Home-Tag: rozhovor

Petr Bilík: Jindy je adaptace povedená, ale utrpí hrdost spisovatele, protože se prostě zapomíná, kdo je skutečným autorem

Petr Bilík (1974) po štúdiu literárnej, filmovej a divadelnej vedy na Filozofickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci pracoval ako redaktor v literárnom mesačníku HOST, neskôr ako dramaturg literárno-dramatickej redakcie Českej televízie Brno. Pôsobil v manažérskych a dramaturgických funkciách na niekoľkých domácich filmových festivaloch (Letní filmová škola, Přehlídka animovaného filmu, Academia film Olomouc). Na Katedre divadelných, filmových a mediálnych štúdií FF UP prednáša

„…pre mladých poetov je jedinou prospešnou vecou slovesnosť a kaviareň“ alebo o Košických dostaveníčkach s Dankou Kušnírovou

Dana Kušnírová (1988) sa narodila v Košiciach. Pôsobí ako doktorandka na Katedre histórie UPJŠ v Košiciach a je tiež spoluzakladateľkou spoločnosti HistoricKE. V spoluautorstve pripravila knihy Hotel Bankov (2015), Košické dostaveníčka (2016) a dva historické kalendáre, ku ktorým čoskoro pribudnú štyri nové publikácie. Si spoluzakladateľkou združenia HistoricKE. Môžeš ho predstaviť? HistoricKE sme založili spolu s kolegom Petrom Annom z Archívu

Jozef Palaščák: Dlho som neteoretizoval a je ľahšie vnímať a cítiť ako vedieť

Jozef Palaščák (1984) pracuje ako redaktor v Slovenskom rozhlase. Študoval na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity a Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a venoval sa odborom slovenský jazyk a literatúra, estetika a literárna veda. Oficiálne sa objavil na básnickej scéne už v roku 2008, keď mu vo vydavateľstve Modrý Peter v Levoči vyšla zbierka s názvom TELOI. Mladý autor za

Derek Rebro: Šťastie vidí každý inde, no prístup k nemu by mala mať aj každá

Derek Rebro je literárny kritik a redaktor. Vyštudoval slovenský jazyk, literatúru a estetiku na FiF UK v Bratislave, kde získal aj doktorát z literárnej vedy a niekoľko rokov viedol semináre venované súčasnej poézii, kritike či tvorivému písaniu. Vydal literárnovedné monografie Ženy píšu Poéziu, muži tiež (2011), Jej mesto v jeho svete? (2013) a zbierky poézie

Richard Pupala: Mám rád aj jemné vychýlenie z reality

Richard Pupala sa narodil 19. augusta 1972 v Hnúšti. Detstvo (až do maturity) prežil vo Veľkom Krtíši. Študoval žurnalistiku a kunsthistóriu na FF UK v Bratislave, neskôr scenáristiku a dramaturgiu na VŠMU. Počas štúdií pracoval ako barman v legendárnom bratislavskom U-clube, neskôr ako novinár. V súčasnosti sa živí písaním scenárov. S manželkou a dcérou býva

Anna Ondrejková: …alebo sa pokúsime ostať sami sebou a zaplatiť za to

Foto: A. Kulan Anna Ondrejková (1954) je slovenská poetka. Okrem literatúry sa venuje aj výtvarnému umeniu a divadlu ako herečka, dramaturgička a autorka textov. Knižne debutovala v roku 1975 zbierkou básní Kým trvá pieseň. Napísala desať básnických kníh. Žije v Bobrovci a pracovala ako knihovníčka v Liptovskom Mikuláši. Vaša predposledná kniha vyšla pred piatimi rokmi vo

Elena Eleková: Nemala som ambície byť spisovateľkou

Ďalšou spisovateľkou, ktorá prijala pozvanie do nášho Detského kútika je Elena Eleková. Pre dospelákov napísala knihy Morituri a Život pri živote a pre deti knihu Môj brat nemá brata.  V roku 2011 získala prémiu Literárnej ceny Mám talent. Od nás dostala zopár zvedavých otázok Prečo končí kniha Môj brat nemá brata takou smutnou príhodou o

Miroslava Gavurová: Aby tí najlepší slovenskí autori vedeli obstáť

Miroslava Gavurová (1976) je prekladateľka umeleckej literatúry z anglického jazyka. Na konte má viac ako pätnásť knižných prekladov poézie, prózy a literatúry pre deti a mládež. Niektoré texty publikuje časopisecky. Prekladu sa občasne venuje aj v spolupráci s manželom, prekladateľom, básnikom a literárnym vedcom Jánom Gavurom. Pracuje ako vysokoškolská pedagogička na Prešovskej univerzite, kde sa vo svojej vedecko-výskumnej činnosti v súčasnosti zameriava

Mila Haugová: Písanie pre mňa nie je romantické. Je to neoddeliteľná súčasť môjho každodenného života

Mila Haugová (1942) vydala vyše dvadsať básnických zbierok. Medzi najdôležitejšie patria Čisté dni a Praláska (1990), Dáma s Jednorožcom (1995), Alfa Centauri (1997), Zavretá záhrada (reči) (2004), Miznutie Anjelov (2008), Pomalá lukostrelkyňa (2009) či Canti amore (2014). Zatiaľ poslednou je básnická zbierka Srna pozerajúca na Polárku (2017) a Mila Haugová vo výbere Rudolfa Juroleka (2017). Okrem básní píše

Valentín Šefčík: Čím viac píšem, tým ťažšie mi to ide

V poradí tretí slovenský spisovateľ prijal pozvanie do nášho detského kútika a dovolil nám položiť mu otázky o knihách i otázky na telo. Tentoraz sme sa stretli s básnikom Valentínom Šefčíkom, ktorý žije v Prešove. Počas nášho rozhovoru sme zistili aj to, že pán spisovateľ píše básničky poležiačky a občas si pri tom aj “schrupne“. Dozvedeli sme sa, že do