Značka: próza

Našla som pri upratovaní svoj starý pamätník. „Veronke venuje mama, Vianoce 1977". Podobný vtedy dostala aj moja sestra, aj moja najlepšia kamarátka Gabika, aj Marika a Elena zo Sídliska. Predávali ich v modranskom papiernictve. Také s textilným prebalom, na ňom bola nalepená pohľadnica s konvalinkami. Sestra mala iné kvety. Ani moje spolužiačky nemali na pamätníku konvalinky. Na titulnú stranu mi mama krasopisne napísala: „Môj pamätník v úcte majte, listy z neho ...

Čítam aj pri jedení, hlavu mám v polievke, slíž sa mi zachytí do vlasov, keď prevraciam stranu. Rád čítam básne, ale nikdy som žiadnu nenapísal. Aj do torty so šťavnatou polevou sa viem ponoriť, len ak mám pri tom otvorenú zbierku od Haugovej alebo Mokoša. Práca v knižnici ma bavila, pokiaľ tam nezačali chodiť ľudia. To bolo tak do pol deviatej ráno. Potom sa človek nezastavil a z perspektívneho ...

Mery sa trochu zdráhala zdvihnúť Narween, najprv poslala pár správ na viber, ale Narween sa nechytala, v tom čase niektorí ľudia stále preferovali telefonické hovory, a Mery by to nevadilo, ale odkedy bola v LA, naháňala prácu, a táto baba od filmu pre ňu síce mohla byť kľúčová, no zároveň bola utáraná, strašne rada ohovárala, rozprávala Mery historky zo svojich produkcií a popritom ohovárala kamarátky, s ktorými ju zoznámila, aj také, ...

PROTECT ME FROM WHAT I WANT (Jenny Holzer, LED nápisy v New York City, 1985) DON’T PROTECT ME FROM WHAT I WANT (Dora Kendera, kresba, 2010) Silvia mi doliala chardonnay a opýtala sa ma „A čo proti tej Mery vlastne máš?“ Hneď som povedal, že vôbec nič, len nie som zvyknutý ubytovávať sociálne prípady, alebo niečo podobné. Na to sa Silvia postavila, povedala, že keď už si dnes ráno výnimočne ...

Domov Predstavoval som si domov ako dom s veľkou záhradou a namiesto toho som sa ocitol v byte. V jednej izbe bývala Bianka a v druhej, v ktorej som uvidel počítač, Marek. Snažil som sa dostať k nemu bližšie, ale Bianka sa so mnou chcela hrať. Tak som sa musel tváriť, že som veselá  mačka, akú chcela. Rozpútala sa vášnivá debata, ako ma nazvú. Dosť som bol prekvapený, keď mi prischlo meno Tina. ...

(z knihy Ľútostivosť) Ulica ľahtikársky pokladala kadekoho za blázna. Neboli to blázni nebezpeční, ale, ako sa im od dávna hovorilo, tichí. A možno ani naozajstnými bláznami neboli. Patril k nim napríklad Lib. Býval na konci ulice a mal trocha zvláštny výzor. V čase nespavosti vychádzal na strechu a pozoroval voľným okom i akýmsi predpotopným, od Chynoranského kúpeným domácim ďalekohľadom život, žiarenie a iné osobitosti nočnej oblohy a hviezd. Keď išiel okolo nejaký cudzí ...

(Z pripravovaného rukopisu Naja, naja a ja)   Šiestak Maťo žije v dedine, ktorá je maličká a veterná. Rád pozoruje lode plávajúce cez gabčíkovskú plavebnú komoru a tajne obdivuje svoju novú spolužiačku, ktorá k nim prišla do triedy z veľkého sveta – rovno z Prahy. Svet, v ktorom Maťo dospieva, je poznačený dvoma rokmi covidu a najnovšími udalosťami východne od našich hraníc. To, že sa Maťove ...

(próza z knihy Šesť cudzincov) Jedno oko mám tmavohnedé, v zrkadle ho vidím napravo, teda je ľavé, respektíve úplne nepravé. Nerozoznáva farby ani obrysy, je slepé ako novonarodené mača. Nie som si ale úplne istý, či predsa len niečo nevidí, občas, keď druhé oko privriem, v hlave sa mi premietne šmuha, akoby okolo mňa niečo prebehlo, čosi neurčité a rýchle. Pravé oko je svetlošedé ako ...

Ráno sa hladina správala ako práve zobudená mačka. Vlnila sa jemne, pomaly. Skôr než do nej vošla, Silvia vodu pozorovala a každý deň rozmýšľala, či je to len očný klam. Hladká a poslušná, leskla sa, akoby sa niekde v diaľke práve doumývala a teraz si dôkladne láskala tmavomodrú srsť. Nad ňou pruh ešte stále červenkastého svetla, ktoré ostalo po brieždení, potom tenký pásik bieložltej, až potom svetlomodrá obloha. ...

Malo by to smerovať do samého stredu. Stálo v pošte. Text mailovej správy, okrem tejto základnej informácie, obsahoval už iba termín odovzdania príspevku. Z redakcie literárneho časopisu mi poslali pozvánku do ankety na tému:  Ako sa žije slovenskému spisovateľovi. Odkedy som dôchodca (sedem mesiacov) žije sa mi fajn. Čítam knihu za knihou. Som valibook. Len sa ináč píšem a ináč čítam. Kým som chodil do práce čítaval ...