Hodnotené texty autorov: Lukáš J., Dani C., Zuzana K.
Prozaický text Esencia-nehybnosti Lukáša J. nesie znaky hororového príbehu s tajomstvom. Problematické však je, že sa táto inklinácia prejavuje len na voľbe zápletky a nie pri výstavbe textu (kompozícia, zvládnutie roly rozprávača, gradácia, dialógy). Autorovi sa nedarí vystavať napätie, text je nekonzistentný – nemá jednotnú tonalitu, postavu starca modeluje v opisoch ako neproblémovú, ničím nezaujímavú, aby ho následne nazval pedofilom. Najväčšou slabinou je záver textu, kde bola miera problémového (výkyvového, neprimeraného) niekoľkonásobne prekročená. Spracovanie takýchto motívov si totiž vyžaduje väčší prozaický priestor aj prácu s náznakom, aby čitateľ postupne odhaľoval okolnosti, pretože práve to vytvára tajomnosť, ktorá je základom pre tento žáner. Autorovi by som odporúčala prehlbovať čitateľskú skúsenosť v žánri, v rámci ktorého chce tvoriť a pracovať na jednotnej atmosfére svojich textov.
Dani C.
Duchovná hygiena
1. Umyť tvár a usilovne sa snažiť zmyť špinu
večnosti – priorita na entú.
2. Medzi zubami horké slová vydrhnúť –
dobiela.
3. Mastnosť smogu prilepenú v jemných
vlasoch vyčesať alebo zmyť –
ženská koruna krásy musí byť perfektná!
4. Maras zo zababraných myšlienok
zoškrabať; ľahšia chôdza = ľahší život.
5. Ľahnúť si a konečne prestať rozmýšľať,
túžba na konci každého dňa umelca . . .
Umreli vášňou
* vzpriamil som sa *
* zbožne privrel náruživé oči *
* ochutnal tvoj pach *
* a vyslovil obdiv *
* vypla si hruď *
* prosebne dvihla ospalé viečka *
* navlhčila pery *
* a sýtila sa mnou *
– SPOČINULI SME NA NÁHROBKU TOHO DRUHÉHO –
V básňach Dani C. je vidieť snahu o spracovanie vysokých tém – miesto umelca vo svete, negatívne vplyvy na ľudské vnútro a tragika lásky. Práve voľba všeobecných, abstraktných motívov neumožňuje priniesť originálny, autorský pohľad. Najpoužívanejším prostriedkom je protiklad vo forme paradoxu a oxymoronu, tie však významovo prinášajú známe princípy boja dobra so zlom, lásky, ktorá zraňuje a zviazanosti v slobode. Pri ďalšej tvorbe by som sa vyhla oxymorickým spojeniam abstrákt, pretože posúvajú báseň do filozofickej roviny, ktorá však neprináša objavné zistenia či hlbšie myšlienky. Autorke by som odporučila spracúvať všednejšie motívy, ktoré samy o sebe nie sú patetické ani klišé a umožnia vytvoriť svojskú básnickú výpoveď.
Zuzana K. vytvorila kultivovaný text Profesor, v ktorom je vidieť skúsenosť s písaním, akúsi „vypísanosť“. Podarilo sa jej udržať jednotnú atmosféru, plynutie prózy má svoj rytmus a dobre sa číta. Zvolila príbeh starca, ktorého správanie ovplyvňuje strata manželky, je tiež dôvodom puta k mladej opatrovateľke. Autorka si nevybrala jednoduchšiu cestu očakávateľnej ľúbostnej zápletky a autenticky popisuje zložitosť vzťahov k manželke aj mladej žene. Za mimoriadny detail považujem starcovo uvažovanie nad tým, či na niečo nezabudol aj jeho pocity stratenosti, keď sa ocitne mimo bytu, pretože nepriamo poukazujú na absenciu manželky a sú zároveň originálnymi obrazmi, ktoré robia zo starca nezameniteľnú postavu. Povzbudila by som autorku vo vytváraní väčšieho množstva takýchto motívov a opisov detailov, ktoré originalitu postavy podporia. Spoliehala by som sa na čitateľa a „nevyhrocovala“ príbeh so zámerom viac zaujať, upútať (záver, ktorý mal byť pointou je najslabším miestom prózy, trauma mladej ošetrovateľky tiež nie je potrebná). Pútavosť by dosiahla práve detailmi a autentickosťou príbehu, ktorý nemusí byť šokujúci, tragický ani privádzajúci k slzám. Vyhla by som sa slovám, ktoré znejú literárne, knižne (napr. zadúšal sa, zašveholilo, nebožka) a zvolila civilnejší jazyk. Dobrým spôsobom ako vytvoriť postavu – charakter je vytvoriť si podrobný profil postavy (minulosť, vonkajší vzhľad, vnútorná charakteristika – silné a slabé stránky, obľúbené jedlo, koníčky, zamestnanie atď.), aj keď nie všetky detaily je nevyhnutné použiť v samotnej próze. Tento text by sa mohol stať základom pre kvalitnú poviedku, ak by sa autorke podarilo vypointovať príbeh iným spôsobom a upraviť pomenované nedostatky.
Texty hodnotí Daniela Burdová
Daniela Burdová študovala v Prešove učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry a estetiky. Po skončení magisterského štúdia obhájila dizertačnú prácu z oblasti súčasnej slovenskej literatúry. Rada hľadá odpovede na otázky, ktoré položia samotné texty. Je presvedčená, že literatúra je výsledkom tvorivosti aj podnetom k ďalšej tvorbe. Viedla viacero dielní aj popularizačných prednášok, je organizátorkou aj lektorkou týždňa tvorivého písania Ars Šafarikiana v spolupráci s Univerzitou Pavla Jozefa Šafárika.
