Značka: próza

Ilustrácia: Radka Čabrádi Tvrdoňová Postavy Jeleňatého a Kravatého vymyslel môj ocino, keď som bola malá. Neviem, ako presne Jeleňatý a Kravatý vyzerali v jeho predstavách, ale ja som si vždy Jeleňatého predstavovala ako jeleňa, ale nie hocijakého, skrátka jeleňa jeleňatého, takého, ktorý vám ako PRVÝ napadne pri slove jeleň – MÁTE TO? No a Kravatý, keďže bol jeho najlepší kamarát, vyzeral rovnako, len mal kravatu. ...

Pred lekárkou fakultou je dlhý rad. Zbierku na pomoc Rumunsku vyhlásili v rádiu už ráno, no ešte po zotmení jazdí mestom húkajúca dodávka, hlas z megafónu ľuďom pripomína, aby nosili len potraviny. Tomáš má ťažký ruksak stále na chrbte. Babka s mamou mu nabalili cukor, múku a cestoviny, on sám priložil konzervy koložvárskej kapusty. Plechovky nafasoval v robote namiesto teplých obedov. Šetril si ich na ...

Hodnotené texty autorov: Ján M., Zuzana B., SlovakFox Okrem prvého sú všetky básnické texty Jána M. písané jednotným štýlom. Autor sa usiluje prekvapiť čitateľa osobitou metaforou či prirovnaním (napr. „depilujem báseň“, „Dívam sa na babičku, svetlušky sadajú na obvyklé miesta.“, „(...) Michalovia a Márie / (...) / pestrofarebné motýle“). Niektoré obrazy by si ešte žiadali zváženie. Chce to viac hľadať, „originálnosť“ sa zväčša nespája s ...

Oficiálny dôvod jej odchodu do Kostariky: nájdenie stratenej tety. Teta s manželom zmizli v sedemdesiatomšiestom, keď sa prevalilo, že sú dvojití agenti. Obaja v neprítomnosti dostali trest smrti za vlastizradu. Husák kvôli nim dokonca zrušil cestu do Nemecka, písali to vtedy aj v novinách. Prvé roky otcovi občas prišla pohľadnica z Londýna, dedkovi posielali lieky. Potom sa presunuli do Švajčiarska, pohľadnice zredli, dedko zomrel, a nikto sa už nepamätá, kedy a prečo ...

(ukážka z knihy, kapitola 2) ... Hlúčik miestnych chlapov si prezeral maľbu s výrazmi skúsených kunsthistorikov. Zamyslené hmkanie sa striedalo s nakláňaním hláv a znaleckým žmúrením. Z času na čas nejaký z mužov ukázal na obraz a čosi pošepol svojim spoločníkom. Po dlhšej porade si vedúci skupiny odkašľal. „Pekné,“ vyhlásil. „Ktorý som ja?“ ozval sa druhý muž. „Prosím?“ Sol naňho prekvapene zažmurkal. „Je to krajinomaľba,“ ...

Terezka sa škrabe, zasvietil jej na displeji whatsapp. Chvíľu zvažovala, že mu neodpíše, ale bolo jej dcéry ľúto. Pozri ráno v škole na nástenke či majú vši, odpísala. Včera bola s Jasmínkou... Silvia poslala emoji ženy krčiacej plecami. Čo mám robiť?! Nechám to tak, kým neprídeš. Žena krčiaca plecami. Kedy prídeš? Krčenie pliec. Aké jednoduché byť obetavou, alebo, naopak, neobetavou –, rozmýšľala –, keď do genetického ...

Medzinárodný expres číslo 22 preváža sovietskych vojakov z Moskvy do Milovíc, centra okupačnej alebo spriatelenej armády, podľa toho, či sa o týchto vojakoch rozprávajú ľudia doma alebo na verejnosti. Sedemnásť vozňový kolos, ktorý sa nezmestí na žiadny normálny perón, ťahajú dve bobiny, spoľahlivé legendy, vyrobené ešte v päťdesiatych rokoch. Nekonečná húsenica prichádza na stanicu minútu pred polnocou. Odchod z Košíc je grafikonom stanovený na 0.23 ...

keď si nechceš kúpiť ďalšie náušnice, môžem ti urobiť masáž, povedala dredatá Mery, akoby odmietala Silviinu ľútosť. nie klasickú, ale energetickú, nemusím sa ťa ani dotknúť. Ale dotkla sa jej, masáž bola nakoniec až neľútostne fyzická. Mery prstami zachádzala pod záhyby kože, aby sa dostala k myofascii a uvoľnila stuhnuté svalstvo a tkanivo. Zjavne vedela, čo robí, niektoré nečakané či bolestivé ťahy vysvetľovala sotva počuteľným, jemným ...

Hodnotené texty autorov: Juraj H., Lukáš J., SlovakFox   Iný svet je na prvý pohľad štylisticky bezproblémová próza písaná z pohľadu vševediaceho rozprávača a zároveň hlavnej postavy, vitálnej seniorky Ruženy spomínajúcej na predprevratové obdobie, ktoré podľa nej predstavuje, zjednodušene povedané, „staré dobré časy“. Nostalgia obdobia socializmu sa v Ruženinom rozprávaní spája napríklad s obmedzenou dostupnosťou niektorého tovaru, akým je aj exotické ovocie, s českými seriálmi vysielanými v televízii, pašovaním tovaru ...

Hipícke mestečko na juhozápadnom cípe polostrova ponúkalo špinavo-očarujúcu atmosféru. Vchádzalo sa doň zo strmého kopca úzkou, točitou, neosvetlenou cestou, vysekanou v džungli. A odrazu, hneď ako to prvé metre roviny dovoľovali: svetielka, lampióny a jednoduché drevené stánky, ako na kolene zbúchané, kde miestni predávali náramky s príveskami zo žraločích kostí a predražené prírodné repelenty, obľúbené aj medzi komármi. Predajcovia boli usmiati, nahulení, a väčšinou – trochu prekvapujúco ...