Miroslava Kuľková: Ako filozofia lieči a prečo by sme ju mali počúvať aj dnes

Na úvod začnem hádankou – čo obohacuje život, pomáha v boji proti konšpiračnému mysleniu a rieši životné dilemy tam, kde psychológia nepomáha? Odpoveďou by možno mohla byť filozofia.

Filozofia ako dôležitý doplnok kritického myslenia

V roku 2020, v čase najhlbšej pandémie, som zo svojej izby v rodičovskom byte začala zadarmo ponúkať kurzy kritického myslenia a mediálnej gramotnosti. Znepokojovalo ma malígne bujnenie dezinformácií v online priestore a chcela som proti tomu robiť aspoň niečo, pokúsiť sa ovplyvniť aspoň malý kus reality. Pospájala som základy vedeckého myslenia a práce so zdrojmi s výsledkami odborných výskumov o kritickom myslení a vytvorila zopár princípov, ktoré sme potom spolu s účastníkmi workshopu aplikovali na vybrané články zo slovenského mediálneho priestoru.

Kurz som po čase ponúkala aj širšiemu publiku, vďaka spolupráci s Googlom a organizáciou Lean In, a bola to obohacujúca skúsenosť. Podporovanie analytického a kritického myslenia má veľký význam aj podľa odborných výskumov. Intervencie podporujúce práve tento typ myslenia sa ukázali ako najefektívnejšie i v metaanalýze, ktorá skúmala rôzne spôsoby boja proti konšpiračnému mysleniu (O’Mahony et al., 2023). Dnes si však myslím, že táto kultivácia racionálneho a analytického potrebuje byť doplnená ešte o čosi iné – o filozofiu.

Konšpiračné myslenie ovplyvňuje mnoho faktorov a existuje viacero výskumov, ktoré sa ním zaoberajú. Často omieľané presvedčenie, že konšpiračné myslenie je problémom nedostatočnej inteligencie, nenachádza jednoznačnú oporu vo výskume – napríklad podľa výskumu Arnulfa a kolektívu z roku 2022 sa nenašiel žiaden vzťah medzi inteligenciou a vierou v konšpiračné teórie a iba slabý negatívny vzťah medzi úrovňou vzdelania a konšpiračným myslením.

Ak náchylnosť veriť konšpiráciám nie je problémom IQ, tak čoho potom? Podľa niektorých výskumov existuje veľmi silné prepojenie medzi vierou v konšpirácie a emočnou dysreguláciou (Molenda et al., 2023). Táto korelácia je dokonca prítomná naprieč spektrom rôznych konšpiračných teórií aj národností. Zdá sa, že konšpiračné presvedčenia sa často objavujú u jednotlivcov, ktorí nemajú psychologické zdroje na zmysluplné vysporiadanie sa s náhlymi udalosťami vyvolávajúcimi negatívne pocity. Práve problém s ich emočným spracovaním je silným prediktorom náchylnosti ku konšpirovaniu.

Okrem psychologickej práce by v tomto momente mohla byť užitočná práve filozofia. Filozofi boli v antických časoch konzultanti a radcovia politikov a šľachticov, rôzne filozofické smery ponúkajú rôznorodé odpovede na to, ako žiť svoj život dobre a ako sa vyrovnať napríklad so strachom zo smrti. Z psychologického hľadiska je veľmi účinným filozofickým smerom na budovanie emočnej odolnosti stoicizmus – smer, ktorý založil v 4. storočí pred Kristom Zenón z Kitia a medzi jeho najvýznamnejších predstaviteľov patrí napríklad Marcus Aurelius či Seneca.

Stoici zdôrazňovali dôležitosť sebakontroly a ovládania svojich emócií. Už pred naším letopočtom prišli s nástrojmi ako sú meditácie, vizualizácie negatívnych scenárov ako prostriedku emočnej prípravy na ťažkosti (tzv. Premeditatio malorum), či aktívne praktizovanie cností ako sú múdrosť, spravodlivosť, odvaha a umiernenosť. Stoici sa tiež cvičili v kognitívnom dištancovaní, keď sa snažili o objektívnejšie a menej emóciami nabité rámcovanie situácií. Radili tiež sústrediť sa iba na veci, ktoré vieme ovplyvniť. Všetky tieto nástroje a prístupy, aj podľa psychológie, dokázateľne upokojujú myseľ a pomáhajú zvládať prílišné emočné nabudenie a úzkosť (Cavanna et al., 2023).

Vezmime si ako príklad situáciu, keď v susednom štáte vypukne vojna. Je to situácia, ktorá objektívne naháňa strach. Najmä v jej začiatkoch je ešte veľa neznámeho. Nevieme, ako dlho to bude trvať, ako nás to ovplyvní a prirodzene sa objavujú obavy zo smrti. Stoici by v tejto situácii zdôraznili, že strach pochádza najmä z nášho vnímania udalostí, nie z udalostí samotných. Radili by pozrieť sa na situáciu s racionálnym odstupom a oddeliť to, čo je v našej moci od toho, na čo nemáme žiaden dosah. Veci mimo našej sféry vplyvu by odporučili akceptovať a nesústrediť sa na ne, a radšej zamerať svoje snahy na to, čo vieme ovplyvniť – napríklad pomoc vojnovým utečencom. Okrem toho by sme podľa stoikov mali cvičiť odolnosť tvárou v tvár nepriazni osudu. Výzvy sú v stoickej filozofii vnímané ako príležitosti na rast a transformáciu. Majú posilniť náš charakter a upevniť nášho ducha. Nakoniec by stoici radili zachovať si nadhľad uprostred chaosu. V duchu Marca Aurelia by zdôraznili, že máme moc len nad svojou mysľou, nie nad vonkajšími udalosťami, a toto vedomie nám môže dať silu.

Samozrejme, stoický prístup k životu vyžaduje pravidelné praktizovanie. Je to vlastne istá forma mentálneho tréningu. Stoické postupy však i podľa psychológov pomáhajú budovať emočnú odolnosť, ktorej nedostatok je silným prediktorom konšpiračného myslenia. Praktizovanie stoickej filozofie by tak mohlo byť veľmi užitočné v budovaní kritického myslenia a odolnosti voči dezinformáciám.

Filozofia ako hľadanie odpovedí na veľké otázky

Predstavte si nasledujúcu situáciu: máte okolo tridsať rokov, za sebou prvé vyhorenie v práci a budúcnosť má zrazu veľmi nejasné obrysy. Neviete, čo ďalej. Alebo ešte iný príklad: vonku zúri globálna pandémia, vy ste zavretý doma a prežívate nekonečnú slučku navlas rovnakých dní. Shakespeare vraj napísal Kráľa Leara počas morovej epidémie, ale vy máte pocit, že sa vám tieto dni sypú pomedzi prsty.

Filozofia by vám v oboch prípadoch mohla pomôcť, pretože v zmienených modelových situáciách ležia pod povrchom v skutočnosti otázky, na ktoré filozofi storočia formovali rôzne odpovede – čo je zmysel života a ako ho nájsť? A ako nájsť radosť a naplnenie?

Či pýtať sa osobnejšie. Čo sú naše kľúčové hodnoty? A na základe akých predpokladov a argumentov sme došli k svojmu súčasnému presvedčeniu? Aké iné spôsoby definovania úspechu alebo zmysla života existujú? Niekedy potrebujeme svoju myseľ skôr vyvetrať a priniesť do nej nové pohľady, než sa stále cyklicky točiť v tých starých.

Filozofický prístup k riešeniu problémov nie je úplnou novinkou a, najmä v Spojených štátoch, naberá v posledných rokoch na popularite (Romeo, 2023). Existuje dokonca aj Národná asociácia pre filozofické poradenstvo ( z angl. National Philosophical Counseling Association), ktorá upravuje štandardy etickej praxe filozofických poradcov. Tento typ poradenstva je zakorenený v sokratovskej tradícii a myšlienke, že filozofia má slúžiť ako sprievodca k životu plnému zmyslu a naplnenia. Filozofickí poradcovia, často s magisterskými titulmi z filozofie, pomáhajú klientom preskúmať ich hodnotový systém, pomocou logiky a kritického myslenia poukážu na ich mylné predstavy alebo chyby v argumentácii, alebo im pomôžu pozrieť sa z viacerých smerov na témy ako starnutie, strata blízkej osoby, zmysel života atď. Cieľom tohto myšlienkového rozboru je v prvom rade pozitívne ovplyvniť život klienta.

Nemecký filozof Gerd B. Achenbach, zakladateľ prvej asociácie filozofického poradenstva, veril, že aktívna účasť na filozofickej analýze môže sama o sebe poskytnúť usmernenie. Od roku 1981 začal Achenbach ponúkať súkromné konzultácie jednotlivcom, ktorí hľadali filozofické pohľady na problémy a otázky života. Jeho prístup sa líšil od klinických metód, sústredil sa skôr na využívanie filozofie ako nástroja pre osobný rozvoj. Filozofické poradenstvo nepracuje s psychologickými rámcami ani biologickými procesmi. Cieľom bolo vytvoriť priestor, kde môžu jednotlivci skúmať a rozvíjať svoje myšlienky na rôzne dôležité témy.

Samozrejme, tu treba dodať, že filozofické poradenstvo nemôže kompletne nahradiť psychologickú či psychiatrickú liečbu, a ani sa o to nesnaží. Ich vzťah je symbiotický. Napokon, niektoré psychologické techniky z filozofie priamo vychádzajú – napríklad metódy kognitívno-behaviorálnej terapie (CBT) vychádzajú z myšlienkového základu stoicizmu (Cavanna et al., 2023). Otec psychoanalýzy Sigmund Freud bol napríklad ovplyvnený Nietzschem a nemecký existencializmus ovplyvnil aj jeho súčasníka, rakúskeho psychiatra a neurológa Viktora Frankla, ktorý počas druhej svetovej vojny prežil koncentračný tábor (Burnham & Papandreopoulos).

Viktor Frankl tiež vyvinul terapeutickú metódu s názvom logoterapia, ktorá ma vo svojej podstate skutočne veľmi blízko k filozofii. Nájdenie zmyslu individuálnej ľudskej činnosti je totiž jedným z hlavných konceptov, s ktorým Frankl v rámci logoterapie operuje. Frankl vo svojom opise logoterapie ako techniky aj poskytol veľmi dobré vymedzenie toho, kde pomôže filozofia, a kde psychoanalýza.

„Realistický strach, ako napríklad strach zo smrti, sa nedá utíšiť psychodynamickou interpretáciou. Naopak neurotický strach, ako napríklad agorafóbia sa nedá vyliečiť filozofickým porozumením.“ (Frankl, 2020, s. 162)

Frankl tiež opisuje veľmi indikatívny príklad hodnoty filozofie ako nástroja pomoci pri životných dilemách. Istý vysoko postavený americký diplomat prišiel za Franklom s požiadavkou na pokračovanie v psychoanalytickom liečení, ktoré započal pred piatimi rokmi v New Yorku. Dôvodom bola pacientova nespokojnosť so svojou kariérou a ťažkosti s podriaďovaním sa princípom vtedajšej americkej zahraničnej politiky. Podľa analytikov z New Yorku bol skutočným problémom pacientov otec – vláda USA a pacientovi nadriadení predstavovali v skutočnosti iba zástupné obrazy pacientovho otca. Počas piatich rokov trvania psychoanalýzy bol pacient nútený stále viac akceptovať naratív psychoalaytikov, no neprinášalo mu to úľavu od jeho nepríjemných pocitov. Frankl sa s ním porozprával a odporučil mu jednoducho zmeniť profesiu, pretože z jeho pohľadu tento muž vôbec nebol pacientom. Keď diplomat zmenil prácu, nastala okamžitá úľava a nikdy svoje rozhodnutie neľutoval. Riešenie teda nebolo psychologické ani biologické. V skutočnosti bolo filozofické – hodnoty dotyčného zamestnanca sa nezhodovali s hodnotami jeho zamestnávateľa.

Psychológia a psychiatria má k filozofii skrátka oddávna blízko a kde nepomôže jedna, môže sekundovať druhá.

Ako hovoril Epikurus – filozofia je liek pre dušu

Filozofia by mohla poslúžiť ako liek na mnoho súčasných spoločenských neduhov. Otázky o podstate nášho bytia a najdôležitejších hodnotách z našich životov nevymizli, a vo vákuu iných alternatív na nich v súčasnosti najviditeľnejšie ponúka odpovede ezoterika či motivačná literatúra. Na rozdiel od filozofie však ezoterika v hľadaní odpovedí nepostupuje systematicky a nepýta sa v každom kroku argumentovania, či je konzistentná. A na rozdiel od filozofie často prináša riešenia problémov, ktoré sú zdanlivo veľmi jednoduché a nevyžadujú toľko emočnej práce. Hádam aj preto majú ezoterika a konšpiračné myslenie niekedy k sebe  tak blízko. Konieckoncov mnoho konšpiračných teórií a hoaxov nájdeme roztrúsených na ezoterických fórach, pomedzi inak neškodné rady, ponúkajúce alternatívny pohľad na svet.

Filozofia je ako zdravá plnohodnotná strava v dobe fast foodov. Možno nechutí tak lákavo a treba ju dlhšie prežúvať, no telu dodáva potrebné živiny. Jej čítanie a hlavne praktizovanie ide ruka v ruke s kultiváciou kritického myslenia a s cvičením emočnej regulácie. Pomáha tiež hľadať odpovede na otázky, ktoré dnes ľudí trápia rovnako ako pred storočiami.

Hoci mojím favoritom ostane vždy stoicizmus, je mnoho ďalších filozofických smerov, ktoré i dnes vedia ponúknuť pokoj a pevnú pôdu pod nohami. Koniec koncov, to je na filozofii práve to krásne – je to obrovský katalóg myšlienok, z ktorého si človek môže vybrať práve tú, ktorá mu v danej situácii prinesie najväčšiu úľavu.

Filozofiu totiž vieme priniesť späť do našich životov a prakticky ju aplikovať, možno to viacerí aj robíme, hoci nevedomky. Dalo by sa to napríklad v podobe filozofickej poradne, ktorá nebude zároveň ponúkať čistenie čakier a mimozemské rodokmene. Alebo možno aspoň v podobe knihy Marca Aurelia Meditácie, ktorú by sme si čítali k rannej káve.

Literatúra:

Arnulf, J. K., Robinson, Ch. & Furnham, A. (2022). Dispositional and ideological factor correlate of conspiracy thinking and beliefs. PLoS ONE, 17 (10). Dostupné na https://journals.plos.org/plosone/article?id=10.1371/journal.pone.0273763.

Burnham, D. & Papandreopoulos, G. (n.d.). Existentialism. In Internet Encyklopedia of Philosophy. Dostupné na https://iep.utm.edu/existent/#:~:text=a.-,S%C3%B8ren%20Kierkegaard%20(1813%2D1855)%20as%20an%20Existentialist%20Philosopher,the%20’father’%20of%20existentialism

Cavanna, A.E., Purpura, G., Riva, A., Nacinovich, R. & Seri, S. (2023). The Western origins of mindfulness therapy in ancient Rome. Neurol Sci, 44 (6). Dostupné na: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC10175387/#:~:text=In%201979%2C%20Beck%20and%20his,the%20Stoic%20philosophers%2C%20particularly%20Zeno

Frankl, V.E. (2020). Man´s Search for Meaning. London, UK: Penguin Random House.

Molenda, Z., Green, R., Marchlewska, M., Cichocka, A. & Douglas, K.M. (2023). Emotion dysregulation and belief in conspiracy theories. Personality and Individual Differences, 204. Dostupné na https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0191886922005475

O’Mahony, C., Brassil, M., Murphy, G., & Linehan, C. (2023). The efficacy of interventions in reducing belief in conspiracy theories: A systematic review. PLoS ONE, 18(4). Dostupné na https://journals.plos.org/plosone/article?id=10.1371/journal.pone.0280902

Romeo, N. (2023, December 23). When Philosophers Become Therapists. The New Yorker. Dostupné na https://www.newyorker.com/culture/annals-of-inquiry/when-philosophers-become-therapists