Značka: glosa

Vo svete žijú svety a základ demokracie vždy bol, aby tam žili spolu. Vo svete žijú svety a v dobe po Nietzschem, Wittgensteinovi a Rortym je veľmi ťažké hovoriť o dobre a zle, to, čo by nás malo zaujímať, je utilita. Vo svete žijú svety a ich odlišnosť nikdy nebola tak očividná ako práve teraz. Slovenská spoločnosť sa čím ďalej tým viac polarizuje a hľadá si ...

tvoje pokusy relativizovať rozhodovacie schopnosti žien mi znejú povedome. tvoje pracovné telefonáty a maili v nedeľu večer mi znejú povedome. tvoje tendencie speňažiť instagramovo tvoje materstvo mi znejú povedome. tvoje zmeny názorov na kvóty v hudbe slovenských rádií mi znejú povedome. tvoje debilné reči o tom, že pôsobím ako bitch, ale som fragile mi znejú povedome. tvoja zlá réžia podkutá dobrým marketingom mi znie povedome. tvoja nevzdelanie v oblasti pohlavného ...

Generačný pocit je neprenosný. Roky som si nevedel predstaviť, ako sa asi cítila generácia „našich“ rodičov, ktorá po obrovskej eufórii z pádu režimu musela zažívať mečiarizmus, zatváranie fabrík, vraždy. A hoci bol tento každodenný strach a zmysluprázdna krvavá šeď mojim detstvom, predsa mi prišla normálna. Narodil som sa totiž do disfunkčného sveta. Tak ako väčšina mojich rovesníkov z postsocialistickej Európy som ani ja nevedel, že to môže byť inak. ...

Bolo raz jedno dievčatko, ktoré okrem toho, že vyštudovalo báječnú vysokú školu, akúsi umeleckú, sa rozhodlo, že si svoju hlávku prečistí aj inou prácou a nebude sa venovať len výsostne umeniu. Začala pracovať na kúpalisku ako plavčíčka. Už hneď na úvod tohto príbehu môj microsoft word pomenúva problém, keď mi slovo plavčíčka podčiarkuje ako gramatickú chybu a ako správny variant slova núka „plavčíka“ alebo „plav cíčka“. Toto ...

Najväčšia bezradnosť prichádza v bode keď vieš, že nemáš ani boha, ani rodičov. Alebo aspoň jedného z nich. Bez mamy je to ťažko! Bez mamy nám bolo ťažko ako aj na jar, tak aj na jeseň a možno nám bude aj po lete. Vlna za vlnou sa valí ako jedna báseň. A my, kamaráti zo ZUŠ Slovenská umelecká obec, len tak do prázdna voláme: „Mami, kde si!?!“ Popostielať ...

„Umelci do plynu!“ svietili grafity na fotografii neznámeho mosta v košickom squate KLUB. Umelci do plynu! Ozýva sa tisíc komentárov vždy, keď si niekto z tohto bohom zabudnutého sektora, slovenskej polis, dovolí nárokovať plácu či pomoc. Umelci do plynu! Čo vlastne chcú? Ako môžu v tomto svete, kde nefunguje školstvo, zdravotníctvo, infraštruktúra, sociálna práca a kde armáda má početnosť a vyzbrojenie zdatnejšej londýnskej SBS-ky vôbec niečo žiadať!? Hovädá, žiada sa ...

Načo inovovať? Zmenšujúce sa racio si zaslúži byť v rovnakom priestore vyplnené emóciami! Niečo také mi vyplýva z politických debát o novom voličovi rovnako ako z debát školských odborníkov o novom dieťati. Ja mám momentálne na mysli čitateľa, a preto by sme ho mali tiež nejako inovovať, napríklad zbaviť ho strachu z fyzickej knihy. Zakázať ich a prísne perzekuovať aj nositeľov obdobnej kultúry. Načo inovovať? Knižnice sa pri novom človeku zavrú, maximálne ostanú ...

Bolo by fajn napísať Fukuyamovi, nech napíše pokračovanie Konca dejín a Konca človeka. To, že sú fundamentálne princípy a inštitúcie aj s historickými otázkami zabudnuté, to je nám z roka na rok viac jasné aj bez neho. Komu sa chce vŕtať vo filozofii hlbšie, nech sa páči, mňa zaujíma koniec koncov. Pre človeka, čo sa vydal na strastiplnú cestu literatúry (zmieriac sa s absenciou pozornosti a finančných prostriedkov), vyzerá koniec ako ...

Som veľmi rád, že v školách učia deti čítať s porozumením. Možno o nejakú tú dekádu sa im rozjasnia tváre a dôjde im, čože za význam sa to, kua, skrýval za tými čudnými znakmi z Múmie. Potom sa už dospelé deťúrence rozbehnú do knižníc, pretože kníhkupectvo je predsa vianočný obchod s peknými darčekovými predmetmi, a zahltia svoje ramky myšlienkami velikánov. Potom sa vrátia do škôl a starenky učiteľky im tie myšlienky budú musieť ...

Supermarkety praskli vo švoch, Vianoce ukázali kúpichtivosť Slovače a na kosť odhalili materiálnu podstatu holubičieho národa. Neostal som bokom, zaradil som sa do šórov čakajúcich na svoje zlaté teliatko. Len s jedným rozdielom – stál som v rade na knihy. Rozhádaný národ sa zjednotil v snahe obdarovať svojich blízkych, a to aj, pre mnohých, najkrajším darčekom zo všetkých – knihou. O čo vlastne stáť? Duchovné potraviny fungujú podobne ako ich vzor, ...