Značka: próza

25 02 19 Objavuje kostru. Bedrá, lakte, hánky, hrče, kĺby, cez kožu, stále na povrchu. Zakrivené epifýzy, diafýzy ako koly, končeky prstov bubnujú na dutú kavitu. Stratená dreň, duševné suchoty, poruchy vypĺňajú. Blázna od kosti, čo nechtom rozrýva, trhá, viacvrstvový epitel. Zakaždým hlbšie, svaly, žily, úpony, nevynechá predráždené. Rozvetvené nervy. Ako jeho, aj moja je márna. Snaha presvedčiť. Ich, seba, niekoho, že som, nie posledný ...

Primární sektor „Probouzí se.“ „Nikdo se jí nedotýkejte, rozumíte?“ „Je krásná. Přímo dokonalá.“ Pomalu jsem otevřela oči. Ostré světlo zářivek umístěných na stropě mě donutilo je zase přivřít. „Jak je vám, slečno?“ hlas k mým uším docházel tlumeně, jako bych se nacházela pod vodou. „Kde to jsem?“ škrábalo mě v krku, možná mi ani nebylo rozumět. „Budete v pořádku. Ještě se prospěte, ano?“ Chtěla jsem ...

Ponožtičky sme dostali od Číňanky. Vracali sme sa po pavlači z práčovne a z jej kuchyne bolo počuť lomoz. Okno mala dokorán tak ako každý deň a ja som sa, tak ako každý deň, čudovala, či sa nebojí, že jej cezeň do bytu nalezú pavúky. Pavlač ich bola plná. Otvoril si dvere a hneď sa pred tebou nejaký zjavil. Domová služba pavlač každý týždeň vysávala, ...

(úryvok z pripravovanej knihy, Rozhovory s členkami kultu) Odísť sa dá ľahšie, než to vyzerá. Rozhodnutie, aspoň v mojom prípade, malo svoju postupnosť, vývojové fázy, ale keď dozrelo, finále bolo omnoho menej dramatické, ako by si človek predstavoval. Prvotný impulz bol opustiť muža a hneď za ním automatická reakcia, morálny imperatív: to sa nesmie. Sama seba som upokojila – v tom čase som mala pocit, že s ním nevydržím ani deň ...

„A je po nej,“ zahuhňal spoza rúška skúsený dentista Kleščinský a kliešťami víťazne zvieral pokorenú osmičku, hlúpy zub múdrosti, nadbytočnú perlu obalenú chuchvalcom hlienu a krvi. „Chcete si ju nechať na pamiatku?“ šermoval zubár ako rybár úlovkom pacientovi pred zaslzenými očami. Tomáš zakmital hlavou a priložil si prsty na líce, pretože si nebol vôbec istý, či ho ešte má. Lekár vypustil príčinu niekoľkotýždňového utrpenia do nádoby, ...

Svoju vieru v svet mladých, bohatých a krásnych som stratil presne 17. decembra 2015 o 1:08 v noci. Myslím tým akiste svet holivúdskych úsmevov, voľného trhu a liberálnej spásy, ktorá nás vraj všetkých nakŕmi. Nás – mladých, bohatých, krásnych, nás nedegenerovaných starnutím či históriou, nás, na ktorých štyri základné budhistické pravdy neplatia. Spal som pri Márii, ktorá bola v tom čase jednou z jediných, a pokojne sa dala týrať mojou povahou bez toho, ...

Ildikó bola členkou Klubu spisovateľov, čo bola v tej dobe na ženu veľká prestíž.  Napriek tomu sa v prítomnosti mužov, ktorí písali  sentimentálne básne, nudila. Nemôžeme povedať, že jej texty boli o niečo lepšie. Od sentimentality sa oprostiť nikdy nedokázala, u mužov jej však sentimentalita prišla smiešna. Hoci ťažko povedať či  boli členovia Klubu spisovateľov naozaj mužmi – väčšinu osadenstva tvorili elegáni s navoňanými fúzikmi, fajčiaci tabak ...

Smrť generálneho tajomníka Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Leonida Iljiča Brežneva, muža, ktorý bol mocnejší ako ruský cár, zastihla študentov dopravnej priemyslovky pripravených. Slávnostne oblečení mladí ľudia obchádzajúci pozhasínané Štátne divadlo prijali správu o zrušení večerného predstavenia s radosťou. Ukázalo sa, že osláviť náhle voľný večer v nejakom podniku pri pive či víne nebude jednoduché. Zákaz veseliť sa postupoval republikou veľmi rýchlo a zatváral jednu krčmu ...

Alica sa ocitla v krajine. Netušila prečo, ale bola v nej. Vedela, že ju čaká chytanie Bieleho Králika. Pôvodne mal byť jej manželom, no bol prirýchly na to, aby sa zasnúbili. -Ach! Opäť prídem neskoro!- prefrčal okolo nej a zmizol v diere. Ako vždy. -Oplatí sa mi, aby som ťa naháňala? Časy sú zlé. Chytím ťa, budem mať opletačky. Nechytím ťa, zostanem na ocot.- zakričala. Biely Králik vystrčil hlavu ...

Nevadí, že si sa narodil ako nula. Hoci máš ruky, nohy, dokonca aj oči, stále si len nula. Mozog ti slúži, zdravie v relatívne dobrom stave, ale aj tak už niekoľko rokov tušíš, že si nula. A nik ti nepomôže zmeniť tento stav. Večer v krčme pri pive počúvaš stále tie isté reči a sám nevyplodíš nič lepšie než to, čo počuješ. Občas spomínaš na chvíle, keď to vyzeralo, ...