižný titul Boží blud získal okamžite prívlastok "kontroverzný", ale to, čo je na tejto knihe najviac kontroverzné, je práve jej názov. Vskutku účinný marketingový ťah: kniha tak vzbudila viac pozornosti, než si zaslúžila.
Tí, ktorí hľadajú v knihách hrdinov z iných planét a s odlišnými životmi, sa s prózami Petry Soukupovej priateliť nebudú. Zostanú snívať s inými. Mladá česká prozaička si už dávnejšie podmanila čitateľov, ktorí riskujú pohľad do zrkadla. Už po chvíli sa ich životy začnú nápadne prelínať so životmi literárnych postáv. V zdanlivých banalitách sa obnažujú hrdinovia a s nimi aj naše emocionálne zranenia.
Chvíľu to trvalo. Zbierka poviedok Slon mizne vyšla v anglickom preklade v roku 1993. Je paradoxné, že predchádzala japonskej verzii knihy, ktorá sa objavila až v roku 2005. Poviedky sa najskôr objavili jednotlivo, na stránkach renomovaného časopisu The New Yorker. Prekladateľom bol najskôr Alfred Birnbaum, potom sa pridali skvelí Jay Rubin a Philip Gabriel. Slovenský preklad vydavateľstvo Slovart
Frédéric Beigbeder je starý známy výrobca škandálov. Autor knihy 99 frankov, kde je svet reklamy, kokaínu a sexu zmiešaný do pomerne vtipného kokteilu je aj tvorcom ďalších románov a poviedok, kde stále vystrkuje rožky jeho vlastné ja. Beigbeder si osvojil štýl písania, v ktorom je vždy zakomponovaný osobne. Keďže sú to jeho knihy, je to jeho právo.
„Som len kronikár vlastnej duše. Opieram sa o pamäť svojho tela.“ (s. 207) Toto je vyznanie spisovateľa, ktorý netvorí estetické chuťovky z pokladov svojej fantázie, ale je absolútne zapletený do krutej skutočnosti. Lágrová literatúra je presne takáto – oddaná konkrétnosti. Je to svedectvo a dokument. Nemusí sa spoliehať na žiadnu inú silu, len na silu pravdivosti. Šalamovove
„Poď so mnou na Starmus“, oslovil ma synovec, vtedy septimán na gymnáziu. Slovo dalo slovo a v lete sa mu teda podarilo presmerovať letnú dovolenku celej rodiny na Kanárske ostrovy, miesto činu. Tak som sa začala o tento fenomén, dovtedy pre mňa neznámy, ale zjavne pozoruhodný, zaujímať. Starmus je zložený z hviezd a muziky.