Marta Hlušíková: Vedrá s vodou
Nie je to tak, že budeš mať v tomto živote všetko, na čo pomyslíš, zvyknem nahlas dohovárať televíznej obrazovke, keď sa na nej v celej svojej nevedomosti objavia ľudia bez znalostí. Takýchto samoľúbych jedincov by mali umlčať ako v minulosti, ibaže médiá ich totálnym nezmyslom zas a znova poskytujú priestor. To je vskutku
Marta Hlušíková: Čítacie januáre
Januárová glosa to nemá ľahké. Nuž – je januárová. Vtedy si ľudia dávajú rôzne predsavzatia, píšu si ich veľkými písmenami na papier, aby každý videl. Napokon tými, ktorí by to predsavzatie najradšej už nevideli, sú samotní autori hrdých výziev. Glosa si nič také nemôže dovoliť. Musí sa tváriť slávnostne
Ján Füle: Hráme hru na život a na smrť
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že to sem nepatrí. Najmä, ak sú Vianoce, šťastné, veselé, radostné... Je to o mojom kamarátovi, sme rovesníci, tesne nad šesťdesiat. Aj v knižnici, pre ktorú píšem tieto riadky, sa nájdu jeho knihy. Možno bol u vás na besede. Načítal knihy pre nevidiacich a slabozrakých. Videli
Zuzana Mojžišová: Radosť naša každodenná
Občas sa zdá, že dnešný svet je akýsi skúpy v ponuke dôvodov na radosť. Radosť je veľmi príjemný pocit. Keď máme radosť – telo i duša pookrejú. Radosť je reakciou na úspech či zisk. Radujeme sa, keď získame, čo sme chceli získať, ale aj vtedy, keď nestratíme to, čoho vlastníkmi chceme
Marta Hlušíková: Prečo Pravda musí lietať?
Nedávno som sa virtuálne prehŕňala v mojich starších textoch pre deti. Natrafila som na jeden s názvom Prečo Pravda lieta po svete. Vyšiel v Zorničke pred vyše dvadsiatimi rokmi. Text sa začína slovami: Niežeby chcela lietať, ona musí. Detský čitateľ v texte sleduje, ako si Pravda sadne na plece obchodníkovi, učiteľke či žiakovi
Tomáš Straka: 24
Ešte 24 mesiacov nás delí od toho, aby sa prvé storočie “nového“ milénia naplnilo do prvej štvrtiny. Prvá Slovenská Republika je rovnako stará ako bola prvá Československá a tlak času nás občas pri beznádejnom preteku s budúcnosťou núti i bilancovať. Vianočný čas sa zašpinil krvou podobne ako v roku 2022 a miesto strachu z Islamského
Slavomír Olšovský: Dva pokoje – a možno aj viac
Lao-c', Tao te ťing, verš 16: Vyprázdnite svoju myseľ od všetkých myšlienok srdcom objímte zmier pokoja pozorujte počínanie celého stvorenia premietajte o ich návrate k zdroju. Nedávno ma zarazilo, keď som si v slovenskom mienkotvornom denníku, takpovediac vo vlajkovej lodi slovenskej žurnalistiky, prečítal, že zomrelé knieža zo Schwarzenbergu má
Tomáš Straka: Krajina na východ od Bratislavy
V bratislavskej kaviarni sa často stretávam s bolestivým tvrdením, že na Slovensku nebude dobre, kým sa hlavné mesto neoslobodí ako jediný reprezentant štátu a „zaostalá“ masa tvoriaca ostatných päť miliónov spoluobčanov nebude rozdelená medzi susedné krajiny. „Celebrity“ v Bratislave si často rozdávajú ceny len medzi sebou, v nezávislých médiách si respondent s redaktorom neraz tykajú
Tomáš Straka: Odmietnime sa báť
Modrozelený čaj sa v Číne pripravuje zvláštnym spôsobom zvaným gong fu – zručnosť. Na začiatku je dôležité vyhriať každý kus keramiky na čajovom mori – misky, voniačiky, kanvičku i zlievačik zo zvláštnej yixingskej hliny – vriacou vodou, a to kvôli šíreniu arómy vylúhovanej tekutiny. Do kanvičky sa sype 5,8 alebo až
Mária Ševčíková: adrenalínové športy, kolotoče a drogy
Pojedla všetky vitamíny. Všetky v kombinácii: komplementárne farby za nimi neónové a na záver tie veľké, ktoré musí jesť samostatne, aby sa nezadusila. Upratala posteľ. Narovnala zmrzliny v mrazáku. Umyla kefkou zuby, kefou prečesala vlasy. Vedela, že kto chodí po vyšliapaných chodníčkoch, nič a nikto ho neprekvapí. Vonku, mimo bytu, tam sú tekuté
Lenka Šafranová: Pre blchy v mojom „kožuchu“
Otváram notebook. Vyskočí na mňa nevyžiadaná predpoveď počasia a zopár marcových pranostík. Daždivý marec je roľníkovo nešťastie, no suchý apríl je ešte horšie. Ak máš v marci lúku vytopenú, nič si z toho nerob, zaraduj sa senu. Marcový sneh jed, aprílový hnoj. Snehový brezeň, mokrý apríl, studený máj, vrchovaté stodoly a sena plný
Martin Hatala: Vianočná atmosféra
Vianoce sú do značnej miery aj o tom, že si človek spomenie na iné Vianoce a porovnáva ich s tými aktuálnymi, kým sa snaží rozpamätať, kde je krájač na vajíčka. A spomenie ešte aj na to, na čo nechce. Napríklad, keď sa s priateľkou v podnájme rozhodli, že si
Tomáš Straka: Verím
V našej spoločnosti striedavo klokotá pocit nádeje a bezmocnosti. Záblesky svetla i mračná temnoty, echá srdca, ktorého hlas občas počuť za železobetónovou klietkou. Čo napísať na záver roka 2022? Čo nás tento prvý postcovidový rok naučil? Moja vlastná myseľ ma, rovnako ako milióny iných Stredoeurópanov, usvedčuje z pesimizmu. Je to snáď genetický prvok,
Tomáš Straka: Koniec Éry
Rok 2022 je koncom éry, v ktorej Európa nepoznala vojnu mocností, koncom éry Alžbety II. a úplným koncom starého sveta dvadsiateho storočia. Sumarizácia nám hovorí, že nikto z veľkých vizionárov od Fukujamu po Nostradama nemal o našej súčasnosti pravdu. História sa neskončila, svet nevybuchol, mesiáš neprišiel. Z veľkého vítania Milénia sa stalo len číslo
Lenka Šafranová: Chlieb a hry, vole!
Podľa jedného z kulturologických prístupov možno na kultúru nahliadať z antropologického alebo z axiologického hľadiska. Kým antropologický pohľad nezohľadňuje hodnotiaci aspekt, axiologické poňatie rozlišuje medzi elitnou (vysokou) populárnou a masovou kultúrou. V ostatných rokoch spojenie ísť za kultúrou, ktoré sa viaže na jej hodnotové chápanie, predstavuje temer nevyčerpateľné pole možností. Ísť za