Každý hľadá svoje nebo

rozhovor Thomasa Orrowa s Radoslavom Repickým

Komiksy vás zaujali a obľubovali ste ich už v detstve. Ktoré to boli a ako sa časom menil váš vkus?
Prvé komiksy sa mi dostali do ruky keď som mal 4-5 rokov. Ako zjavenie na mňa zapôsobil komiks od Ladislava Csurmu Strašidelný hrad. Od tohto momentu akoby sa mi zmenil život a začal som kresliť a kresliť. Hltal som slovenské Bublinky, zošitové marvelovky od Semic slovart s Barbarom Conanom, Fantómom, Spider-manom, či s G.I. Joe a Transformermi. Potom, keď som končil základnú školu, začal vychádzať český magazín Crew plný svetových komiksov…

Jedného dňa ste začali kresliť a kresliť. Prezradíte nám niečo o svojich začiatkoch a prvých komiksoch?
Prvé komiksy som kreslil ako päťročný. Mám ich všetky uložené a archivované. Vlastne pre mňa sú to moje najcennejšie výtvarné práce. Inšpiračné zdroje boli hlavne americké akčné filmy ako napríklad Americký ninja či ázijské akčné filmy 80. a 90. rokov. John Woo je pre mňa komiksový režisér. Začal som si tiež vymýšľať svojich vlastných superhrdinov.

Inšpirovali vás niektorí komiksoví výtvarníci natoľko, aby ste ich mohli považovať za svoje vzory ?
Boli to velikáni kresby ako John Buscema, John Romita, Simon Bisley, Frank Miller, Mike Mignola a Slováci ako Fiala, Mráz, Csurma. Aj Albín Brunovský nakreslil komiks. Bol o kapitánovi Nemovi. Obdivoval som jeho ilustrácie, ale tiež tvorbu Igora Rumanského. Zapôsobili na mňa a obdivujem ich dodnes.

Nepochybne máte obľúbených autorov aj z iných médií, spisovateľov, či režisérov filmov?
Milujem najmä mainstreamovú tvorbu. Režiséri ako Spielberg, Cameron, Woo, Lucas, McTiernan, Verhoven či Scott ovplyvnili moje detstvo a záľubu v Hollywoodskych trhákoch. Čítam rád beletriu a poéziu. Čo sa týka námetov pre komiks, silné motívy nachádzam aj v ezoterike a konšpiračných teóriách, ako sú muži v čiernom, ufo, ilumináti či dutá zem. Je to pre mňa studnica príbehov.

Určite sú medzi vašimi rovesníkmi kamaráti a priatelia, autori komiksov, s ktorými spolu zdieľate lásku k tomuto médiu.
Rád spomínam na spolužiakov na Šupke, na Vila Slaminku – ilustrátora a komiksového autora žijúceho v Bratislave, či Marcela Radeckého, ktorý zakotvil pri tvorbe počítačových hier. Medzi kolegami je to Palo Bratský, ktorý sa venuje komiksu a radi sa spolu stretávame.

Na Comics salóne v Bratislave ste sa niekoľkokrát predstavili so svojimi komiksami. Aká je tam atmosféra? Aké máte skúsenosti s podobnými podujatiami?
Milujem podobné akcie a Comics salón je veľký pop-artový festival… hlavne vtedajší projekt manga comics book bol pre mňa na slovenské pomery výnimočná vec, na ktorú spomínam rád. Mať možnosť byť súčasťou akcie mladých československých talentov…

Zmenilo publikovanie vašich komiksov aj pohľad na ich tvorbu?
Ani nie, viem už, že je to drina, ale zábavná. Netreba to brať tak vážne. Treba sa tešiť z každého okienka, ktoré sa podarí. Nepovažujem sa v komikse za veľkého odborníka, len ma baví ako médium. V podstate celé výtvarné umenie beriem ako zábavu. Je dôležité, aby vás práca v živote bavila. Ľudia vycítia emocionálne rozpoloženie autora.

Téma zvierat a zajačikov je personifikačným presunom a akýmsi bájkarským únikom zo skutočného sveta?
Je to taká moja kresliarska skratka, ktorá sa stala trošku mojim znamením. Ľudia si ich obľúbili a často som s nimi spájaný, niektorí si dokonca myslia, že kreslím iba zajace. Ale pre mňa je to iba kúsok z mojej vlastnej ikonografie.

Vo vašej tvorbe nachádzame osciláciu medzi štylistickou skratkou a realistickejším figuratívnym prístupom či ide o samostatné motívy alebo komiks. Budete jednu z polôh vytesňovať alebo sa dočkáme ešte väčšej pestrosti?
Ťažko povedať, bude to závisieť od mojej nálady a na ktorý typ kresby budem mať chuť. Rád aj kombinujem štylizáciu s prvkami realizmu, čiže skôr to bude o pestrosti ako o vytesňovaní niečoho. Mám v hlave kopu nápadov, ale tým, že nie som výtvarne vyhranený, tak sa k tomu pomaly dostávam.

Zaoberáte sa aj ilustrovaním. Vnímate prácu na nich odlišne od ostatnej tvorby?
Hlavne sa musíte prispôsobiť autorovmu textu, čiže ste taký spolutvorca a samozrejme vám môže do toho vstupovať, keďže je to dotvorenie jeho predstáv. S autorkami, s ktorými som komunikoval, sa nám výborne spolupracovalo.

Výtvarníci bývajú väčšinou skrytí v ateliéri, vy sa však nebránite verejnému vystupovaniu, kresleniu pred divákmi. Či je to súťaž Raw Art Wrestling, alebo kreslenie karikatúrnych portrétov známych osobností v Talkshow Mariána Čekovského. Aké to je byť aktérom pod drobnohľadom a čo nám o podujatiach prezradíte?
Prvé verejné vystúpenia boli poriadny adrenalín. Potil som sa, triasli sa mi ruky, no skrátka poriadny stres, ale po takom desiatom vystúpení to začala byť zábava a výzva, čo zvládnem. Skúste to sami, namaľovať obraz za hodinu a pol na pódiu pred cca 200 ľuďmi. Garantujem vám, že na to nezabudnete. Všetko je to o tréningu. Momentálne mám za sebou okolo 50 verejných vystúpení, tak to už celkom dávam. Ale tie zážitky sú ohromné… je to niečo ako šport pred publikom, ľudia vám skrátka dajú najavo, či sa im to páči alebo nie. To je asi také najzaujímavejšie, tá interakcia s publikom. Raw Art Wrestling je ilustrátorský turnaj v Prahe, na ktorom priamo na plátno kreslíte a maľujete. Pri výkone vás sleduje publikum a porota naživo. Po vypršaní času na úlohu nasleduje hodnotenie.

Zaoberáte sa maľbou závesných obrazov či murálnymi realizáciami, multimediálnymi presahmi, workshopmi… Radi prijímate nové výzvy?
Každý projekt je pre mňa výzva a dobrodružstvo zároveň, a tiež rád skúmam svoje vlastné limity. Či už to bola fasáda celej budovy, kreslenie priamo vo verejnej televízii, maľovanie obrazu v plnej športovej hale v rámci Festivalu Lumen alebo 30 vystúpení v rámci Slovenska s Mariánom Čekovským v jeho talkshow, počas ktorej maľujem obraz na danú tému.

Menia vaše cesty a vystavovanie v iných krajinách, napríklad v Taipei na Creative Expo Taiwan v roku 2018, pohľad na slovenskú kultúru?
V Ázii som zažil veľmi veľa nových podnetov. Podnebie, strava, kultúra a najmä ľudia. Na Creative Expo sa darilo predaju mojich diel a na Národnej univerzite v Taipei som prezentoval prednášku o svojej tvorbe. Predviedol som študentom maľovanie priamo naživo. Pripravili mi špeciálnu prenosnú stenu v učebni a sledovali ma pri tvorbe. Zažil som tam veľmi veľa zážitkov, na ktoré nezabudnem. Taiwančania sú veľmi milí ľudia a radi si navzájom pomáhajú. Bolo veľmi prijemné tráviť s nimi čas.

Aké máte záľuby vo chvíľach vášho odpočinku. Je umenie v týchto chvíľkach prítomné?
Kresba mi pomáha aj pri relaxe. Rád kreslím podľa modelu alebo precvičujem kresebné techniky. Ale bez filmu, knihy a aktívneho športovania si odpočinok neviem predstaviť. A teším sa na nasledujúce projekty.

Komiksový blok je pripravovaný v spolupráci s edíciou komiksových zošitov Tom Orrow a vydavateľstvom Dive Buki, Košice. Editori: Rišo Kitta & Pavol Bratský.