Lenka Šafranová: Čo by bolo keby
Keby som bol slonom, všetkých by som zdravil ušami. Mamku, ocka, susedu, čo býva nad nami, kamarátov z ihriska i zo školy, kýval by som, čo mi ucho dovolí. Keby som bol slonom, dupal by som ako slon. Vydupal by som si rezňov po plafón. Usporiadal v obývačke hostinu, ktorú by ver
Mária Ferenčuhová: Ohrozený druh
(úryvky z knihy ) Zbierka Ohrozený druh vyšla v roku 2012 a kritika ju – zľahka podráždene – hodnotila ako priveľmi environmentálne angažovanú a apelatívnu. V roku 2012 sa pojmy ako klimatická kríza alebo environmentálne trúchlenie v médiách objavovali len zriedka. Cyklus Fotografie, ktorý zverejňujeme v zľahka pozmenenej podobe (alebo ak
Mirka Ábelová: Pes Moko a jeho oko
(ukážky z pripravovanej knihy) Rozprávka prostredníctvom na seba nadväzujúcich básní rozpráva príbeh samotárskeho psa Moka, ktorý je chromý a má len jedno oko. Žije v ústraní od ľudí a iných zvierat, pretože pre svoj hendikep je častým terčom výsmechu, odporu, či strachu. Jedného dňa Moko stretne malého chlapca Viliho. Ten
Silvia Kaščáková: Rodinný album
(ukážky z pripravovanej knihy poézie (nielen) pre deti s názvom RODINNÝ ALBUM) Predslov: Určite ste už videli nejaký album s fotkami. Jeden v počítači, druhý v ajphone alebo v mobile a ktovie ešte kde. A možno ste videli aj album z fotografií, ktoré sú vytlačené na papieri. Ale videli
Dana Podracká: 7 básní
VYPREVÁDZANIE DUŠANA MITANU Ešte nikdy som nepočula tak vrúcne sa modliť za dušu samovraha ako sa modlil Daniel Pastirčák, keď ho vyprevádzal Stáli spolu pred bránou v tvare ihly Zaodel ho plášťom Dal mu požehnanie Nech žiari Nech vojde do veterného vajca Nech už nikdy nikomu nemusí nič splácať Dážď
Daniela Dubivská: Podobná mape
Odrieknutia Všetky nie ktoré vyslovíš aj ktoré sa pokúsiš zachrániť zavriem do zvukotesnej hlavy A nechcem počuť ani ich bublanie nádychy pokúšajúce sa o nové stvorenia Chcem sa báť iba tvojich rúk čo ma zviažu popravia ešte zhovorčivú tvoje rozdlanené ruky žeravé po súčiastke ktorej obrúsené hrany ťa ranili milostivejšie ako
Alena Oravcová: Moje miesto
Lámanie večer prichádza na lámanie a ja si líham k bezdomovcom a žobrákom s nedôverou mi ukazujú moje miesto ale nad ránom som to ja kto tíši ich plač pýtajú sa, odkiaľ sa poznáme a ja sa len usmievam Meno keď opustila prah dverí nedržala nič len peceň
Katarína Hrabčáková: Západy nad nami a iné básne
Dedičky Mohol povedať že je ako pradedo a jeho syn Že ako jablko od stromu uteká a potom zelenie Aj v ňom sa zlieta sneh Skúšame priložiť ucho Odpovedá len tupé svietenie Vídam iné dcéry s rôzne veľkými kameňmi Aké ťažké je rozumieť Odtlačky Ihlice prastarkej, babičkina truhlica,
Ľuboš Bendzák: Mešuge (výber)
Narcis sa skláňa nad hladinou a vidí všetky životy ktoré sú teraz jeden Žiadna žena ho nebola hodna on je tá najkrajšia Božský hermafrodit vidí svoju krásnu tvár Ako každá romantická postava ostáva v zrkadle sám Teda proti sebe Samota je kút s ušiakom na ktorý dopadá mäkké
Lenka Šafranová: post partum
po dvanástich hodinách už musíš vstať prejsť pár krokov umyť si zuby a ovlažiť tvár srnčie nohy sa ti podlamujú akoby si chodila prvýkrát nie je tu nikto kto by z teba zlízal strach a naučil ťa utekať obzrieť sa v hneve na telo šité horúcou ihlou nenachádzať pokoj
Martin Vlado: abeceda / numerika
. začať treba začať ako? od začiatku? od adama? kto je adam? .. pamäť: fragmenty: biely kožúšok červená čiapka v dlani ukrytej pred chladom v štrikovanej rukavici desať korún čo si želáš moja zlatá? rýchla chôdza ku koncu beh večer: široká posteľ / letisko: po ľavej strane babka po
Júlia Čurillová: Čas zberu
TVOJA Keď spieva strom a sype dolu bozky, košatím sa ti. Slnkom vyfarbená, čo mi dal otec do vena, aby som bola za krásnu. Keď spieva lúka koscovi v rukách, som krídla. Zo smiechu mamy som vyrástla do oblín ktorými ťa vábim, skúšam Keď prší vtákom do očí a mokne voda v studni, prisúď
Ján Gavura: básne
Ako malou vecou pohnúť veci veľké Pred zreničkami sovy môžu rásť alebo tancovať stromy, môžu horieť lesy a v lome mlieť skaly, pútnici sa môžu modliť pred krížom a chlapi deliť na honcov a strelcov, ale len myš pohne tou tvárou, len myš zdvihne sovu a pustí ju v let. Lekcia z poetiky Stromy
Valerij Kupka: Pavučiny rána, pavučiny noci
Preložila Ivana Kupková: * * * niekto predsa len bol v tomto dome soľ a vôňa dymu opatrné stopy vlasov aké mávajú iba anjeli alebo čierne stareny alebo ešte ktosi ku komu už nesiaha pamäť pokrčená ako tváre bohom zabudnutých žien a predsa je teplo a útulne v tomto
Marika Smoroňová: O dušu
Vinná som bola len do včera Nevrátim sa už viac rovnaká tam kde predtým Keď sám k sebe prichádzaš tak sa neodmietni! Nikto zo včera na mňa v spálni nečaká Nečaká v kuchyni V kúpeľni Na záhrade Posledná večera Ale niekto pri odchode zhasne Koho teraz obviním a z