„A je po nej,“ zahuhňal spoza rúška skúsený dentista Kleščinský a kliešťami víťazne zvieral pokorenú osmičku, hlúpy zub múdrosti, nadbytočnú perlu obalenú chuchvalcom hlienu a krvi. „Chcete si ju nechať na pamiatku?“ šermoval zubár ako rybár úlovkom pacientovi pred zaslzenými očami. Tomáš zakmital hlavou a priložil si prsty na líce, pretože si nebol vôbec istý,
Smrť generálneho tajomníka Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Leonida Iljiča Brežneva, muža, ktorý bol mocnejší ako ruský cár, zastihla študentov dopravnej priemyslovky pripravených. Slávnostne oblečení mladí ľudia obchádzajúci pozhasínané Štátne divadlo prijali správu o zrušení večerného predstavenia s radosťou. Ukázalo sa, že osláviť náhle voľný večer v nejakom podniku pri pive či víne nebude jednoduché.
Zobrazovanie nahoty v socialistickom Československu bolo problematické. Všetci komunistickí reprezentanti štátu mali kresťanské korene. Z takýchto koreňov vyrastali k nahote iba odmietavé postoje. Zákaz zobrazovania nahoty ale nebol jasne formulovaný. Napríklad vo filmoch sa tolerovali odhalené prsia. Museli však byť zahalené myšlienkou, ktorá mala výchovný charakter. Napriek výchovnému charakteru boli takéto filmy mládeži neprístupné.
Učebňa TVZ, teda trakčných vozidiel závislých, bola pýchou dopravnej priemyslovky aj Ing. Tarabu. Alojz Taraba sa ocitol na strednej škole po normalizačných rošádach. Iniciatívnemu učiteľovi sa aj za pomoci žiakov podarilo zo zvyškov havarovanej lokomotívy postaviť vynikajúci trenažér, za ktorý by sa nemuselo hanbiť ani výcvikové stredisko kozmonautov. Keď do tejto miestnosti vstúpil prvýkrát
Železnica ako dominantný nositeľ ekonomického pokroku, viažuceho na seba v dobe jej vzniku všetky ostatné pokroky, prišla v roku 1860 do Košíc z mesta Miškolc, teda z juho-severného smeru. Výstavbou Košicko-bohumínskej železnice, ktorá dorazila do Košíc o desať rokov neskôr, sa svet neprevrátil hore nohami, iba sa otočil o deväťdesiat stupňov. Ľudia aj tovar sa
V roku 1726 v okolí ruín košickej Hornej brány začala výstavba Veľkých mestských kasární. Išlo o jedno z prvých podobných účelových zariadení na území habsburskej monarchie a v strednej Európe vôbec. Tento pokrok vniesol do armády viac poriadku a krajine i mestu pridal na pocite bezpečia. A možno sa iba v novej dobe na novej stavbe
Keď si Tomáš prelistoval celú knihu o elektrickej lokomotíve, zistil, že po zatvorení očí si vie predstaviť len veľmi málo z tohto fascinujúceho stroja. Vlastne jeho predstavy sa viazali iba na tú jedinú úžasnú jazdu, ktorú zažil spolu s rušňovodičom a ujom Dušanom. Ostal z nej výhľad z predného okna lokomotívy na pohybujúci sa
Tomáš od svojho zážitku v rýchlikovej lokomotíve nemyslel na iné, len ako sa stať rušňovodičom. Dovtedy sa slovo rušňovodič nespájalo v chlapcovej hlave so žiadnym mimoriadnym obsahom. Napriek tomu, že rušňovodičom bol aj Tomášov strýko, ujo Dušan. Ujo Dušan pripadal Tomášovi skôr ako traktorista. Nebolo v tom nič pohŕdavé. Tomáš mal svojho strýka veľmi
Bašák sa rád venoval sebe, svojim trápeniam, tak ako Čauko. Ani on nemal nikoho, preto radšej ostával po večeroch v práci, písal si so ženami z opačných koncov sveta. „Majú ma radi, lebo internetovým mužom nesmrdia ponožky a nechcú pozerať futbal.“ Ja zbieram runy. V staroškandinávskom jazyku ako aj v starej angličtine znamenalo slovo
Na počiatku sveta bola zvedavosť, ktorá sa čoskoro spojila s prvým zberateľským kúskom. Jablkom. Odvtedy nás túžba po nezvyčajných zážitkoch tlačí do najskrytejších kútov sveta a ľudskej duše. Rozširujeme hranice poznania, povedali by autori slávnych spisov. Presne tak to bolo aj v jeho prípade. Bašák sa úplne poddal svojej zvedavosti, mánii prežívať nezvyčajnosť vo virvare