VEČER

I
Prsty sa lámu ako kriedy.
Zvonku padajú žiletky do zrkadiel
v oknách.
Pred zamyslenou tvárou sa mihajú dlhé pásy,
podobné tým z vreckových svietidiel.
Splývajú.

II
Asfaltový jazyk sa trhá na dva. Pre hornú
a spodnú peru.
Chlad, pot, ospalosť.
Napohľad teplý dych vsiakne do mesta.

III
Dievčatá sú ohybné
ako múčne párky,
ako slovné druhy.
Medzi slinou a prehltnutím je sucho.
Žmurknutie.

***

Erato, Euterpé, Kleio et cetera

I
noty
píše bruškami prstov
na prikrývku
padá omietka
odkryté sovy pálené
tehly

II
v amfiteátri
si oblizol pery
keď ho uhryzli
priesvitné motýle

tlačí ho chrbát
od ležania na schodoch
nulový svetelný smog
videl Urániu
hlava pri hlave
je blízko cudzích strún

III
steny
načúvajú hrnčekmi
keď chýbajú

večer tancujú
pod lampami
sa ich tiene vlečú
trvajú aj cez deň

„Fabula dicaturdum forte, lupus caveatur“
(Zatiaľ čo sa práve rozpráva bájka, treba si dať pozor na vlka)

DEDO
pozerá sa von oknom
vždy
na tú istú stenu
už roky
sedí s rozprestretou bradou
zápach prehusťuje hrdlo
v pľúcach mrznú sklíčka
kosa tne steblá zaradom

ostane holobriadkom

***

TEPLÁ HNUSNÁ KLIETKA
prať miazgu
živicu
alebo umývať z rúk
púpavové mlieko

je horúco
keď sa hodinu  snažím
vydrhnúť
z oblečenia
lezenie po stromoch

a potom načo zbierať kvety
skombinovať vrkoče s venčekmi

***

RETROSPEKTÍVA
do vlasov šepká príbeh
na konci
si líce položil
na jej vankúš

spomienky
pod topánkami škrípu
ako kúsky rozbitej fľaše
viažu šnúrky

na mieste
kde bývali dvere
vystrčil nohu
čakal
nič sa nestalo
bol si istý
že môže ísť

ona ho vo víchrici
nevidela
nepočula

na jazyku ho šteklil vlas
naschvál si bradu podložil kolenom

KEĎ SI SI JU NAKRESLIL

I
múry
pred obrazmi
v piesku
napoly zaborené
zuby

odtlačky
a prázdne dná

v obrazoch
utekajú poviedky
z úst
ako pomarančová šťava

za obrazmi
stúpa pomaranč
(na východ)

II
zablatenými bruškami
stavať z kariet
rozmazané motívy
kým trám nespadne
na hlavu

čas bledne
ako voda v topánkach

III
búrka
v mláke
jej tvár
zošiť si prsty
a prečítať si

na zastávke
odchody

IV
v slaných močariskách
parkujú prsty
ako rovnobežky
na hlave
z mozaiky
vypadlo
dievča

V
na studenom
líci
chýbajú
tri štvrtiny Mesiaca

a polovička
mäkšia od druhej

keď si si ju nakreslil
bude
taká

Adam Kollár (1998) pochádza zo Starej Ľubovne. V súťaži Medziriadky 2017 získal so svojou poetickou tvorbou prvé miesto v kategórii stredných škôl. Odborná porota v tejto kategórii ocenila prvým miestom takisto básne Hany Launerovej.