Vít Slíva: …poezie se nedá pandemií zastrašit
Vít Slíva (1951) je básnik a pedagóg na Biskupskom gymnáziu v Brne. Študoval na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne, odbor čeština a latinčina. V osemdesiatych rokoch sa okolo neho sformovalo združenie básnikov, ktoré sa zvykne označovať ako „královopolský okruh“, a medzi jej predstaviteľov patria najmä jeho bývalí študenti z gymnázia, dnes
Barbora Kováčová: …je to doba moderná, ale v zmysle čítania kníh doba ľadová
Barbora Kováčová (1975) je liečebná pedagogička. Vo svojej vedeckej a pedagogickej práci sa venuje podpore detí od raného veku v rámci výchovy i terapie. Knižne jej doteraz vyšli približne dve desiatky kníh, z najnovších Biblioterapia v ranom a predškolskom veku (2018, v spoluautorstve) a 44 hier na podporu práce s knihou pre deti predškolského veku (2020). Samotný vývin
Ján Kudlička: Výtvarná a literárna časť je v symbióze, vyživuje jedna druhú
Ján Kudlička (1948) je slovenský výtvarník a univerzitný profesor. Po absolvovaní štúdií na VŠVU v Bratislave sa vrátil do rodného Ružomberka, kde pôsobí dodnes. Popri pedagogickej činnosti na Katolíckej univerzite v Ružomberku sa venuje predovšetkým výtvarnej tvorbe. Má za sebou množstvo domácich aj zahraničných výstav. Spolupracoval aj na knižných výtvarno-poetických projektoch
Marián Milčák: Vyprovokovať čitateľa k uvažovaniu a zároveň mu dopriať umelecký zážitok
Marián Milčák (1960) je slovenský básnik, prekladateľ, literárny vedec a vysokoškolský pedagóg. Debutoval básnickou zbierkou Priestupný rok (1989). Za najnovšiu zbierku Teserakt(2018) získal Prémiu Klubu nezávislých spisovateľov.V spolupráci s Petrom Milčákom preložil výber z poézie Zbigniewa Herberta Fortinbrasov žalospev (2009) a zbierku básní Czesława Miłosza To (2014).Je autorom literárnovedných
Gabriela Futová: „Teta, to ste písali o mne.“
Gabriela Futová (1971) študovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 2003 pracuje v Krajskej knižnici P. O. Hviezdoslava v Prešove ako metodička a projektová a marketingová manažérka. Z jej autorskej dielne vyšlo už vyše dvadsať kníh pre deti a mládež. S detským publikom sa pravidelne stretáva
Katarína Kucbelová: Neberme spisovateľom schopnosť pozorovať
Katarína Kucbelová (1979) je etablovaná slovenská poetka. Pred novelou Čepiec (2019), autorkiným prozaickým debutom, vydala štyri básnické zbierky: Duály (2019), Šport (2006), Malé veľké mesto (2008) a Vie, čo urobí (2013). Pracuje ako kultúrna manažérka, spoluzakladala literárnu cenu Anasoft litera a do roku 2012 bola jej riaditeľkou. Narodila sa v
Silvia Kaščáková: Ono to ani nie je skúšanie života cez básne, cez texty, ale rovno život
Silvia Kaščáková (1976) je poetka, textárka (napríklad pre Katku Koščovú, Komajotu a gospelové kapely) libretistka, prekladateľka... alebo spisovateľka všeobecne (spektrum textov je širšie, než tu uvádzame) a vysokoškolská pedagogička. Vydanie svojej prvej zbierky poézie úspešne zatajuje. Za tú druhú s názvom Kŕmiť leva by rada získala Cenu Ivana Kraska, ale keďže je
Uršula Kovalyk: Chcela by som mať vždy v sebe nádej, že naša civilizácia bude naozaj pre všetkých, nie iba pre bohatých, mocných a vyvolených
Autor grafiky: Tomáš Straka Uršula Kovalyk (1969) je neodmysliteľnou súčasťou Košického undergroundu. Vyštudovala strednú zdravotnú školu v Košiciach a Sociálnu prácu v Trnave. Pracovala ako ošetrovateľka laboratórnych zvierat či v Krízovom centre pre obete násilia. Do živého literárneho diania sa začala zapájať práve cez košické Artforum. V roku 2006 v Bratislave spoločne s Patrikom
Peter Machajdík: Snažím sa vyhľadávať umelcov, ktorí ma posunú dopredu, pri ktorých sa mi nerozšíria zreničky, ale obzory
Tvorba hudobného skladateľa Petra Machajdíka (1961) zahŕňa diela inštrumentálne, vokálne, zvukové prostredia, grafické partitúry, hudbu k filmom, rozhlasovým hrám a tanečným predstaveniam. Je charakteristická etickým, morálnym a humánnym rozmerom, odmietajúcim a odsudzujúcim rasovú a sociálnu neznášanlivosť. Kompozície tohto bratislavského rodáka sú často považované za akýsi kontrapunkt k dnešnej dobe násilia,
Ingrid Šajbanová: Knihy nás inšpirujú a my skúšame nové veci
Ingrid Šajbanová vyštudovala Školu úžitkového výtvarníctva v Košiciach, absolvovala kurzy keramiky a voľného umenia vo Viedni. I keď dlhší čas svojho profesijného života venovala nemeckému jazyku, k tvoreniu sa vrátila počas materskej dovolenky, kde prvý podnet prišiel práve od dcéry. V tom období sa začala zaujímať o to, ako podporovať
„…najviac práce s aforizmami by malo zabrať škrtanie“
Jozef Husovský (1973) študoval teológiu na CMBF UK Bratislava – Teologickom inštitúte v Spišskom Podhradí v rokoch 1991 – 1997. Po skončení sa venoval štúdiu publicistiky v Prahe, kde v súčasnosti žije. V roku 1997 vyšla jeho prvá zbierka Srdce vo fľaši od kompótu. V roku 2006 spolu so svojimi
„…s vedomím, že stále nám pri uchopovaní vecí niečo uniká“
Jana Juhásová vyučuje teóriu literatúry a dejiny slovenskej poézie 20. a 21. storočia na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku. Predchádzajúce literárnovedné štúdiá absolvovala na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove a na Univerzite Komenského v Bratislave, kde obhájila dizertačnú prácu. Jej záujem sa sústreďuje najmä na prítomnosť náboženských foriem v modernom (aj sekulárnom) umení a na premeny
Dana Hlavatá: Píšem podľa toho, akú mám náladu
Stretnutie so spisovateľkou Danou Hlavatou bolo nabité humorom, smiechom a inšpirujúcimi slovami. Zistili sme, že pani Hlavatá má nadovšetko rada svoju vnučku Emku a okrem práce dramaturgičky v Slovenskej televízii sa venuje výtvarnej tvorbe a písaniu rozhlasových hier, dramatických pásem, televíznych scenárov, rozprávok, poviedok, fejtónov a románov. Hráte basketbal? (Natálka, 10 rokov) Nie, lebo som
Boris Cvek: Mohu vám zodpovědně říci, že bez kultury by žádná věda nebyla
Boris Cvek (1976) vyštudoval anorganickú chémiu na Univerzite Palackého v Olomouci, kde v roku 2006 úspešne obhájil dizertačnú prácu v odbore koordinačná chémia niklu. Pôsobil ako výskumník a učiteľ na Lekárskej a Prírodovedeckej fakulte Univerzity Palackého. V roku 2015 obhájil na Prírodovedeckej fakulte (Katedra dejín a filozofie prírodných vied) Karlovej Univerzity dizertačnú prácu Vedenie ako
Peter Šajda: Rád tvorím komplexné diela, ktoré majú niekoľko „poschodí“
Peter Šajda (1977) je slovenský filozof. Pracuje na Filozofickom ústave SAV a ako docent na Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií. Doktorát získal na Filozofickej fakulte UK. Študoval aj na Ženevskej univerzite a ako bádateľ pôsobil na Viedenskej univerzite. Špecializuje sa na filozofiu Sørena Kierkegaarda a jej recepciu v 20. a