Dana Podracká: 7 básní
VYPREVÁDZANIE DUŠANA MITANU Ešte nikdy som nepočula tak vrúcne sa modliť za dušu samovraha ako sa modlil Daniel Pastirčák, keď ho vyprevádzal Stáli spolu pred bránou v tvare ihly Zaodel ho plášťom Dal mu požehnanie Nech žiari Nech vojde do veterného vajca Nech už nikdy nikomu nemusí nič splácať Dážď
Daniela Dubivská: Podobná mape
Odrieknutia Všetky nie ktoré vyslovíš aj ktoré sa pokúsiš zachrániť zavriem do zvukotesnej hlavy A nechcem počuť ani ich bublanie nádychy pokúšajúce sa o nové stvorenia Chcem sa báť iba tvojich rúk čo ma zviažu popravia ešte zhovorčivú tvoje rozdlanené ruky žeravé po súčiastke ktorej obrúsené hrany ťa ranili milostivejšie ako
Alena Oravcová: Moje miesto
Lámanie večer prichádza na lámanie a ja si líham k bezdomovcom a žobrákom s nedôverou mi ukazujú moje miesto ale nad ránom som to ja kto tíši ich plač pýtajú sa, odkiaľ sa poznáme a ja sa len usmievam Meno keď opustila prah dverí nedržala nič len peceň
Katarína Hrabčáková: Západy nad nami a iné básne
Dedičky Mohol povedať že je ako pradedo a jeho syn Že ako jablko od stromu uteká a potom zelenie Aj v ňom sa zlieta sneh Skúšame priložiť ucho Odpovedá len tupé svietenie Vídam iné dcéry s rôzne veľkými kameňmi Aké ťažké je rozumieť Odtlačky Ihlice prastarkej, babičkina truhlica,
Ľuboš Bendzák: Mešuge (výber)
Narcis sa skláňa nad hladinou a vidí všetky životy ktoré sú teraz jeden Žiadna žena ho nebola hodna on je tá najkrajšia Božský hermafrodit vidí svoju krásnu tvár Ako každá romantická postava ostáva v zrkadle sám Teda proti sebe Samota je kút s ušiakom na ktorý dopadá mäkké
Lenka Šafranová: post partum
po dvanástich hodinách už musíš vstať prejsť pár krokov umyť si zuby a ovlažiť tvár srnčie nohy sa ti podlamujú akoby si chodila prvýkrát nie je tu nikto kto by z teba zlízal strach a naučil ťa utekať obzrieť sa v hneve na telo šité horúcou ihlou nenachádzať pokoj
Martin Vlado: abeceda / numerika
. začať treba začať ako? od začiatku? od adama? kto je adam? .. pamäť: fragmenty: biely kožúšok červená čiapka v dlani ukrytej pred chladom v štrikovanej rukavici desať korún čo si želáš moja zlatá? rýchla chôdza ku koncu beh večer: široká posteľ / letisko: po ľavej strane babka po
Júlia Čurillová: Čas zberu
TVOJA Keď spieva strom a sype dolu bozky, košatím sa ti. Slnkom vyfarbená, čo mi dal otec do vena, aby som bola za krásnu. Keď spieva lúka koscovi v rukách, som krídla. Zo smiechu mamy som vyrástla do oblín ktorými ťa vábim, skúšam Keď prší vtákom do očí a mokne voda v studni, prisúď
Ján Gavura: básne
Ako malou vecou pohnúť veci veľké Pred zreničkami sovy môžu rásť alebo tancovať stromy, môžu horieť lesy a v lome mlieť skaly, pútnici sa môžu modliť pred krížom a chlapi deliť na honcov a strelcov, ale len myš pohne tou tvárou, len myš zdvihne sovu a pustí ju v let. Lekcia z poetiky Stromy
Valerij Kupka: Pavučiny rána, pavučiny noci
Preložila Ivana Kupková: * * * niekto predsa len bol v tomto dome soľ a vôňa dymu opatrné stopy vlasov aké mávajú iba anjeli alebo čierne stareny alebo ešte ktosi ku komu už nesiaha pamäť pokrčená ako tváre bohom zabudnutých žien a predsa je teplo a útulne v tomto
Marika Smoroňová: O dušu
Vinná som bola len do včera Nevrátim sa už viac rovnaká tam kde predtým Keď sám k sebe prichádzaš tak sa neodmietni! Nikto zo včera na mňa v spálni nečaká Nečaká v kuchyni V kúpeľni Na záhrade Posledná večera Ale niekto pri odchode zhasne Koho teraz obviním a z
Ján Petrík: S prstom na ústach
Minieme sa raz Minieme sa raz. Okolo našich uprataných stolov, podláh, utretých obrazov, na ktorých je leto, kolotoče, detský plač, opustené stromy, dážď, dážď, dážď, aj vypískané pľúca. Minieme sa raz na stanici, ktorá ma kedysi objala tak silno, že bolo jasné – tu sa dá zomrieť bez výčitiek,
Eva Tomkuliaková: Z novej knihy…
BALANST sneh pevné skupenstvo vody a vody a ja si vysvetlím citový chlad lenže niekde inde v inej dimenzii v inom rozpoložení v inom hnutí mysle ten istý sneh na tom istom mieste bude znamenať kryštalizáciu spevnenie a sformovanie citov a emócií biela farba a nebeský pôvod čistota vzťahu a duchovná rovina kontrola vášní a emócií zasnežené
Tomáš Straka: Spievam
I. & na mesto sneží & sneží, biely pád dopadá na tvoje dlane v meste sneží & sneží, duša nepovstane, autobus neodíde, nikto nič nezmešká hrdlá továrenských cigariet vyfukujú svoj vznešený rozkošnícky dym do ružovo belasej nahoty prázdneho neba & v meste sneží & sneží ... všetko zapadne samo