Ak niekedy vojdem do kníhkupectva, pozerám najmä na knižky v celkom spodných regáloch. A som si istá, že mnohé z nich vôbec nikto nechytil ani len do ruky. Iné tituly a ich autori sa však pred záujmom čitateľov ukryť nemôžu. A myslím si, že bez nich by bol svet chudobnejší ako bez všetkých zlatníctiev. Tak napríklad Daniil Charms.
Čtyřnoha vrána a nové taškařice je kniha, ktorú mám pri posteli. Núti pracovať mozog čitateľa na celkom iné obrátky, v celkom iných dimenziách. Štylisticky vyšperkované absurdity však rozum sem-tam i zastavia. Napríklad: „Daroval som vám polévku mužete ji přijmout jako hosta jestli chcete, posaďte ji do kresla a jestli chcete, tak ji snězte.“
Alebo: „Lebka letí, Ňadra letí, Břicho letí, Jé, držte ho, ucho letí! Jé, koukejte, nos letí! Jéje, mniši, pusa letí!“
Ak čítate túto knihu, tohto autora, vnímate texty s otvorenými ústami a často sa prichytíte, že hoci ide o slová (ale aké!), vôbec neviete, o čom to celé je. Takže sa ku knihe vraciate druhý, aj tretí raz. Až potom pochopíte, že práve tento titul treba odporúčať aj ďalším, lebo prekopal celý váš doterajší spôsob vnímania a zmenil zaužívané konštrukty myslenia.
Druhou knižkou, ktorá ma zaujala, je Jedenie Ivana Medešiho. Jednoduchý príbeh z dolnozemského prostredia, napísaný ja ani neviem, akým jazykom. Nuž… Očarujúco prostým, avšak geniálnym. Je to šestica kúskov z Vojvodiny a pri ich konzumovaní veľmi rýchlo pochopíte, že ide o drsné balkánske podanie, nad ktorým niektorí čitatelia i pokrútia hlavou. Autor sa držal názvu. Dielko je skutočne o jedení! Skúste! V najhoršom zapijete sódou bikarbónou!
Tretím mojim výberom je spisovateľ Mark Galeotti a jeho Vory.
Nuž… O mafii a aj o tej ruskej čítal z nás hádam každý, kto sa o takýto druh literatúry zaujíma. No kniha Vory je celkom iná káva.
V roku 1989 napísal jeden sovietsky policajt toto: „Chceš pochopiť svet dnešných kriminálnikov? Prečítaj si Babeľa, Gorkého, čítaj o Odese za cára. Svet dnešných zlodejov vznikol už vtedy.“
Čítajme však Galeottiho. Odborníka na ruskú mafiu, poradcu takmer pre celý svet. Vory v zákone – tak sa hovorí mafii v tejto krajine – autor bezprecedentne mapuje jej život, počiny, zrod i umieranie jej členov s takou detailnou znalosťou, akoby medzi nich patril aj on sám.
Vor je čestný zlodej, ktorý kašle na oficiálne zákony, ale záleží mu na vlastnom svete a jeho pravidlách. Každý zlodej by chcel byť vorom v zákone. Drsní chlapci však vstupujú i do politiky. Vládnu jej, kupujú si predstaviteľov života volených. Keď Rusi oddelili Donbas od Ukrajiny, zločineckí bossovia regiónu zvolali v decembri 2014 schodku, aby sa dohodli ako na to reagovať. A keď sa v podstate dostali k moci, stúpla nelegálna produkcia alkoholu a tabakových výrobkov falošných značiek, ktoré začali vyvážať do Ruska, na Ukrajinu a do Európy.
Kto prečíta knihu od začiatku do konca, dostane sa k odpovedi na množstvo otázok, súvisiacich s politickou kriminalitou, napríklad aj v našej krajine. Pretože i naši čitatelia si vedia zrátať dva plus dva.
Tak… Zaujímavé čítanie. Či už príjemné, alebo nepríjemné vám želám!
Ivana Havranová vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala a profesionálne rástla v redakcii denníka Smena /dnešné Sme/, v časopise Zornička a neskôr v Československej televízii ako publicistka mládežníckeho magazínu Televíznu klub mladých. Je autorkou 32 poviedkových, románových a publicistických kníh, viac ako 400 televíznych scenárov, množstva poviedok pre deti, rozhovorov a reportáži. Po roku 1989 založila vlastné vydavateľstvo a v ňom časopis Maxisuper, Fiškál, slovenský Bulvár, vydávala aj Lišiaka a iné.
Je matkou dcéry Ivany a syna Michala. Žije a tvorí v Bratislave.
