Značka: poézia

Valerij Kupka: Pavučiny rána, pavučiny noci

Valerij Kupka: Pavučiny rána, pavučiny noci

Preložila Ivana Kupková: * * * niekto predsa len bol v tomto dome soľ a vôňa dymu opatrné stopy vlasov aké mávajú iba anjeli alebo čierne stareny alebo ešte ktosi ku komu už nesiaha pamäť pokrčená ako tváre bohom zabudnutých žien a predsa je teplo a útulne v tomto dome strecha leží na tebe ako prikrývka a boh sa ti cez komín pozerá do očí ...

Marika Smoroňová: O dušu

Marika Smoroňová: O dušu

Vinná som bola len do včera Nevrátim sa už viac rovnaká tam kde predtým Keď sám k sebe prichádzaš tak sa neodmietni! Nikto zo včera na mňa v spálni nečaká Nečaká v kuchyni V kúpeľni Na záhrade Posledná večera Ale niekto pri odchode zhasne Koho teraz obviním a z čoho vlastne? Je po záhade z prečítanej básne Vinná som bola len do včera a potom ...

Peter Hoferica: Básne

Peter Hoferica: Básne

I niekde na počiatku som sa plánoval zamyslieť nad starým ruským zenitom ktorý mi neokrôchane požul a dotrhal film následne som túžil lamentovať nad potrebou jednotlivých políčok ktoré s nástupom digitálov s vysokým rozlíšením strácajú objektívne významy a stávajú sa podobne ako poézia intímnou potrebou spomienkou do albumu II ako náhle som však rozobral spomínanú zrkadlovku roztiahol negatív proti svetlu objavil som na niektorých fotkách škrabance postupne sa zhmotňujúce ...

Adam Kollár: Básne

Adam Kollár: Básne

VEČER I Prsty sa lámu ako kriedy. Zvonku padajú žiletky do zrkadiel v oknách. Pred zamyslenou tvárou sa mihajú dlhé pásy, podobné tým z vreckových svietidiel. Splývajú. II Asfaltový jazyk sa trhá na dva. Pre hornú a spodnú peru. Chlad, pot, ospalosť. Napohľad teplý dych vsiakne do mesta. III Dievčatá sú ohybné ako múčne párky, ako slovné druhy. Medzi slinou a prehltnutím je sucho. Žmurknutie. *** Erato, ...

Ján Petrík: S prstom na ústach

Ján Petrík: S prstom na ústach

Minieme sa raz Minieme sa raz.Okolo našichuprataných stolov,podláh,utretých obrazov,na ktorých je leto,kolotoče,detský plač,opustené stromy,dážď, dážď, dážď,aj vypískané pľúca. Minieme sa razna stanici,ktorá ma kedysiobjala tak silno,že bolo jasné –tu sa dá zomrieťbez výčitiek,ako bez vyhrnutého goliera,lebo oproti kráčala jara pospevovala si. Minieme sa raz.Prejdeme okolo seba unavení,poznačení úsmevmi plnými jesenea bude nám smutnoiba tak na polovicu,ako keby sme sa večernedomilovalia ráno sme už stálipred obchodom s teplým pečivom,ako sa ...

Eva Tomkuliaková: Z novej knihy…

Eva Tomkuliaková: Z novej knihy…

BALANST snehpevné skupenstvo vodya vodya ja si vysvetlímcitový chladlenže niekde indev inej dimenziiv inom rozpoloženív inom hnutí mysleten istý snehna tom istom miestebude znamenaťkryštalizáciuspevneniea sformovaniecitov a emóciíbiela farba a nebeský pôvodčistota vzťahu a duchovná rovinakontrola vášní a emóciízasnežené zimné mesiacevyvrcholenie a dovŕšeniepokoj, čistota a nové perspektívya ešte niekde indea predsa na tom istom miestesa šesťramenná hviezda vyjavíako šťastie v láskea ľadodrazu pochopímako najzovretejšie objatie IMÁGO smiešne, fantastické dobrodružstvosmiešne čudáctvoposledné útočištepri obrane hraduna zavlažovanie vyschnutej pôdyalebo na prevzdušnenie pôdy hráčkľučkovanie ...

Tomáš Straka: Spievam

Tomáš Straka: Spievam

I. & na mesto sneží & sneží, biely pád dopadá na tvoje dlane v meste sneží & sneží, duša nepovstane, autobus neodíde, nikto nič nezmešká hrdlá továrenských cigariet vyfukujú svoj vznešený rozkošnícky dym do ružovo belasej nahoty prázdneho neba & v meste sneží & sneží ... všetko zapadne samo do seba ... & hlavne do nemého spasenia tohto ľadového nebeského aktu /taktu zvončekov .. chladom ...

Pavol Garan: Dni sa vlečú – roky letia

Pavol Garan: Dni sa vlečú – roky letia

Dvojkrídle okno Keď som bola v Nepále, cestovala som vlakom na takej otvorenej plošine. Navážal sa tam do mňa jeden chlap, obťažoval ma. Nebolo mi to jedno, ohradila som sa. Ohradila som sa dôrazne. Muž zabalansoval, stratil rovnováhu a prepadol cez okraj vagóna do otvoreného terénu. Nikto si nič nevšimol. Na najbližšej stanici som sa šla udať na políciu... Na polícii: „...A vám sa niečo ...

Veronika Dianišková: Vystaviť sa niečomu, čo nepripúšťa cúvnutie

Veronika Dianišková: Vystaviť sa niečomu, čo nepripúšťa cúvnutie

Veronika Dianišková (1986) pochádza z Bratislavy. Od roku 2005 študovala na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení odbor divadelná réžia a dramaturgia. Aktuálne píše rigoróznu prácu z odboru mayológia (Mayské štúdiá) na Katedre religionistiky. Pracuje ako redaktorka a dramaturgička v rozhlase. Už niekoľko rokov sa venuje aj ľuďom bez domova ako opatrovateľka a sociálna asistentka v rôznych zariadeniach. Debutovala zbierkou Labyrint okolo rúk, za ktorú získala Prémiu Ceny Ivana Kraska 2006. ...

Tomáš Repčiak: Mobilové básne

Tomáš Repčiak: Mobilové básne

Sedíme tu všetci chrbtom k sebe. Aj stromy niekam ušli už. Vezieš sa a tak to tak neber, že za nevestu pôjde muž. Platím si pri vás, slečna, všimné. Keď zbadáte sa, budete pri mne. ........ Na špičkách vyberám z poličky celkom vrchnej krížik a stromček, vianočný fádny mráz. Keď smútok v kúpelke naozaj zo mňa spŕchne – viem, že si pod kožu dám iba, iba vás. ............ Na stene ...

Strana 8 z 9 1 7 8 9