Patrícia Gabrišová: Kolobeh návratu
Dobroslav Chrobák: Drak sa vracia Revitalizácia lyricky tvarovanej prózy či, ak chceme, prózy naturizmu prebieha aj v súčasnosti – okrem samostatného literárnovedného výskumu funguje povinné čítanie, v rámci ktorého študenti vyhodnocujú svoje čitateľské preferencie. Recepcia tvorby Dobroslava Chrobáka naberá nové kontúry a jeho Drak sa opätovne vracia do našich
Miroslav Činčár: Pani Bovaryová alebo estetika opisu
Gustave Flaubert: Pani Bovaryová Guy de Maupassant vo svojej Štúdii o Gustavovi Flaubertovi (1885) uvádza takúto jeho myšlienku: „Keď niekto vie vládnuť tou rozplývajúcou sa vecou, francúzskou prózou, keď pozná presnú hodnotu slov a keď túto hodnotu dokáže upraviť tým, že dá slovám isté miesto, keď vie strhnúť pozornosť
Patrícia Gabrišová: Status nevesty na večné časy
František Švantner: Nevesta hôľ Fenomén lyrizovanej prózy dominuje predovšetkým v kontexte medzivojnovej literatúry, a to v prvej polovici dvadsiateho storočia. Lyrizujúce tendencie sa v epike ukazujú funkčné aj v zmysle ozvláštnenia textu, nielen ako spoločenský faktor. Prejavujú sa konkrétne oslabením sujetu (dejovosti), vyššou miery expresívnosti, prítomnosťou prvkov senzuálneho vnímania, či súboru predstáv, snov a vízií
Veronika Perovská: Podoby fenoménu „zbytočného človeka“ v dráme A. P. Čechova Tri sestry
Anton Pavlovič Čechov: Tri sestry „Zbytočný človek“ ako špecifický typ postavy sa objavil prvýkrát u Alexandra Sergejeviča Puškina a reprezentuje ho protagonista Eugen Onegin z rovnomenného diela. Milan Pišút v Dejinách svetovej literatúry II. o tejto postave hovorí: „Charakter hrdinu, „zbytočného človeka“, rozčarovaného životom a neschopného urobiť šťastným ani seba ani iných, podáva básnik
Michaela Olejárová: „Svedectvo o generácii, ktorú spustošila vojna – i keď unikla jej granátom.“
Erich Maria Remarque: Na západe nič nové Román nemeckého spisovateľa, ktorý opisuje hrôzy 1. svetovej vojny, bol knižne vydaný v roku 1929. Aj viac ako desať rokov po skončení vojny vyvolal búrlivé reakcie. Pre niekoho znamenal degradáciu nemeckých vojnových snáh, mnohí autora obvinili zo zveličovania, no tisíce čitateľov nadchol svojou
Viktória Koósová: Antigona alebo príbeh o tom, že Téby nie sú Disneyland
Sofokles: Antigona Milí knižní cestovatelia, vitajte v antických Tébach. Sprevádzať vás bude Sofokles, ktorý okolo roku 442 pred n. l. napísal tragédiu o Antigone. Udalosti opísané v Antigone však patria do obdobia asi jednej generácie pred Trójskou vojnou (1193 – 1183 pred n. l.), a to je teda riadne dávno, predtým než žil
Michaela Olejárová: „Kto sa zrodil, aby prachom zeme brodil, nech! V mojej duši veselosť a smiech!“
Ján Smrek: Cválajúce dni (1925) Okrem básne Cválajúce dni nachádzame v rovnomennej zbierke Jána Smreka ešte jednu, myšlienkami a pocitmi, ktoré prezentuje, takmer rovnako programovú báseň. Napriek tomu, že sa básni Triumf nedostalo miesta na prvých stranách, akoby zhŕňala všetko podstatné, čo chce vitalistický lyrický subjekt povedať. Šťastie, mladosť a
Dávid Dziak: Poď do hry, kým kohút nezaspieva
Ivan Bukovčan: Kým kohút nezaspieva Milý čitateľ, milá čitateľka, pozývam Ťa do najúspešnejšej drámy Ivana Bukovčana Kým kohút nezaspieva (1969, knižne 1971), ktorá je druhou časťou triptychu, tzv. Zvieracej trilógie (1. Pštrosí večierok; 3. Zažeň vlka). Predstav si pivnicu, v ktorej horí jedna sviečka osvetľujúca rozličné staré predmety a do