Aký svet máme radi?

rozhovor Thomasa Orrowa s Katarínou Dudášovou

Počas vašich štúdií ste sa stretávali s veľkou postavou slovenskej grafiky Dušanom Kállayom. Aký ste si k nemu vybudovali ako jeho študentka vzťah?

Ani na sekundu neľutujem, že som si zvolila práve ateliér pána Kállaya. Priznávam, že na začiatku som sama nemala presnú predstavu o tom, ktorým smerom sa v tvorbe uberať. Vedela som, že sa chcem venovať klasickej grafike a experimentovaniu s technikami. V tom mi pán profesor majstrovsky pomáhal po celú dobu. Prvých pár zadaní som dostala od neho, potom to už išlo samo. A keď mi na výstave diplomových prác podal ruku k dobrej práci, viac spokojnosti som si ani nevedela predstaviť.

Objavili ste na Slovensku svoj ilustrátorský či komiksový vzor, či ste našli niekoho takého v zahraničí?

Albín Brunovský, Miloš Kopták či Shaun Tan sú moji obľúbenci, no môj komiksový vzor číslo jedna je Dávid Marcin. Ten ma priviedol ku komiksu s časopisom Pomimo a myslím si, že ešte zamúti veľa vody na slovenskej komiksovej scéne. Akurát čítam jeho najnovší 190 stranový komiks a je jednoducho skvelý, čo sa týka kompozícií aj kresby.

Mali ste možnosť porovnávať školstvo v USA a na Slovensku. Čo vám napadne v súvislosti s tou konfrontáciou?

Viac ako spôsoby a kvalitu výučby som porovnávala skôr ľudí a prostredie. Veľa som cestovala. Vidieť také galérie ako MOMA v New Yorku, Múzeum umenia vo Filadelfii, či Carnegieho múzeum umenia v Pittsburghu vás nesmierne obohatí. Brala som to ako očistu mysle, oddych a zmenu. Predsa šesť rokov štúdia na VŠVU (12 semestrov) riešite nespočetné množstvo projektov a nápadov, ktoré je potrebné niečím ozvláštniť. Všetkým študentom preto vrelo odporúčam Erazmus alebo stáže.

Ste prispievateľkou do všetkých doterajších zborníkov Pomimo. Zaujalo ma, že tvorbu na zborníku ste pojali ako edukačný program vášho študentského krúžku, kde ste boli všetci žiakmi a súčasne školiteľmi, keďže na Slovensku sa tejto problematike nevenuje programovo žiadna výtvarná či literárna špeciálka. Stretávky pri Pomimo z vás spravili aj čosi viac ako komiksových výtvarníkov, určite máte zopár zaujímavých postrehov.

Mala som to šťastie, že som sa ocitla medzi ročníkmi s viacerými aktívnejšími výtvarníkmi, ktorí boli ochotní podniknúť spoločné projekty, pomimo školských zadaní. Táto skupina vznikla s nadšením učiť sa a šíriť komiksové povedomie. Všetky tie workshopy, výstavy a konzultácie nás však posunuli oveľa ďalej, osobnostne aj vo vlastnej tvorbe.

Lákajú vás rôzne experimentálne postupy pri utváraní komiksu?

Tomuto médiu sa zatiaľ nevenujem dlho. Na prvom mieste sa vždy sústredím, aby príbeh mal svoju pointu a aby sa obsah komiksu nestratil v nelogickom slede panelov. Keď budem dobre ovládať pravidlá, až potom ich začnem porušovať. Najradšej sa však pohrávam s kompozičnými presahmi prvkov z jedného panela do druhého. Verím však, že sa to dá oveľa lepšie. Čo sa týka techniky pohltila ma moc počítača.

Cenné na vašich osobných komiksoch je, že vám v prvom rade ide o ich výpovednú hodnotu. Pracujete cez postupnosť synopsia, scenár, storyboard, rozvrhnutie kompozícií alebo dávate väčší priestor tvorivej intuícii?

Intuitívne pracujem vo voľnejších veciach. V ilustrácii a v komikse zachovávam istý postup tvorby, keďže reagujú na príbeh, nechcem, aby sa stal nečitateľným. A k tomu každý krok konzultujem, aby som si bola istá, že to čo chcem vyjadriť, bude všetkým jasné.

Myslíte, že práca so scenárom posúva autora komiksu (ilustrátora) do role média či interpreta?

Autor komiksu/ilustrátor by mal dobre vedieť interpretovať scenár, byť schopný ho obohatiť o vlastné vstupy, napriek tomu, že je tým scenárom ohraničený. Nie všetko čo je napísané, musí byť nakreslené, ideálne by mali byť v rovnováhe.

Je pre vás autorský komiks konečnou métou, alebo rozšírite svoju spoluprácu so scenáristami?

Ničomu sa nebránim, ak sa vyskytne zaujímavý projekt idem do toho. Pracovať v spolupráci so scenáristom a venovať sa čisto vizuálnej stránke komiksu by bolo pre mňa novou, no veľmi zaujímavou výzvou.

Túžite spracovať konkrétnu literárnu predlohu, či snívate skôr o väčšej komiksovej kompozícii podľa vlastného konceptu?

Inklinujem skôr k vlastným konceptom. Myšlienka a forma ako jeden celok z jednej hlavy. V Pomimo zborníku som zakaždým ostala pri dvoch-troch stranách. Postupne ma však stále viac láka ich pridávať a komplikovať tým príbeh.

Pohybujete sa v rôznych polohách od voľnej grafiky cez ilustráciu až po komiks. Napĺňa vás niektorá z týchto polôh väčšou radosťou z výtvarného hľadania?

A k tomu sa ešte veľmi rada venujem dizajnu, šitiu a v ateliéri už na mňa čakajú pripravené farby s plátnom. Napĺňa ma tvoriť, vymýšľať, skúšať…

Prinášajú vám ocenenia výtvarnej práce motiváciu?

Motivuje ma, keď je s mojou prácou spokojné aj okolie. Keď sa dostane k ľuďom a robí im radosť. Ocenenia sú sladké čerešničky.

Komiksový blok je pripravovaný v spolupráci s edíciou komiksových zošitov Tom Orrow a vydavateľstvom Dive Buki, Košice. Editori: Rišo Kitta & Pavol Bratský.