Romana Javorčeková: Umenie ako inkluzívna alebo exkluzívna terapia
V súčasnosti sa s terapiou umením alebo arteterapiou stretávame pomerne často v popularizačných aj odborných článkoch a publikáciách, ale aj v bežnom živote. Význam a použitie týchto pojmov sa v takomto rozmedzí líši, no ich definícia vždy súvisí s tým, ako sa chápe umenie a čo sa považuje za terapiu. Dôležitá je teda reflexia vplyvu umenia na
Laura Kladeková: Parfumy, rozkoše a antická filozofia
Keď čítam zlomky z Aristippa, neverím mu ani slovo, ale – usmievam sa. Prečo? Veď ako prvý zo Sókratových žiakov bral za svoje učenie peniaze. V deň, keď jeho majster čakal vo väzení na čašu bolehlavu obklopený priateľmi, on hodoval na neďalekom ostrove. Pre jeho záľubu vo voňavkách, ho
Mária Klapáková: Prechádzky snívajúceho narcisa
„S nepriznanou sympatiou k Narcisovi (ako všetky siroty, ktorých jedinou odpoveďou na odvrhnutie je vlastná tvár)“ Jozef Palaščák Slová ako psychopat, sociopat či narcista, narcis sú v ostatných rokoch, nanešťastie, súčasťou popkultúrneho slovníka mnohých médií, politikov, ale aj bežných rozhovorov, spomeňte si, kedy naposledy ste takto niekoho označili aj vy
Ján Dunda: Dokumentárne prvky v komikse Maus
V roku 1991 vyšlo prvé súborné vydanie komiksu Maus, ktoré dovtedy vychádzalo na pokračovanie v časopise Raw, venujúcom sa avantgardnému komiksu a grafike. Dielo Arta Spiegelmana je zmesou memoárov, biografie a historického románu, je nahliadnutím do súkromného rozhovoru autora so svojím otcom Vladkom, poľským Židom a pamätníkom holokaustu. Maus bol vôbec prvou komiksovou
Etela Farkašová: O radosti
Priznám sa, že o radosti som ešte nikdy nenapísala osobitný text. Niežeby sa vôbec nevyskytovala v mojich prózach, esejach či básňach, no nikdy nebola ich hlavnou, ba ani vedľajšou témou, len sa v nich tak mihla, zľahka sa ich dotkla, no nikdy sa v nich natrvalo neusádzala – na rozdiel napríklad od bolesti,
Soňa Uriková: Z babkinej kuchyne, do Londýna a späť
Na Štedrý deň roku 2004 mi zomrela babka Jožka. Dedko František, jej muž, bol vtedy po smrti, a preto sme u nej na dedine už pár rokov trávili Vianoce. My, Urikovci (rodičia a tri dcéry), a tiež päťčlenná rodina otcovej sestry. V ten deň pred dvadsiatimi rokmi sme dokončovali na našom mestskom byte posledné
Martina Timková: Komika a Edgar Allan Poe?
Edgar Allan Poe (1809 – 1849) je známy predovšetkým ako autor napínavých, strašidelných a temných príbehov. Obmedziť Poeovu tvorbu iba na hororové texty by však bolo nesprávne. Dielo tohto amerického spisovateľa je totiž bohaté a rôznorodé: písal detektívne príbehy, literárnoteoretické texty, melancholické básne, satirické i komické poviedky. Vo svojej tvorbe dokázal
Folklór žije! Ale…
Folklór žije. Nepochybne. A predsa. Tisíce Slovákov tancujú, spievajú a hrajú vo folklórnych súboroch a skupinách. Státisíce aspoň občas sledujú folklórne predstavenia v amfiteátroch či televízii. Milióny si v sprche spievajú staré piesne alebo sa k spevu pridajú okolo táboráka, púšťajú si modernizovaný rom-pop, vnárajú sa do digitálneho folklóru mémov, zariaďujú si svoje domy sami,
Miroslava Kuľková: Ako filozofia lieči a prečo by sme ju mali počúvať aj dnes
Na úvod začnem hádankou – čo obohacuje život, pomáha v boji proti konšpiračnému mysleniu a rieši životné dilemy tam, kde psychológia nepomáha? Odpoveďou by možno mohla byť filozofia. Filozofia ako dôležitý doplnok kritického myslenia V roku 2020, v čase najhlbšej pandémie, som zo svojej izby v rodičovskom byte začala zadarmo ponúkať kurzy kritického
Martin Makara: Ako som sa vďaka poznámkam (konečne) naučil čítať
Čítať možno mnohými spôsobmi – prehľadovo aj výberovo, letmo aj pozorne, náhodne aj cieľavedome. Nech je naša motivácia k čítaniu akákoľvek, mali by sme k textu vždy zvoliť prístup najvhodnejší ako jeho povahe, tak aj našej potrebe. Pokiaľ po texte siahame s istým cieľom – dozvedieť sa čosi nové, pobaviť sa či
Magda Vášáryová: Pokoj, pokoj mi dajte!
Motto vyhlásenia novej slovenskej vlády znie: „Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť“. Aj z tohto hesla je cítiť, že pokoj, konečne pokoj, je cieľom snaženia mnohých ľudí na Slovensku, inak by si to politici nedali do hesla. Moderné Slovensko by pokojne mohlo mať aj iné heslo, napríklad „Európskejší, tvorivejší a zaujímavejší život na
Edita Príhodová: „Príď, náš Pane! So svojou berlou lásky, pokoja“
Pri bádaní po význame pojmu pokoja sa môžeme odraziť od definície, akú podáva Slovník biblickej teológie. Jeho autori uznávajú, že človek si z celej hĺbky svojej bytosti želá pokoj. Dokonca po ňom „lačnie všetkými túžbami“ (Léon-Dufour, 1990, s. 902). Pokoj – hebrejsky šalom – je často používaným slovom starozákonnej i novozákonnej
Marta Hlušíková: Pokoj
Pokoj. Slovo s toľkými významami: stav bez pohybu, stav nečinnosti, stav bez ruchu, hluku, vojny. Takže mier. Plynulý tok, vyrovnanosť, spokojnosť. Ticho. Dalo by sa ešte dlho takto pokračovať. Áno, pokoj je stav, po ktorom túžime mnohí. Pred takmer tridsiatimi rokmi Daniel Hevier napísal: Ešte nikdy nebolo toľko ľudí, ktorí
Silvia Rosivalová Baučeková: Sloboda alebo väzenie: vyberáš si ty!
Metafory paralýzy v románe Companion Piece od Ali Smith[1] Pohyb je neoddeliteľnou súčasťou života. Rastliny sa otáčajú za slnkom, vtáky migrujú do teplých krajín, bylinožravce sa presúvajú na čerstvé pasienky a mäsožravce nasledujú svoju korisť. Ani ľudia nie sú v tomto výnimkou. Skupiny aj jednotlivci od nepamäti putovali hľadajúc pohostinnejšie podnebie, bohatšie
Martin Makara: Fámy nezneškodňuje kritické myslenie, ale kritická prax
V internetových diskusiách, pohostinstvách a na ďalších verejných fórach zavše príde na pretras otázka, prečo sa na Slovensku máme tak, ako sa máme. Zvlášť obľúbeným vstupom do diskusie je argument našou mentalitou, pričom pod tento pojem sa zmestia všetky mysliteľné necnosti od apatickosti až po závisť. Napodiv sa však k takzvanej slovenskej