B. B. Grünmannová: Druhá Macbethova smrť

V roku 1917 Leonard Woolf a jeho manželka Virginia Woolfová založili malé vydavateľstvo a podľa svojho domu v Richmonde ho nazvali Hogarth. Ich cieľom bolo vydávať kvalitnú súčasnú tvorbu. Vydavateľstvo prešlo od roku 1946 viacerými zmenami, dnes ho vlastní spoločnosť Random House. Oživená historická inštitúcia od roku 2015 zaštiťuje významný projekt, ktorý by sa dal nazvať aj megalomanským, drzým, ale nepochybne je veľkou výzvou. Projekt Hogarth Shakespeare má za cieľ prerozprávať klasické diela Williama Shakespeara. Svetoznáme príbehy presadené do súčasného sveta prepisujú známi a hojne publikovaní autori. Stačí spomenúť Margaret Atwoodovú alebo Howarda Jacobsona. K nim sa teraz zaradil aj Jo Nesbo, majster severských noir kriminálnych príbehov. Trúfol si na Macbetha.

Ťažko sa dá predpokladať, že by čitateľ nepoznal originál. Stredoškolské hodiny literatúry, početné divadelné stvárnenia či film z roku 2015, aby sme vymenovali len niečo, rozprávajú príbeh Macbetha, škótskeho šľachtica, ktorý prepadne droge s názvom moc. Po víťazstve nad nórskymi vojskami, kde sa mimoriadne vyznamenal, ho kráľ Duncan povýši. Dobrý koniec príbehu sa však nekoná. Macbeth a jeho spoločník Banquo stretnú tri čarodejnice, ktoré vyveštia Macbethovi, že sa stane kráľom. Táto veštba je pre Macbetha ako jed naliaty do ucha. Zatemní mozog jemu, aj jeho ambicióznej manželke Lady Macbeth. Spustí sa séria zrady a krutých vrážd, Macbeth, ktorý podlým spôsobom korunu získa, nemá ani deň pokoj v strachu, že o ňu zasa príde. Jeho žena pod návalom výčitiek svedomia zošalie a spácha samovraždu, on napokon padne v boji, keď sa mu postaví oprávnený následník trónu, ku ktorému prebehne prakticky celá šľachta. Príbeh Macbetha, príbeh mocibažnosti, ktorá požiera napadnutého človeka rovnako ako ktorákoľvek silná droga, je nadčasový. Možno preto si Jo Nesbo vybral práve toto Shakespearovo dielo. Nie je problém nájsť súčasné paralely.

Nesbo svoj príbeh nezasadil do dnešných dní. Posunul sa trocha dozadu a vytvoril fiktívne škótske mesto zmietané hospodárskou recesiou, kde zatvárajú jednu fabriku za druhou, zlé ovzdušie ničí zdravie ľudí a východiskom z beznádeje sa zdajú byť drogy a hazard. Paradoxne, čím majú ľudia menej prostriedkov, tým zúfalejšie ich míňajú. Štátna správa aj polícia sú prerastené korupciou, spolupracujú s drogovými gangmi, či už je to motorkárska skupina Norse Riders alebo záhadný Hekate, ktorý varí vo svojej podzemnej kuchyni tie najsilnejšie zmesi. Mesto je viac dystopické ako reálne. Nesbov Macbeth je šéfom Gardy, polovojenskej jednotky priradenej k polícii. Je vzorovým prípadom muža, ktorý ovládol svojich démonov. Chlapec, ktorý ušiel z detského domova a žil ako narkoman na ulici, dokázal prekonať svoj zlozvyk a aj vďaka pomoci starého policajta Banqua, ktorý ho prichýlil vo svojej rodine, vyštudoval policajnú akadémiu a začal stúpať po kariérnom rebríku. Osudovým sa pre neho stalo stretnutie s Lady, staršou a nápadne krásnou majiteľkou elegantného kasína. Ona jeho cit opätuje, ale zároveň ním manipuluje a využíva ho na naplnenie svojich ambicióznych snov.

Nesbo využíva množstvo postáv, lokalít a deja z originálu, kto je s ním oboznámený, paralely nájde rýchlo, nie je dôvod čitateľovi túto hru kaziť predčasným prezrádzaním.  Samozrejme, problémom je, že je dopredu jasné, ako to dopadne. Aj v Nesbovej knihe je zlo spočiatku porazené, policajným riaditeľom sa stane Duncan, čestný muž, ktorý chce mesto vyčistiť od drogových kartelov. Macbeth, ktorý sa od neho dočkal významného povýšenia podľahne prehováraniu svojej družky, ktorá mu tvrdí, že si treba vziať ešte viac, treba si vziať všetko a ísť až na úplný vrchol moci v meste a to za každú cenu. Tu niekde sa postupne stráca presvedčivosť rozprávania. Macbeth je vykreslený ako v jadre slušný človek, ktorý zabíja len v sebaobrane. Je veľmi zručným vrhačom dýk, čo je zasa poklona originálu. Kde sa v ňom teda zrazu berie potreba zabiť všetkých priateľov, ľudí, ktorým vďačí temer za všetko? Človek, ktorý pácha takéto činy musí byť sociopat s amputovanými citmi, veď neušetrí ani deti. Macbeth nie je v tomto smere uveriteľný. Lady je vo svojej úlohe osudovej rusovlásky, hnanej vlastnými démonmi zasa trocha nudná. Tento pocit musí nastať, pretože Nesbo sa od Shakespeara odlíšil v niečom podstatnom. Slávny klasik išiel v tejto hre do hĺbky a stručnosti, temer každé slovo má svoj význam a váhu, populárny autor dneška podľahol mantre, že čo nemá cez päťsto strán, nie je dosť dobré. Pritom tento model rozhodne vychádza z módy. Máloktorý autor dokáže objemom veľkú knihu rovnomerne naplniť substanciou, často tam vkĺzne slovná vata. V Nesbovom Macbethovi sa krútime dookola, zdôvodnenia a odsúdenia, slová, slová, slová, ale to je samozrejme Hamlet. V podstate len čakáme, kým sa skoro všetci vyzabíjajú, k tomu presne vediac, kto zabije koho. Mimochodom Macduff sa tu volá skrátene Duff.

Macbeth
@Jo Nesbo
preklad@Jozef Zelizňák
vydavateľstvo Práh 2018