BALANST
sneh
pevné skupenstvo vody
a vody
a ja si vysvetlím
citový chlad
lenže niekde inde
v inej dimenzii
v inom rozpoložení
v inom hnutí mysle
ten istý sneh
na tom istom mieste
bude znamenať
kryštalizáciu
spevnenie
a sformovanie
citov a emócií
biela farba a nebeský pôvod
čistota vzťahu a duchovná rovina
kontrola vášní a emócií
zasnežené zimné mesiace
vyvrcholenie a dovŕšenie
pokoj, čistota a nové perspektívy
a ešte niekde inde
a predsa na tom istom mieste
sa šesťramenná hviezda vyjaví
ako šťastie v láske
a ľad
odrazu pochopím
ako najzovretejšie objatie
IMÁGO
smiešne, fantastické dobrodružstvo
smiešne čudáctvo
posledné útočište
pri obrane hradu
na zavlažovanie vyschnutej pôdy
alebo na prevzdušnenie pôdy
hráč
kľučkovanie hráča
pomedzi protivníkov
vetrom vyvolané prúdenie vody
so zvláštnou vitalitou
chorobná túlavosť
lesná víla žijúca
v korunách stromov
žijúca v druhohorách
ťah, ktorým sa začína
nezamýšľané
časť riešenia
v pomere k jeho veľkosti?
máš o tom predstavu…
vieš, o čo ide…
pestro tkaná
potlačená tkanina
náhradne vyhotovená vec
vhodná na spínanie
prebíjadlo
úplne, skrz-naskrz,
celkom, načisto
s bielou dužinou
lahodnej chuti
metódou pružného odrazu
NOČNÉ VÝBEŽKY ČELA
ako tak ticho ležím
niečo sa vo mne pohlo
jedna vec vedie k druhej alebo
je ňou vyvolaná
svety ležiace mimo náš svet
pre nás zostávajú záhadou
o tom ako prečo a akými
spôsobmi komunikujú iné
svety s tým našim toho
vieme tak málo
často sa však objavujú pukliny
ktoré nám umožňujú vrhnúť
letmý pohľad
iný svet nás týmito drobnými
znameniami upozorňuje že
jednoducho je
každý krok tým smerom rozširuje
a prehlbuje naše povedomie o tom
čo to znamená
byť ľudskou bytosťou
v túto chvíľu nie je medzi nami rozdiel
ako tak ticho ležím
rovnako ako ja
zdvihneš spiaco ruku
na opačnom konci
priestoru
POVEDAŤ SLOVO ASYMETRIA
2:
typický je pohyb bedier
ale telá sa nedotýkajú
3:
pár stojí oproti sebe
ale telami sa nedotýka
5:
smutná myšlienka
ktorá sa dá vyjadriť pohybom?
VZDIALENÝ NÁREK ZA BLÍZKOSŤOU
neprirodzene pokojná hladina
chrbta hladuje bez tikotu
ako vlak strácajúcej sa
ruky
hladkosť hrubnúcej vrstvy
ľadu
hladkosť márneho tela
v plachte
oči na ihlách
som
v hľadisku ohrady
s vytrhanou srsťou
XXXXX
v bielom lese v bielom kočiari v bielej rakve leží
vnútorný obraz aktuálne neprítomného predmetu
vašou dôležitou úlohou je uvedomiť si
že nikto nepozná vlastné možnosti
XXXXX
neviem na to objektívne odpovedať
ale domnievam sa
že to že nechcela byť koncertnou
harfistkou sa zdá byť
jednoduchým vecným faktom
ale pre ňu predstavuje vzdanie sa
identity ktorá bola budovaná
počas celého jej života
nech už to slovo znamená čokoľvek…
môžete vytvoriť abstraktnú kresbu
bez toho
aby ste vedeli čo to je
môžete niekedy poznať meno
a mať ho na jazyku
a aj tak nie ste schopní
to meno vysloviť
PRIEČNE PRUHOVANÁ FLAUTA
OKOLO MOJEJ PÍŠŤALY
výskot tela
nehlučné prenikavé hľadanie
vlastného hlasu
opieram sa o prameň celá
nezastavujem ho
nechám nech z neho zvláčniem
až prestanem vyvierať
dve steny sa spájajú v rohu
tu sa opieram očami
obtáčam
kolíšem sa
kolísaním spevňujem vnútro
bytostne sa ma dotýkam
vystupujem na povrch
ako výskot tela
Foto: František Kolář
Eva Tomkuliaková vyštudovala dramaturgiu a scenáristiku na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU. Pracuje ako manažérka pre šírenie slovenskej literatúry v zahraničí v Literárnom informačnom centre v Bratislave. Krakow, Praha, Budapešť, Ľvov, Ľubľana, Frankfurt nad Mohanom, Banská Štiavnica či Košice sú mestá, ktoré kvôli svojej práci často navštevuje. Okrem toho organizuje atypické literárne podujatia ako Literárna bytová prehliadka či Chodník vyšehradskou literatúrou. Debutovala výrazne rodovo orientovanú zbierku básní Sie forma (2014), tá ďalšia by mala prísť tento rok. Na Vianoce 2017 dostala Newtonovo kyvadlo – doteraz nevie od koho.