Značka: odborné články

(O perverznosti dolín)   Ľud bez histórie nie je vykúpený z času, lebo história je sled okamihov bez času. Teda kým svetlo hasne za zimných popoludní v zavretej kaplnke, história je prítomnosť. (T. S. Eliot) Doslov slovenského prekladu Eliotovej drámy Vražda v katedrále začína Karol Strmeň slovami autora, ktorý vraví, že „svet skúša vytvoriť civilizáciu zbavenú kresťanskej morálky. Pokus stroskotá, ale čakajme trpezlivo a vykupujme čas, aby aj v temnoveku ...

Osudové lokality v románe NW od Zadie Smith Priestorový obrat v literárnej vede a priestor v literárnej tvorbe Ak by sme mali definovať formatívne fenomény literárnej vedy dvadsiateho prvého storočia, jedným z nich by určite bol dôraz na priestorovosť. Miesto a priestor sa v priebehu posledných rokov ocitli v centre záujmu nie len geografie, ale aj literárnej vedy, kultúrnych štúdií, a ďalších humanitných vied. Za jeden zo základných textov tohto priestorového obratu možno považovať ...

Islandská literatúra... Väčšine z nás zíde na um ponurý detektívny príbeh s rafinovanou pointou, predstava, ako sa osamelý vyšetrovateľ či vyšetrovateľka prediera sychravým počasím, veľakrát mimo miest – v odľahlých kútoch už beztak odlúčenej islandskej krajiny, kde musí vzdorovať vlastným hraniciam. V islandských detektívkach (samozrejme, nielen islandských) sa s počasím ráta ako pravidelnou prísadou zápletky, ktorá oslabí buď detektíva, alebo páchateľa (viac páchateľa, keďže ide o literatúru s úspešnou koncovkou). Kriminalita človeka ...

Ak by sme si mali vybrať Strmeňov preklad Havrana, ktorý by bol asi najbližšie k úvodným veršom z Lásky, bol by to zrejme druhý preklad – z roku 1946. Naznačuje to už jemný náboženský podtext (hriešnych vs. vier), ktorý sa potvrdzuje aj v ďalších veršoch, keď Strmeň píše výslovne o diablovi presne v súlade so zistením J. Pašteku, ktorý o Strmeňovom rímskom preklade (II.) vraví ako o „odchodnej interpretácii“ od originálu – ...

(interpretácia básne Červenokrídle drozdy z knihy Červenokrídly drozd, Kordíky: Skalná ruža, 2015) Napriek jasnej dištancii medzi literárnym znakom a realitou nemožno skúmať dominantný motív básne Jamesa Wrighta Červenokrídle drozdy bez jeho prepojenia so skutočnosťou. Wrightova poézia však má predovšetkým symbolický charakter, autor jednoduchým jazykom a relatívne konvenčnými výrazmi kreuje obraz sveta, pričom balansuje medzi gnozeologickou invariantnosťou a lyrickou nekonečnosťou. Prostredníctvom symbolu červenokrídleho drozda Wright produkuje lyrickú atmosféru ...

„V nálade, citovom rozpoložení súčasníkov sú obsiahnuté akoby rozpustené všetky základné skutočnosti ako vo víne pôda, ľudská opatera, jarné mrazy, slnečné i daždivé dni“ (Tatarka, 1967, s. 70). Dominikovi Tatarkovi (1913 – 1989) vyšla v roku 1963 novela Prútené kreslá. Čitateľ v nej sleduje kratší výsek vonkajšieho i vnútorného života protagonistu Bartolomeja Slzičku z konca 30. rokov 20. storočia vo Francúzsku. Najprv si pripomeňme niekoľko historických udalostí, aby sme ...

Denisa Fulmeková je viacdomá autorka, ktorej tvorba spadá do literárnej aj mediálnej oblasti, nakoľko je tiež redaktorkou ženských či ezoterických časopisov. Niektoré jej diela tendujú k umeleckej literatúre, najmä vďaka ironickej dištancii od modelovanej témy, napríklad Klebetromán (2004), vydaný spolu s Petrom Macsovszkým, či poviedka v antológii Sex po slovensky. Dvojpohlavná antológia o sexe (2004), no najmä zbierka poézie Som takmer preč (2004). Fulmeková je ...

V rámci slovenskej tvorby z 90. rokov je pre mňa jednou z najzaujímavejších autoriek určite Jana Bodnárová so svojím poeticko-prozaickým pohľadom na realitu a zmyslom pre literárne uchopenie senzuálnych vnemov. Tie sa v autorkinej tvorbe uplatňujú od jej počiatkov až po najnovšie texty. Atmosféra a presvedčivosť Bodnárovej diel ani s odstupom viac než troch desaťročí nevyprchala, čo svedčí o ich nadčasovej hodnote. Niektoré jej diela spomedzi ostatných svojou kvalitou zvlášť vystupujú. ...

Guy de Maupassant (1850 – 1893) bol produktívny spisovateľ – počas svojho relatívne krátkeho života napísal šesť románov: Príbeh jedného života (1883), Miláčik (1885), Mont-Oriol (1887), Pierre a Jean (1888), Silná ako smrť (1889) a Naše srdce (1890). Okrem nich mal rozpísané ďalšie dva, Cudzia duša a Anjel Pána, no tie už nestihol dokončiť. Vyšlo mu ešte približne tristo poviedok a noviel, niekoľko divadelných hier ...

Už pri pohľade na obálku detskej knihy Evy Luky Pani Kurčaťová 1 upúta čudný a strašidelne pôsobiaci výzor hlavnej hrdinky. A hoci nás rozprávač príbehu presviedča, že pôsobí „nenápadne, milo a prívetivo“ (s. 11), ilustrácia (taktiež z dielne Evy Luky) a opis jej osoby tomu nenasvedčujú. Stačí spomenúť len „dlhé ušné laloky, ktoré jej viseli až po lakte“ (s. 11) či „drobné zvieratká“ ako jašterice, ratlíci, mačky či dokonca ...