Matúš Marcinčin: Strmeňov majstrovský kúsok (1/2)
Ohlasy Havrana v slovenskej poézii 1 Nielen šestnásť slovenských prekladov (do roku 2004 – z toho dva preklady nezvestné) hovorí výstižne o tom, akou veľkou (a večnou) prekladateľskou výzvou je svetoznáma symbolistická báseň Havran (či vecne správnejšie Krkavec) amerického spisovateľa a básnika Edgara Allana Poa (1809 – 1849). Zložitá veršovo-strofická štruktúra
Jakub Souček: James Wright – Červenokrídle drozdy
(interpretácia básne Červenokrídle drozdy z knihy Červenokrídly drozd, Kordíky: Skalná ruža, 2015) Napriek jasnej dištancii medzi literárnym znakom a realitou nemožno skúmať dominantný motív básne Jamesa Wrighta Červenokrídle drozdy bez jeho prepojenia so skutočnosťou. Wrightova poézia však má predovšetkým symbolický charakter, autor jednoduchým jazykom a relatívne konvenčnými výrazmi kreuje obraz
Miroslav Činčár: Prútené kreslá – Intímny priestor ako útočisko
„V nálade, citovom rozpoložení súčasníkov sú obsiahnuté akoby rozpustené všetky základné skutočnosti ako vo víne pôda, ľudská opatera, jarné mrazy, slnečné i daždivé dni“ (Tatarka, 1967, s. 70). Dominikovi Tatarkovi (1913 – 1989) vyšla v roku 1963 novela Prútené kreslá. Čitateľ v nej sleduje kratší výsek vonkajšieho i vnútorného života protagonistu Bartolomeja Slzičku
Stanislava Sivčová: Na pomedzí ženského románu a literatúry faktu. Denisa Fulmeková: Konvália
Denisa Fulmeková je viacdomá autorka, ktorej tvorba spadá do literárnej aj mediálnej oblasti, nakoľko je tiež redaktorkou ženských či ezoterických časopisov. Niektoré jej diela tendujú k umeleckej literatúre, najmä vďaka ironickej dištancii od modelovanej témy, napríklad Klebetromán (2004), vydaný spolu s Petrom Macsovszkým, či poviedka v antológii Sex po
Veronika Perovská: Závojované poviedky Jany Bodnárovej
V rámci slovenskej tvorby z 90. rokov je pre mňa jednou z najzaujímavejších autoriek určite Jana Bodnárová so svojím poeticko-prozaickým pohľadom na realitu a zmyslom pre literárne uchopenie senzuálnych vnemov. Tie sa v autorkinej tvorbe uplatňujú od jej počiatkov až po najnovšie texty. Atmosféra a presvedčivosť Bodnárovej diel ani s odstupom viac než troch desaťročí
Miroslav Činčár: Téma manželstva v románovej tvorbe Guy de Maupassanta
Guy de Maupassant (1850 – 1893) bol produktívny spisovateľ – počas svojho relatívne krátkeho života napísal šesť románov: Príbeh jedného života (1883), Miláčik (1885), Mont-Oriol (1887), Pierre a Jean (1888), Silná ako smrť (1889) a Naše srdce (1890). Okrem nich mal rozpísané ďalšie dva, Cudzia duša a Anjel Pána,
Eva Urbanová: Škaredá Pani Kurčaťová
Už pri pohľade na obálku detskej knihy Evy Luky Pani Kurčaťová 1 upúta čudný a strašidelne pôsobiaci výzor hlavnej hrdinky. A hoci nás rozprávač príbehu presviedča, že pôsobí „nenápadne, milo a prívetivo“ (s. 11), ilustrácia (taktiež z dielne Evy Luky) a opis jej osoby tomu nenasvedčujú. Stačí spomenúť len „dlhé ušné laloky, ktoré
Juraj Briškár: Plávanie
Predstava nekonečnej šírky a mnohosti vesmíru je výsledkom do krajnosti vystupňovanej kombinácie namáhavého tvorenia a slobodného sebauvedomovania. Franz Kafka Pobyt vo vode, osobitne v morskej vode, ktorej zloženie pripomína plodovú vodu, má vedľa praktických dôsledkov aj svoj archetypálny rozmer. O tom, že je to tak, sa možno presvedčiť počas
Juraj Briškár: Bezdôvodné šťastie
Medzi tie najzvláštnejšie medicínske zákroky patria operácie mozgu. Pacienti bývajú počas nich pri vedomí, žartujú s chirurgickým tímom, niekedy dokonca hrajú na gitaru. Čosi také je možné preto, lebo tento orgán, ktorý inak dbá o to, aby ani ten najmenší vonkajší podnet nezostal bez odozvy, sám bolesť vôbec nepociťuje.
Rastislav Molda: Vojna svetov. Fascinujúca fantázia Herberta Georga Wellsa
Na konci júna 2005 malo v kinách po celom svete premiéru sci-fi oscarového režiséra Stevena Spielberga Vojna svetov. V hlavnej úlohe sa predstavil ďalší držiteľ najprestížnejšieho ocenenie vo filmovom priemysle Tom Cruise. Nič nezvyčajné, že tento film vyšiel z knižnej predlohy. Síce nenaplnil ambície producentov a podľa kritikov bol tak trochu „prepadákom“, avšak
Renáta Kišová: Raná gramotnosť a ako ju u detí rozvíjať III. časť
Príbehy sú v nás – ako podporovať gramotnosť detí prostredníctvom rozprávania príbehov Nie vždy máte vy, alebo vaše dieťa chuť si čítať. Môže sa stať, že vám dieťa povie: „Mami, tati, ja sa nudím.“ Túto vetu väčšinou rodičia nemajú radi, pokúšajú sa dieťatku rýchlo vymyslieť vhodnú aktivitu na zaplnenie
Dávid Dziak: Elektrónkový klaun pretrváva dodnes
Dvojdomý autor Daniel Hevier prispel (a stále prispieva) do slovenskej literatúry veľkým počtom textov rozličného žánrového spektra. Debutoval ako básnik v 70. rokoch 20. storočia, pričom práve jeho básnická tvorba z 80. rokov bola novým impulzom v slovenskej poézii, spolu s tvorbou Jozefa Urbana či Ivana Koleniča.[1] Títo autori narúšali vtedajšie poetické stereotypy, zbavovali
Renáta Kišová: Raná gramotnosť a ako ju u detí rozvíjať II. časť
Kedy a ako často s dieťatkom čítať Keď si chceme s dieťaťom čítať, najlepšie bude, ak z toho vytvoríme rutinu (rituál). Všetky malé deti, najmä bábätká potrebujú rutiny. Sú na nich doslova závislé. Keďže nemajú dostatočne rozvinutú schopnosť orientovať sa v čase, potrebujú denne zažívať skúsenosť, že sa príjemné veci budú pravidelne opakovať a to
Juraj Briškár: Jeden a jeden nie je dva
Počas rokov sa vedomie postupne zaplní množstvom významov. Rad poznatkov z rôznych vedných odborov si osvojujeme systematicky a zároveň nezúčastnene ako násobilku alebo básne memorované na hodinách literatúry. Výsledkom je suma vedomostí, ktorými disponujeme, aj keď sme k nim sami nemuseli dospieť. Cenou za túto istotu je strata vedomia
Renáta Kišová: Raná gramotnosť a ako ju u detí rozvíjať
Raná gramotnosť je to, čo deti vedia o čítaní a písaní ešte skôr, ako sa naučia čítať a písať. Ide o schopnosť prijímať informácie, rozmýšľať nad nimi a produkovať vlastné myšlienky a nápady, o ktorých sa dokážeme rozprávať s inými ľuďmi. V čase, keď už vieme čítať a písať, robíme presne to isté. Rozvíjať túto schopnosť je dôležité pre