Markéta Andričíková: Domov je „omamaamansikka“
Mgr. Markéta Andričíková, PhD. je učiteľka a literárna vedkyňa na Katedre slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach. Učí svetovú literatúru a kultúru, no jej najobľúbenejšou pedagogickou aj vedeckou témou je literatúra pre deti a mládež, jej estetické a etické aspekty. S manželom Mariánom Andričíkom sa snažia viesť k čítaniu aj dvoch synov –
Andrea Petrovčinová: Pevne verím, že pozitívne správy majú silnejší náboj než tie negatívne…
Andrea Petrovčinová pochádza z Humenného a svoj bakalársky a magisterský titul dokončila v odbore Britské americké štúdiá na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V súčasnosti je manažérkou publicity projektov pre mestskú neziskovú organizáciu Creative Industry Košice. Od roku 2018 sa venuje spravovaniu a písaniu príbehov pre online platformu The Invisible Mag o respondentoch z Košíc a blízkeho okolia
Viktor Suchý: Bránime sa zvyšovaním rýchlosti
autor fotografie: Róbert Dobrocký Viktor Suchý absolvoval v roku 2003 magisterské štúdium slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. V diplomovej práci Objavovanie pomalosti (pod vedením PhDr. Juraja Briškára, PhD.) skúmal prístup rozličných autoriek a autorov k objavom, zmyslom, času a rytmu. Na Pedagogickej
Nina Kollárová: …poznanie, že písať sa dá skoro o všetkom, prišlo časom
Nina Kollárová (1990) študovala učiteľstvo angličtiny a slovenčiny na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity, kde momentálne pôsobí ako odborná asistentka na Katedre anglistiky a amerikanistiky. Počas vysokoškolského štúdia absolvovala dva študijné pobyty v Prahe a v Katoviciach, čo svedčí nielen o jej záujme získavať nové vedomosti, ale aj o jej túžbe spoznávať svet a ľudí okolo seba. Začala
Martin Benikovský: …neexistuje slovenská súťaž, kde by súperili reportáže a recenzie
Martin Benikovský je učiteľ a aktivista. Študoval na Prešovskej univerzite v Prešove a na Univerzite M. Bela v B. Bystrici. Následne štyri roky pôsobil ako lektor slovenského jazyka a kultúry na univerzite v Užhorode. Momentálne vyučuje na Bilingválnom gymnáziu v Žiline. Čo je Cena Absynt? S akým zámerom
Vanda Rozenbergová: Mňa nepoháňa tragika a dni, keď sa mi nedarí, naopak
O Vande Rozenbergovej (1971) možno písať obligátne veci, ako napríklad to, že sa narodila v Bojniciach, vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave či to, že vydala kritikou (d)ocenené knihy Vedľajšie účinky chovu drobných hlodavcov (2011), Moje more (2012) a Slobodu bažantom (2015), Muž z jamy a deti
Daniel Pastirčák: Slová strácajú hĺbku a závažnosť, ak nie sú očisťované tichom
Daniela Pastirčáka (1959) netreba čítajúcej verejnosti predstavovať. Knižne debutoval zbierkou príbehov Damianova rieka (1993), na ktorú nadviazala rozprávková sága Čintet alebo More na konci sveta (2000), Mini mýty (2011), Pontyho hora (2019) a ďalšie. Vydal básnické zbierky Tehilim (1997), Kristus v Bruseli (2005) a V (2012). Je autorom niekoľkých
Ján Gavura: …človek je stále lovec, aj uprostred civilizácie
Ján Gavura (1975) je básnik, prekladateľ, knižný editor, univerzitný učiteľ a literárny kritik. V súčasnosti pôsobí ako docent na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity, kde vyučuje dejiny a teóriu slovenskej a svetovej literatúry 20. storočia. Je autorom štyroch básnických zbierok Pálenie včiel (2001), Každým ránom si (2006), Besa (2012) a
Daniela Slančová: Dôležitá nie je kniha, ale vzťah
Daniela Slančová je profesorkou na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove, pôsobí na Inštitúte slovakistiky a mediálnych štúdií, na Katedre slovenského jazyka. Pracuje v oblasti výskumu súčasného slovenského spisovného jazyka, najmä štylistiky, rétoriky a sociolingvistiky. V súčasnosti sa špecializuje na výskum detskej reči a reči orientovanej na dieťa. Špecifikom jej výskumu
Vít Slíva: …poezie se nedá pandemií zastrašit
Vít Slíva (1951) je básnik a pedagóg na Biskupskom gymnáziu v Brne. Študoval na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne, odbor čeština a latinčina. V osemdesiatych rokoch sa okolo neho sformovalo združenie básnikov, ktoré sa zvykne označovať ako „královopolský okruh“, a medzi jej predstaviteľov patria najmä jeho bývalí študenti z gymnázia, dnes
Barbora Kováčová: …je to doba moderná, ale v zmysle čítania kníh doba ľadová
Barbora Kováčová (1975) je liečebná pedagogička. Vo svojej vedeckej a pedagogickej práci sa venuje podpore detí od raného veku v rámci výchovy i terapie. Knižne jej doteraz vyšli približne dve desiatky kníh, z najnovších Biblioterapia v ranom a predškolskom veku (2018, v spoluautorstve) a 44 hier na podporu práce s knihou pre deti predškolského veku (2020). Samotný vývin
Ján Kudlička: Výtvarná a literárna časť je v symbióze, vyživuje jedna druhú
Ján Kudlička (1948) je slovenský výtvarník a univerzitný profesor. Po absolvovaní štúdií na VŠVU v Bratislave sa vrátil do rodného Ružomberka, kde pôsobí dodnes. Popri pedagogickej činnosti na Katolíckej univerzite v Ružomberku sa venuje predovšetkým výtvarnej tvorbe. Má za sebou množstvo domácich aj zahraničných výstav. Spolupracoval aj na knižných výtvarno-poetických projektoch
Marián Milčák: Vyprovokovať čitateľa k uvažovaniu a zároveň mu dopriať umelecký zážitok
Marián Milčák (1960) je slovenský básnik, prekladateľ, literárny vedec a vysokoškolský pedagóg. Debutoval básnickou zbierkou Priestupný rok (1989). Za najnovšiu zbierku Teserakt(2018) získal Prémiu Klubu nezávislých spisovateľov.V spolupráci s Petrom Milčákom preložil výber z poézie Zbigniewa Herberta Fortinbrasov žalospev (2009) a zbierku básní Czesława Miłosza To (2014).Je autorom literárnovedných
Gabriela Futová: „Teta, to ste písali o mne.“
Gabriela Futová (1971) študovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 2003 pracuje v Krajskej knižnici P. O. Hviezdoslava v Prešove ako metodička a projektová a marketingová manažérka. Z jej autorskej dielne vyšlo už vyše dvadsať kníh pre deti a mládež. S detským publikom sa pravidelne stretáva
Katarína Kucbelová: Neberme spisovateľom schopnosť pozorovať
Katarína Kucbelová (1979) je etablovaná slovenská poetka. Pred novelou Čepiec (2019), autorkiným prozaickým debutom, vydala štyri básnické zbierky: Duály (2019), Šport (2006), Malé veľké mesto (2008) a Vie, čo urobí (2013). Pracuje ako kultúrna manažérka, spoluzakladala literárnu cenu Anasoft litera a do roku 2012 bola jej riaditeľkou. Narodila sa v