Martin Benikovský je učiteľ a aktivista. Študoval na Prešovskej univerzite v Prešove a na Univerzite M. Bela v B. Bystrici. Následne štyri roky pôsobil ako lektor slovenského jazyka a kultúry na univerzite v Užhorode. Momentálne vyučuje na Bilingválnom gymnáziu v Žiline.
Čo je Cena Absynt? S akým zámerom vznikla? Pre koho je určená?
Na začiatku stálo presvedčenie a zároveň pokus o vyvrátenie klamného mýtu, že stredoškoláci nečítajú. Žiaci čítajú veľa a často, len nie vždy to, čo im predpisujú normy. Cena Absynt vznikla zároveň aj ako reakcia na priaznivý ohlas knižnej edície vydavateľstva Absynt pod názvom Prekliati reportéri u študentov.
Cieľom súťaže je ponúknuť žiakom stredných škôl kvalitnú medzinárodne uznávanú, prekladovú i pôvodnú, reportážnu literatúru, rozširovať čitateľskú gramotnosť a scitlivovať vnímanie na ľudsko-právne a občianske problémy doma i vo svete. Od druhého ročníka Cena Absynt rozvíja tvorivosť študentov aj formou zdokonaľovania sa v oblasti písania reportáží a recenzií.
Do súťaže sa môžu zapojiť stredoškolskí študenti v dvoch povinných a dvoch voliteľných kategóriách pomenovaných REB, REČ a REC, REP. Súťaž trvá desať mesiacov od novembra do septembra. Vyvrcholením takmer ročného snaženia je vyhlásenie výsledkov na Žilinskom literárnom festivale.
V kategórii REB(ríček) študenti po prečítaní piatich súťažných kníh aktuálneho ročníka udelia hlas jednej vybranej knihe. Rebríček čitateľskej úspešnosti odzrkadlí popularitu jednotlivých súťažných kníh v aktuálnom ročníku. V uplynulých vydaniach súťaže sa študentom najviac páčili knihy J. Connors Nájdem si ťa, S. Alexijevič Černobyľská modlitba a Åsne Seierstad Kníhupec z Kábulu.
Kategória REČ(níctvo) predstavuje verbálny súboj delegátov jednotlivých škôl o hlavnú cenu – originálne umelecké dielo s názvom Cena Absynt. Počas niekoľkominútového agitačného prejavu, sa vyslaný žiak školy snaží svojím vystúpením ovplyvniť mienku ostatných zapojených študentov a odbornej poroty. Kategória REČ prebieha počas záverečnej ceremónie.
Voliteľné kategórie REC(enzia) a REP(ortáž) boli do súťaže pridané v druhom ročníku. V REC-e píšu študenti recenziu na jednu zo súťažných kníh. Pri REP-e si zasa precvičia svoje investigatívne schopnosti a vytvoria pôvodnú reportáž na voľnú tému. Pretože písanie recenzií a reportáží nie je bežným štandardom vo vyučovaní na strednej škole, odborný tím podniká na prelome jari a leta na školách semináre alebo webináre. Súťažiaci majú zároveň k dispozícii vlastné metodické materiály vydané pre potreby súťaže, kde sa písaniu recenzie a reportáže venuje viac ako stostranová pozornosť.
Súťaž má zatiaľ regionálny charakter a nepresahuje hranice gymnázií na území žilinskej župy.
Ako si sa stal súčasťou organizácie tejto ceny? Čo je tvoja úloha? Máš pri svojej práci pomocníkov?
Spolu so skupinou kolegov zo školy sme začali zdieľať nadšenie pre literatúru faktu približne v rovnakej intenzite a čase. Všetkým nám chýbala protiváha k povinným štandardizovaným textom, často esteticky menej pôsobivým, a možnosť podchytiť žiakov v publicistike, rečníctve a čitateľskej gramotnosti.
Vždy ma bavilo organizovať kultúrne a spoločenské akcie, a tak som sa spolu s ostatnými nadšencami podujal na oslovenie kolegov z iných škôl. Tí sa neskôr stali školskými koordinátormi a teraz zodpovedajú za hladký priebeh súťaže na jednotlivých zapojených školách.
Mojou úlohou je motivovať školy a školských koordinátorov k čo najširšiemu zapojeniu študentov tak v povinných ako aj voliteľných kategóriách.
Akú máš skúsenosť so študentmi? Majú záujem zapojiť sa?
V uplynulom ročníku sme mali dvojnásobný počet zapojených študentov oproti predchádzajúcemu roku. Nadšenie prvých ročníkov teda trvá. Pri dlhšie zapojených školách sa potvrdzuje rastúca tendencia v počte súťažiacich. Študenti oceňujú najmä množstvo faktov, ktoré sa vďaka reportážnej literatúre naučia o súčasnom svete a zároveň ich láka aj príbeh, hlavná postava či priestor, na ktorý sa knihy zameriavajú.
V čom vidíš ty najväčší význam, podstatu ceny? Zdá sa totiž, že literárnych súťaží je na Slovensku pomerne veľa…
V kombinácii hlasovania, rečníctva a pôvodnej tvorby sme nesporne slovenským unikátom. Zároveň, pokiaľ mi je známe, neexistuje slovenská súťaž, kde by súperili reportáže a recenzie. Pre mňa je dôležité, že si hlas žiakov dokáže v mediálnom svete a v spoločnosti nájsť cestu k svojmu čitateľovi. Snažím sa myslieť nato, aby súťaž dokázala žiaka pripraviť na budúce povolanie napríklad redaktora, kritika, novinára, prekladateľa alebo hoci len pozorného čitateľa. Literatúra faktu je zároveň laboratóriom pre aktuálne otázky z iných kútov sveta. Študent môže cestovať do Afganistanu, na Sibír, do Ameriky a neopustiť pritom svoju izbu. Hoci porovnávanie sa je najlepšou cestou k priemernosti, niekoľko, a niekedy aj veľmi veľa, rozdielov medzi svetom žiaka a svetom spoznávaného reportérom sa určite dá nájsť.
Zasiahla tento ročník aktuálna situácia? Aké zmeny ste museli vymyslieť? Zhodnotil by si ich s odstupom času aj ako prospešné?
Prerušenie vyučovania na školách nám úplne zrušilo podujatie Absynt na kolesách. Ide o sériu workshopov pod vedením odborného tímu, kde sa žiaci učia pracovať s metodickými materiálmi a zároveň sa stretnú naživo s porotcami v kategóriách REC a REP.
Vďaka prispôsobivosti študentov, koordinátorov a odborného tímu sme však podujatia presunuli do online priestoru bez väčších problémov. Vznikla tak séria webinárov dokonca nad rámec sľúbených podujatí. V spätnej väzbe študenti oceňovali možnosť vidieť prácu recenzenta a reportéra doslova priamo od pracovného stola.
Z dôvodu zatvorenia škôl si študenti nemohli tlačené súťažné knihy meniť, a tak boli odkázaní na čítanie e-kníh. Pre viacerých to bola náročná skúsenosť, pre iných rutina. Ukazuje sa však, že zvládnuť vyše tisícpäťsto strán hĺbavého novinárstva je vhodnejšie s klasickým papierom ako na displeji.
Z dlhodobého hľadiska sme azda našli efektívny a ekonomicky výhodný nástroj na organizáciu Absyntu na kolesách v prípade, žeby sa nám nepodarilo zohnať dostatočné množstvo prostriedkov na výjazdy alebo ak by sa opakovala situácia z tohto ročníka.
Otázka na teba ako učiteľa i organizátora. Ako vnímaš aj v médiách často sa opakujúcu frázu o tom, že generácia dnešných teenagerov, mladých ľudí nedokáže kriticky uvažovať?
Študenti sú kritickí. Často a niekedy aj precízne. Posudzujú módu, správanie, rodičov, učiteľov. Je však smutné, že ich hlas je slabý a prehlušia ho mocnejšie kalibre. Kritické uvažovanie je mladým ľuďom prirodzené, netreba ho však zastrašiť, ale nechať mu priestor.
Trochu ma mrzí, že Cena Absynt má istý príznak lyceálnej výnimočnosti. Ako organizátor si uvedomujem, že viac „nepooraných polí“ sa nachádza na iných typoch stredných škôl.
Aké sú vyhliadky Ceny Absynt do budúcnosti?
Súťaž si berie za dlhodobý cieľ osloviť gymnaziálneho študenta z celého Slovenska. Bude však musieť prekonať ešte niekoľko detských zakopnutí. V štvrtom ročníku plánujeme ponechať štyri súťažné kategórie (Aké symbolické!) a osloviť zvyšné gymnáziá zo žilinskej župy. Chceme vypracovať metodický materiál pre kategóriu REČ. Zároveň by mal 4. ročník nadviazať užšiu spoluprácu s vydavateľstvom Absynt pri príprave a priebehu Ceny Absynt. V pláne je aj vydanie zborníka ocenených prác.
S cenou sa neodmysliteľne spája Žilinský literárny festival. Predstavíš ho? Prečo sa naň oplatí vycestovať?
Sedemnásty rok sa nadšenci okolo žilinského kníhkupectva Artforum a ostatných mimovládnych kultúrnych inštitúcií v Žiline snažia prinášať do metropoly severu Slovenska kvalitnú literatúru vo forme diskusií s autormi, workshopov, divadelných predstavení, výstav či súťaží. Okrem súčasných slovenských spisovateľov, prekladateľov, kritikov, filozofov býva dobrým zvykom predstaviť aj zaujímavých zahraničných hostí, ktorých sa u nás len tak neobjavia. Veľkým lákadlom býva už tradičný sobotný knižný trh, kde si môžete kúpiť knihy priamo od slovenských vydavateľov. Oplatí sa vycestovať aj kvôli nádhernej prírode okolia Žiliny, na ktorú festival myslí menšími špacírkami po okolí so zaujímavými hosťami.
A na záver… Ktorá bola tvoja favoritka z kníh vybraných za tento rok?
Medzigeneračný príbeh hľadania vlastnej identity a chýbajúceho otca v povojnovej a súčasnej Európe. Príbeh, v ktorom východný a západný blok sú realitou a napriek tomu sa prelínajú častejšie, ako by si kto mohol predstaviť. Mojím osobným tipom je kniha Čo to má spoločné so mnou od Švajčiara Sachu Batthyanyho vo výbornom preklade Eleny Diamantovej. V študentskom hlasovaní obsadil síce druhé miesto, no v mojej osobnej súťaži vyhral.
(S Martinom Benikovským sa zhovárala Mária Klapáková)
