Laura Kladeková: Ako vychovať knihožrúta

Začíname na zemi v detskej izbe, kde necháme v symbiotickom vzťahu nažívať kocky s leporelom. Moje nič netušiace dieťa sa domnieva, že je to obyčajný stavebný materiál. Pri skúmaní Nenásytnej húseničky (Zelený kocúr, 2012) zisťuje, že kniha má v sebe malé otvory, čo  ho nenápadne navádza na čítanie hmatom, a to je už len krok k príbehu. Všimne si vedľa dierok nakreslenú malú zelenú húsenicu? Určite. Pretože Nenásytná húsenička nie je typické leporelo. Možno ju vnímať aj ako estetický objekt.

Estetika húseničky

Autor húseničky a ďalších 70 kníh pre deti –  Eric Carle založil so svojou manželkou The Eric Carle Museum of Picture Book Art, v ktorom sú ilustrácie z detských kníh vystavené ako obrazy v galérii. Takú miniatúrnu výstavu si môžeme usporadúvať pravidelne aj v detskej izbe. Hra na koberci umožňuje knihy pred čítaním iba pozorovať. Vizuálne silné diela zanechajú v našich deťoch pečať na celý život, utvárajú a  kultivujú ich estetický vkus. Nenásytná húsenička medzi takéto knihy patrí. Na prvý pohľad vidieť, že je ilustrovaná a konštruovaná umelcom. Nie je typicky „disneyovsky“ krásna. Skôr naopak, je nezvyčajná a v niečom až čudná. Už výber húsenice ako hlavnej postavy môže prekvapiť. Za to môže Ericov otec, ktorý brával syna do lesa a spoločne nakúkali pod každý kameň. Hmyz je súčasťou ďalších výtvarných príbehov, ktoré zatiaľ do slovenčiny preložené neboli. Škoda. Z „nehmyzých“ zatiaľ vyšli interaktívne leporelá Od hlavy po päty (2018) a Medveď ukáž, na čo kukáš? (2019). Húsenička je spomedzi nich najslávnejšia, je takým detským bestsellerom a značkou autora. Dieťa na prvý pohľad upúta zapamätateľný, kolážový štýl v špeciálne vyrezávanej bielej knihe. Vyzerá ako vlastnoručne vytvorená s jednoduchými obrázkami temperových farieb na bielom pozadí. Dieťaťu je kniha bližšia, akási známa, veď sa skladá z prvkov, ktoré má samo doma – čistý papier, temperové farby.  Autor sa prispôsobuje detskému čitateľovi spôsobom maľby, ide mu v ústrety, oslavuje jeho naivitu a povyšuje ju na umenie. Dierky v knihe nie sú samoúčelné, ako vo väčšine leporel, ktoré v popise tvrdia, že sú vďaka rôznym dierkam či iným efektom „dotykovou knižkou“. Dierky od húseničky sú plne funkčné. Forma súvisí s obsahom, nie je to iba na parádu.

Etika húseničky

Eric Carle si myslí, že prechod z domáceho prostredia do školy je pre dieťa druhou najväčšou traumou, tou prvou je narodenie. Svojimi knihami sa preto snaží postaviť most medzi domovom a školským zariadením. V leporele sa zdá, že zelená húsenička iba papá. Povedzme si to na rovinu, najprv papá, no potom už len žerie, až kým jej nie je zle. Teda robí to, čo každé dieťa, skúma, kde sú jej hranice a kde sú hranice sveta. Pri zoznamovaní sa s týždenným jedálničkom sa prvočitateľ dozvedá, že existujú dni v týždni. Húsenička je zároveň veľmi systematická, a každý deň zvládne zjesť o niečo viac a tak sa ani nenazdáme a už sme vo svete počtov. To, že je knižka použiteľná vo vzdelávaní a výchove, dokazujú desiatky hier, ktoré učitelia na základe tejto knihy vymysleli (a ktorým dáva Eric Carle na svojej domovskej internetovej stránke priestor). Deti si vďaka leporelu lepšie zapamätajú štyri vývinové štádiá motýľa alebo sa naučia rozumieť dramatickej stavbe príbehu. Potenciál knihy je v tom, že jej tvorivosť pôsobí a volá k spolutvorbe všetkých, ktorí si dovolia podľahnúť jej čaru.

Húsenička pre puberťákov?

Leporelo dostal môj syn od kamarátky húseničkožrútky („Čóó, vy nemáte Nenásytnú húseničku???“), ktorej názor nečakane dodal knižke ešte jeden interpretačný aspekt. Podľa nej húsenička učí, že robiť chyby je ľudské. Čítali ju s deťmi v čase, keď ešte nebola preložená. V angličtine sa volá Very hungry caterpillar, čo sa jej pozdáva viac, lebo v názve nie je hneď zápor, ktorý podľa nej protirečí posolstvu. V príbehu je ukryté, že aj keď sa nevieš ovládať a často robíš chyby a nevieš v detskom veku a ani v puberte zvládať svoje telo, je to prirodzené a  koniec môže byť pekný. Si súčasťou plánu, ktorý ťa prevyšuje a dáva tvojmu životu zmysel. Čiže etickým rozmerom húseničky je možnosť a zároveň nevyhnutnosť premeny. To, čím momentálne prechádzame, s čím bojujeme, nie je podstatou nášho života. Za tým všetkým, na pozadí, sa deje čosi dôležitejšie, o čom ešte ani netušíme. Preto kniha nekončí, jej koniec je vlastne začiatkom ďalšieho dobrodružstva. Podobne ako húsenička, aj čitateľ sa vyvíja. Nechajme aj toho nášho, nech  si nájde svoj vlastný spôsob ako preniknúť do sveta kníh. Podľa mňa je to svet strážený hradbami z leporela.

Eric Carle
Nenásystná húsenička
Preklad Gertrud Mária Korpič
Zelený kocúr, 2012

Publikované: 30/04/2020