Hodnotené texty autorov: Ladislav S., Jozef H., Tereza G.
Ladislav S.
XXX
Detské bunkre ešte nevykradli
a stopy v pieskovisku nezmokli
hrdzavé ústa hojdačky
nehasia smäd po oleji
a papierové loďky
dostali nový náter
za anjeličku môj strážničku
nič už nekúpiš.
Okom Bezdomovca
Zazívaný deň
sa skrýva pred slnkom
a v kornútku už dostavali iglu
fontána sa pripila
detským smiechom
a dlažbe vrú uši
zo zauzlených
ženských jazykov
len muži a lavičky
snívajú o pokoji.
Cŕŕŕŕŕŕn
Mravce prestali štípať
voda v kúpaliskách
zhrdzavela
plavčíci nepískajú
na padajúce lístie
len rádiové megafóny
prezliekli sa za zvončeky
čosi brúsia hlasivky
na začiatok
školského roka.
Jar je keď
Snehuliak
ulial
snežienkam
a v pivnici
zakvitli zemiaky
pavúkom
sa nechce
umývať okná
a jarou
peniť siete
a bociany bukujú
letenky
na ultralast kvak.
Dážď
Naučil som sa
piť s vodníkom
sedem krát destilovanú
len tak pri filtrácii
a čľup orchestre
prezradil
ako plávať s morenou
česať vŕby na cestičku
a vo vrecku si nechať
aj tú poslednú slamku
no dúfal som
že mi ešte vyšplechne
ako sa
stať dažďom
a už mu nezávidieť
že prší
len pre dotyk
na tvoje telo.
Krčma – live
Narazil som nový
a točím šieste
bez peny
cigaretový dym
stratil nôž
už sa nekrája
len odráža
od umakartónu
k troskám
čo si tu
sedia a smädia !
každý po svojom Bohu
jeden preto
iný pre inú
rúbu sa pri bare
na poslednú sekeru
točím siedme a
štyri – nula dvojky
ďalšia runda
pre pilčíkov.
Pri textoch Ladislava S. si zrejme všimneme jednoduché obrazy vytvorené na základe vonkajšej podobnosti – napr. hrdzavé ústa hojdačky, iglu v kornútku, zvončeky brúsiace si hlasivky, ktoré spája s ostatnými motívmi hravo a s nádychom komického. Najjednoznačnejšími básňami sú Cŕŕŕŕŕŕn a Jar je keď, ktoré sú svojou atmosférou najcelistvejšie. Zaradila by som ich tonalitou aj zvolenými obrazmi k básňam pre deti. Musím pripomenúť, že tvorba pre deti nie je vo vzťahu s tvorbou pre dospelých čitateľov kvalitatívne horšou, sú si rovnocenné. Autorov zámer pri vytváraní textu musí byť jednoznačný (rozhodnutie pre akého modelového čitateľa je text vytváraný), pretože ovplyvňuje celkové vyznenie textu. V prípade textov Okom Bezdomovca, XXX a Dážď totiž tonalita nie je jednotná – používa hravé motívy (zauzlené ženské jazyky, zazívaný deň, pripitá fontána, česať vŕby na cestičku), ale zároveň sa snaží tému problematizovať, čo nie je pre detského percipienta pochopiteľné (vzťah medzi mužom a ženou, prechod z detstva do dospelosti a náznak sexuálnej túžby). Prihliadanie na modelového recipienta a práca na pointovaní textu by mohla byť pre texty tohto autora tým, čo im dodá tematickú jednotnosť aj ucelenosť atmosféry.
Jozef H.
okná do duše
vo svetle práve ozdobenej borovice
celkom pretvorený vlnivým úsmevom
v šálke horúce šťastie s trochou karamelu
z tisícich možností je viacero správnych
ochutnať či neochutnať
usmiať sa či neusmiať
dať či nedať najavo
pozrieť do okien
a nechať sa zohriať modrými iskrami
je tá najsprávnejšia
Navyše
Aj básnici chodia na spoveď.
Spovedajú sa zo svojich preklepov,
ľutujú každé slovo navyše.
Vedia, že nedostanú rozhrešenie,
že nenapravia ani jedinú hlásku
a nedoplnia ani bodku.
No aj tak prídu.
Zajtra k nim jeden pribudne.
Kľakne si, prežehná sa
a oľutuje túto báseň…
Javorová
1
už roky obdivujem tento pás lesa
vždy z toho istého miesta
vždy nové slová, maľby, spúšte
vždy mi to nestačí
ešte som sa dostatočne nenadýchol krásy
opäť stúpam po špičkách
s túžbou dýchať naveky
2
javorové listy
nasvietené prenikavým svetlom
posledný záblesk
pred osviežujúcim dažďom
3
javorový list unášaný
konštantným prúdom rieky
z vody sa ozýva Satie
lent et douloureux
bolestivo
a pritom tak pokojne
4
neviditeľné hviezdy na jasnomodrom nebi
čisté srdce svieti namodro
a javorové hviezdy sú v ňom
5
ponorený do snov vidím
kraj, kde ruže kvitnú aj v srdciach
a voda z rieky
po kvapôčkach stúpa k nebu
a toľko odtieňov javorovej…
V básňach Jozefa H. môžeme nájsť niekoľko nedostatkov typických pre mladých autorov. Jedným z nich je sentimentalita, ktorá je najviditeľnejšia v básni okná do duše. Prejavuje sa ako snaha pôsobiť na recipienta emocionálne, spracúvaním známej témy Vianoc. Problémom však je, že sviatočnosť nepopisuje autenticky, individualizovane, z pohľadu lyrického subjektu, ale príliš všeobecne, používajúc ošúchané obrazy sneženia ako modrých iskier, svetla ozdobenej borovice či šálky horúceho šťastia. Takéto obrazy čitateľovi nepovedia nič nové, popíšu atmosféru, ktorú recipient pozná a nepridá mu k zážitku z čítania motívy, ktoré by musel interpretovať a ktoré by vytvorili skutočnú špeciálnosť a neopakovateľnosť chvíle.
Báseň Navyše prináša snahu spracovať vysokú tému – písania. Spojením s duchovnosťou (cez obraz spovedania sa spisovateľa z napísaného) však báseň nadobúda patetický tón. Akoby obava z prílišnej obyčajnosti, významového prázdna bola dôvodom, prečo začínajúci autori siahajú po vysokých témach (láska, hľadanie zmyslu života, spiritualita a pod.) a spracúvajú ich zovšeobecňujúcim – patetizujúcim spôsobom.
Aj keď text Javorová nás vovádza do zážitku lyrického subjektu – už roky obdivujem tento pás lesa, jeho pozorovanie je neautentické, všeobecné, ošúchané – nadýchnuť sa krásy, osviežujúci dážď, čisté srdce, ponorený do snov, ruže kvitnúce v srdciach. Takéto motívy sú neoriginálne, neprinášajú nič nové do významu básne (čo je jeden z predpokladov, s ktorým pristupujeme k básni). Vyhla by som sa tiež poeticky znejúcim slovám – obdivujem, túžby, kvapôčky a sústredila sa na prenikanie do pozorovania, vnímania vecí, aby básnická výpoveď mohla byť civilnejšia, autentickejšia a pre čitateľa zaujímavá a obohacujúca.
Znalosť slovenského jazyka je predpokladom pre tvorbu, rovnako je odrazom čitateľskej skúsenosti autora. V prípade prózy Pobyt Terezy G. je jazyková stránka jedným z viditeľných nedostatkov. Okrem evidentných chýb ako použitie slov: zodvyhla, znezafixovanými očami, sestri, újdem, bodygurd, sú v texte aj nesprávne či kostrbaté štylizácie viet. Jazykovú zložku nie pozitívne dopĺňajú ošúchané vyjadrenia – floskuly, ktoré pôsobia neautenticky, literárne a umelo (tím, proti ktorému som prišla kopať, babizňa, vojnová sekera, brúsiť si zuby, mrákoty, extempóre, fľochla).
Problémom prózy je zmena narátorských foriem – raz je narátor vševediaci, inokedy priamy, rovnako je nejednoznačný čas rozprávania – raz rozprávačka reflektuje dianie s časovým odstupom, raz je priamo v centre diania. Tieto prelínania na krátkom rozsahu poviedkového žánru spôsobujú vážne prekážky v interpretácii textu. Nie je napríklad jasné, či je postava psychicky chorá alebo je hospitalizovaná z iných dôvodov, konanie postáv je nemotivované (prečo spolubývajúce nazýva Víly, prečo pri odchode sľúbi, že nabudúce pôjde s nimi) a celkovému členeniu textu chýba smerovanie k jadru.
Autorke odporúčam zväčšovať čitateľskú skúsenosť, písať s predstavou konkrétnej postavy, premýšľať nad pointou textu a pracovať na dialógoch, ktoré by vyznievali autenticky a uveriteľne.
Texty hodnotí Daniela Burdová
Daniela Burdová študovala v Prešove učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry a estetiky. Po skončení magisterského štúdia obhájila dizertačnú prácu z oblasti súčasnej slovenskej literatúry. Rada hľadá odpovede na otázky, ktoré položia samotné texty. Je presvedčená, že literatúra je výsledkom tvorivosti aj podnetom k ďalšej tvorbe. Viedla viacero dielní aj popularizačných prednášok, je organizátorkou aj lektorkou týždňa tvorivého písania Ars Šafarikiana v spolupráci s Univerzitou Pavla Jozefa Šafárika.
