POSTAVY
šašo Alfi
šašo Dolfy
TV 1 až 3 (televízni moderátori, ale môže ich zahrať aj jeden herec)
šaško Jaško
šaška Alica
šaška Karolínka (Kajka)
šaško Benjamín (Beno)
poštár
I. VÝSTUP
Scéna: izba – rekvizity zo sveta cirkusu, zaprataná kadečím. Postupne ich šašovia v akciách divákom odkrývajú (plagáty na stenách, cirkusantské náradie, veľký pomaľovaný bubon, drezérske stojany, visiaca hrazda, pohodené kúsky z kostýmov klaunov, šašovské veľké pantofle, môžu byť i balóny, trúbka, dvojsedadlový bicykel etc. Biela plachta ako horizont – predstavuje zasnežený dvor a priebežne sa mení na televíznu obrazovku..
Hneď po zhasnutí svetiel sa ozve pravidelný tikot hodín, pokračuje aj keď sa rozsvieti scéna. Súčasťou scény je i okno (náznak), s ktorým sa bude hrať. Pod veľkou perinou vyspáva klaun Alfi, spod ktorej ho zatiaľ nevidno. Do okna buchne snehová guľa. Jej úder možno zvukovo posilniť.
DOLFY: (objaví sa autor snehovej gule, volá cez okno) Alfi!
Žiadna reakcia. Perina sa ďalej spokojne nadúva a odfukuje.
DOLFY: (v okne): Alfi! Alfi! (Márne. Perina odfukuje ďalej. Vstúpi dnu, zaklope na perinu.)
Alfi! (Žiadna reakcia. Obzerá sa po izbe, dostane nápad a čosi začne hľadať.
Nájde trúbku. Zatrúbi nad perinou. Perina sa trocha zamechrí, ale Alfi sa nevynorí… začujeme len silnejšie chrápanie.)
DOLFY: Alfi! Čo ohluchol? (použije trúbku ako lekár, priloží si k uchu ústie trúbky
a vyšetruje perinu na viacerých miestach) Kde je pacient?… Kde sa stratil? Tu nie
je… ani tu nie… kdeže je?… (trúbku použije ako ďalekohľad, strčí ju pod perinu)…
Aha, tu čosi trčí… (vytiahne nohu) aj tu…. (vytiahne druhú nohu) chrápe, píli,
odfukuje… (dostane nápad)… pacient potrebuje poriadny budíček (zatrúbi silne pod perinu).
ALFI : Jájj! (ruka sa vymrští spod periny, schmatne trúbku a obe sa stratia pod perinou, hlas spod periny) Ja tu nie som!
DOLFY: Neklam! (otvorí okno) Budíček! Vstávať!
ALFI : (perina sa zamechrí, vykukne hlava, a potom sa stratí) Zatvor okno, lebo zamrznem! (Perina sa začne natriasať.)
DOLFY: Raz…dva…tri…. a raz…. dva… (cvičí, dychčí – nevšíma si Alfiho) Vystávaj… raz… dva… tri… Alfi, je osem hodín…. raz… dva… Meškáme s tréningom… raz… dva … tri… (cvičiť môže aj s rôznym cirkusantským náradím, ktoré je v izbe). Máme si zopakovať naše cirkusové čísla. O pár dní cestujeme na turné do Austrálie.
ALFI: (skočí mu do reči spod stále trasúcej sa periny) Dolfy, zatvor okno. Od zimy sa načisto scencúlim!
DOLFY: (pokračuje) Výstup číslo jedna! Jazda na bicykli. Výstup číslo dva! Kúzla, čáry-máry zmrzlinové… Raz… dva… tri… raz… (vykúzli z klobúka nejakú smiešnu vec) Hm, zabudol som…. Alfi, musíme si naozaj všetko zopakovať.
ALFI: (vystrčí hlavu) Ja nemusím. Ja si všetko pamätám.
DOLFY: Ako minulé leto. Všetky naše šašovské výstupy si dobabral.
ALFI: To bola len náhoda.
DOLFY: Jasne, náhoda! Preto si včera nevedel vysadnúť na bicykel?
ALFI: V zime sa nebicykluje!
DOLFY: Kto povedal?! Čo si v zime zopakuješ, akoby si v lete našiel… vstávaj!
ALFI: Bla… blá.. bla… (vykláňa sa z postele, strká hlavu pod posteľ) A vôbec. Nemôžem vstať, stratili sa mi papuče.
DOLFY: Nestratili. Žiadne nemáš. Vždy si požičiavaš moje. Chytaj! (hádže Alfimu papuču, ten sa však vrhne na celkom opačnú stranu. Papuča vyletí von otvoreným oknom.)
ALFI: Joj… Dolfy, ty si drevo!
DOLFY: (pobavene, cvičí ďalej spokojne s nejakým cirkusovým náradím a ide mu to výborne) Raz… dva… tri… raz… dva… tri…
ALFI: (hundre) Na všetko som tu sám. (vylezie z postele a odskacká k oknu, nakukne, vykloní sa a vykríkne) Dolfy! Och, stratil sa nám dvor!
DOLFY: Nestratil! Leží pod snehom. Celú noc snežilo. Vidíš, zabudol som. Musíme odpratať sneh. Ideš so mnou?
ALFI: Nemôžem. (záporne zakrúti hlavou)
DOLFY: Nemôžeš? Dobre, idem sám. (zakrúti sa do šálu, nasadí čapicu až po nos a odíde preč)
ALFI: Len choď. Sneh môžem vidieť aj v telke a nemusím vytiahnuť ani pätu z domu… Bŕŕŕ! Do tej zimy… ( zapne telku ovládačom – objaví sa 1. televízny hlásateľ)…
TV1 : (dobehne zababušený, kýcha) Vážení diváci, prináša… hapčí… prinášame naše najčerstvejšie… hapčí… správy. Dnes v noci zasypala snehová víchrica v Spojenom kráľovstve cirkusov… hapčí… hlavné cirkusové šapitó… až … hapčí… až po… až po… hapčí… po bradu!
ALFI: Čože? (volá) Dolfy!
TV 2: (džingel a dotancuje aj 1. reklama)… reklama… reklama… najväčší výber šašovských nosov dostanete len u nás! (Spev) Pino – pino – pinokio-kompenyýýýýý… (džingel)… totálny zimný výpredaj… Pino – pinopinokiokompenyýýýýý… Všetky veľkosti, šírky, dĺžky, farby (džingel)… Zľavy zľava – doprava… (džingel, reklama odtancuje).
ALFI: Dolfy!
DOLFY: (vracia sa a ťahá za sebou vrece, dychčí, funí): Čo je? Čo toľko vykrikuješ?
TV 3: (džingel, doskacká 2. reklama) Šašovské úsmevy všetkých veľkostí a farbičiek!
Ponúka vám a splieta firma Od výmyslu svetaaaaaa… (džingel)… Neváhajte a do našich obchodov uuuuuuuuu…
DOLFY: Alfi! (podíde k Alfimu a vezme mu z rúk ovládač, vypne telku – bežiacu reklamu, ktorá sa ako sfúknutý balón vyparí z javiska). Prestaň už s tou telkou. Čo si odo mňa chcel?
ALFI: Ja? Aha, chcel som, že… a že…. že… Už som zabudol.
DOLFY: Pozri, čo som našiel na našom dvore.
ALFI : A to je čo?
DOLFY: Nevidíš?
ALFI : Vidím! A čo je dnu? Ukáž! Ech! (poťažkáva ho) Poriadne ťažké a veľké. Čo je v ňom?
DOLFY: Neviem… (číta na vreci)… letecká pošta… par avion…
ALFI: Lietadlová pošta?
DOLFY: Toto vrece vypadlo z lietadla. A rovno na náš dvor.
ALFI: Hm… no tak ho otvorme. Som strašne zvedavý, čo je v ňom také ťažké.
(obaja ťahajú povraz, môžu sa pritom naťahovať, kto vie lepšie rozväzovať vrece)
ALFI: (strčí ruku dnu a vyberie pohľadnicu) Čo je to? (Skúmavo obzerá)
DOLFY: Čo by bolo. Pohľadnica.
ALFI: Obyčajná pohľadnica?
DOLFY: Obyčajná… (číta z nej) Adresát: Náš šaško vnúčik Jaško, Žonglérska ulica č.7, Manéžový háj. Milý Jaško, prajeme Ti so starkým krásne Vianoce.
ALFI : (vytiahne ďalšiu pohľadnicu a číta): Šaška Karolínka, Námestie Krotiteľa tigrovaného. Milá dcérka, je nám veľmi smutno, že na Vianoce nemôžeme byť pri Tebe…
DOLFY: (skočí do reči a číta z ďalšej pohľadnice) Moja kamarátka Šašena Alica, Trampolínová ul. SKC.
ALFI : Čo je to SKC?
DOLFY: (pomaly artikuluje) Predsa Spojené kráľovstvo cirkusov celého sveta… Tu, u nás… (potom číta) Ahoj Šašica, zdraví ťa Tvoja kamoška Ica. Prajem Ti krásne Vianoce a veľa darčekov pod stromčekom.
ALFI: Ale toto?… Toto je telegram. Počúvaj: Milý syncek …. stop … Benjamíncek … stop… pricestujem … stop … na stedry vecer … stop … URCITE! Tvoj Tatko.
DOLFY: (dramaticky zvolá) Alfi!
ALFI: No?
DOLFY: Na náš dvor spadlo vrece s vianočnou poštou. Vieš, čo to znamená?
ALFI : … že čoskoro budú Vianoce.
DOLFY: (uteká ku kalendáru na stene, ukáže prstom) Že čoskoro?! Alfi, zajtra! Už zajtra sú Vianoce!
ALFI: Fíha! To je super!
DOLFY: Ale my sme zase na ne zabudli.
ALFI: A na vine si ty. Lebo každý deň nerobíš nič iné, len nás nútiš trénovať.
DOLFY: … a ty nerobíš nič iné, len celé dni spíš alebo pozeráš na telku.
Urazené ticho. Po chvíli.
ALFI: Dolfy, čo potrebujeme, aby sme mali aj my Vianoce?
DOLFY: Čo potrebujeme?…hm (poobzerá sa okolo). Najprv musíme poupratovať.
ALFI: Čoooooo?! Upratovali sme v lete.
DOLFY: Teraz je december.
ALFI: Ešte máme čas.
DOLFY: A určite potrebujeme vianočný stromček… (poobzerá sa okolo) Stromček?…. Hm… hm… Stromček máme! (vyloží na stolík kvetináč s veľkým kaktusom) Čo povieš?
ALFI: Noooo. A čo ešte potrebujeme?
DOLFY: Ešte potrebujeme darčeky…
ALFI: (obzerá sa okolo seba) Hm, darčeky … tak tie nemáme…
DOLFY: Nemáme…
Ticho a bezradne stoja pri vreci. Po chvíli si Alfi uvedomí vrece… drgne do Dolfyho… raz… druhý… i tretíkrát, až Dolfy zareaguje.
DOLFY: Čo je, Alfi
ALFI: Dolfy, my… my darčeky môžeme mať (ukáže na vrece).
Šašovia sa roztancujú okolo vreca a spievajú.
D+A: Máme … aj my máme darčeky… vianočné darčeky… Vianoce, Vianoce aj my budeme mať Vianoce (pridá sa muzička z telky – až do tmy).
II. VÝSTUP
Stromček je ozdobený – bizarne a vtipne. Alfréd a Dolfy sedia za stolom, podbradníky, príbory v rukách. Pod stromčekom vrece. Telka je zapnutá. Vyhráva z nej vianočná muzika.
ALFI: (odfukuje) Dolfy, takú štedrovečernú dobrotu som ešte nikdy nejedol! (zašermuje vidličkou a nožom) Ja prasknem.
DOLFY: (odfukuje) A ja prasknem ešte skôr!
ALFI: Pukneme ako balóny v cirkuse. Bum!
DOLFY: Prásk! (rozosmejú sa)
ALFI: Hej, a čo sa stane potom s našimi darčekmi?
DOLFY: Joj! Skoro som na ne zabudol!
ALFI: (vyskočí k stromčeku) Ja nie! Ide sa rozbaľovať, juchú!
DOLFY: Alfi, počkaj, najprv zazvoním zvoncom. Kde je? Nevidel si ho? Včera som ho pripravil ku stromčeku…
ALFI: Keby sme neboli upratovali, tak by tam bol i teraz.
DOLFY: Tu niekde musí byť…
ALFI: (netrpezlivo podupkáva) No… no tak! Ja už nevydržím…
DOLFY: Tu je! Nevieš, kto ho položil za dvere?
ALFI: Asi si tam sám odskočil.
DOLFY: Akurát!
ALFI: Tak už zvoň!
DOLFY: (zazvoní)
(Vrhnú sa k vrecu a začínajú si deliť pohľadnice a komentujú výjavy na pohľadniciach.)
ALFI : Táto pohľadnica je moja…
DOLFY: Táto moja…
ALFI: Moja …
DOLFY: Moja….
ALFI : (pozrie na pohľadnicu, nezapáči sa mu, a tak ju podáva Dolfymu) Aj táto je tvoja.
DOLFY: O, ďakujem… Táto bude potom tvoja. Pozri! Aké soby tu ťahajú sane! Také by sa nám zišli v cirkuse.
ALFI : (obzerá si ďalšiu pohľadnicu) A tento kapor je ešte väčší ako ten, čo sme zjedli.
DOLFY: (obzerá si ďalšiu pohľadnicu) Jej, aká krásna hviezda s chvostom.
ALFI : (vezme ďalšiu pohľadnicu – otvorí a ozve sa hudobný vianočný motív) Počuješ? Ja som dostal pohľadnicu, čo hrá…tra..da..da..da… (pospevuje si s pohľadnicou)
DOLFY: (pozerá ďalšiu pohľadnicu) Óooo, aký obrovský vianočný stromček! Len-len, že ho vtlačili na pohľadnicu. (Porovná ho s ich stromčekom) Ale… ale náš je krajší!
ALFI : (šmátra vo vreci) A to je čo? (vytiahne balík) Balík! Komu bude patriť?
DOLFY: Musíme losovať.
ALFI: Vysypme z vreca všetko. Možno tam bude ešte jeden… (vysype sa zopár balíkov a kopa pohľadníc)… Vidíš?! Vravel som!
DOLFY: Podelíme si ich … dáme ich na dve kôpky.
ALFI: (ťažký povzdych) Dobre… no, dobre… tento je tvoj…. tento môj, tvoj, môj, tvoj, môj…
TV 1: (džingel) Vážení diváci, prerušujeme náš sviatočný vianočný program. Pozor! Pozor! Vypočujte si veľmi dôležité hlásenie!
ALFI: (berie do rúk ďalší balík a pokúša sa špagát rozuzliť ): Dolfy, nevieš, kde máme nožnice?
DOLFY: Neviem. Alfi, čosi sa stalo.
ALFI: (zaujatý uzlením) Hm.
TV 2: Vážení diváci, zo všetkých kútov nášho Spojeného kráľovstva cirkusov k nám prichádzajú smutné správy. Čoraz viac detí sa prestalo tešiť z Vianoc.
ALFI: (spokojne pohladí balík, ktorý drží v rukách) Zato my nie!
TV 3: (osloví Karolínku) Karolínka, povedz divákom prečo si smutná?
KAJKA: Moji rodičia sú na veľkom cirkusovom turné za oceánom. Aby mi nebolo smutno, že nebudeme spolu na Vianoce, sľúbili mi poslať prekvapenie…. ale prekvapenie neprišlo…
TV 1: (obráti sa na Jaška) A prečo si smutný ty, Jaško?
JAŠKO: Lebo mi nenapísal deduško so starkou. A tak veľmi mi to sľúbili. A sľuby sa majú plniť.
DOLFY: To teda majú.
ALICA : (postaví sa Alicka) A ja… (rozplače) som nedostala pozdrav od kamarátky! Ica, počúvaj, sľúbila si mi, že mi napíšeš!
BENO: (vyskočí Benjamín) Môj tatko sľúbil, že mi pošle telegram, či príde na Vianoce. Neprišiel ani tatko, ani telegram.
TV 2: Vážení diváci, počuli ste to?! Situácia je naozaj hrozná. Vyzerá to tak, že Vianoce u nás tohto roku budú najsmutnejšie na celom svete. Zostaňte pri vašich televíznych obrazovkách. Náš televízny štáb sa pokúša vypátrať, čo sa vlastne stalo. Ostaňte s nami v spojení. (džingel)
DOLFY: (zdvihne nožnice) To je naozaj smutné.
ALFI: No je… podaj mi nožnice.
TV 3: (džingel, vtrhne moderátorka) Vážení diváci, práve sa nám podarilo zastihnúť nášho poštára. Pán poštár, prosím vás, počuli ste, čo sa stalo? Máte ešte nejakú nedoručenú poštu?
POŠTÁR: Žiaľ, poroznášal som všetko, čo prišlo vlakom, lietadlom, ponorkou i kolobežkou. Na pošte nezostal ani jeden list, pohľadnica, telegram, balík.
TV 1: Ani pod stolom?
POŠTÁR: Ani pod stolom.
TV 2: To je naozaj veľká škoda. Ďakujeme. Vážení diváci, musíme pátrať ďalej, čo zapríčinilo tento nehorázny stav. (džingel)
DOLFY: (stále nepodáva nožnice) Alfi, to je fakt naozaj smutné.
ALFI: Nožnice! Aj my sme boli minulého roku smutní. Podaj mi už konečne tie nožnice.
DOLFY: Hm… a tohto roku nie sme (váhavo)…
ALFI: Ja už nevydržím! (natiahne sa po nožnice)
DOLFY: Alfi, počkaj!
ALFI: Čo je?
DOLFY: (číta adresáta) Ten balík predsa patrí Karolínke, čo práve hovorila v telke…
ALFI: No a?
DOLFY: Je to darček od jej rodičov.
ALFI: Dobre. Tak nech čaká… (chce rozstrihnúť povraz)
DOLFY: Alfi, ty si nič nepochopil?
ALFI: Čo ako? Je smutná, lebo sa nedočkala a ja som veselý, lebo som sa dočkal…
DOLFY: Balík patrí Karolínke, nie nám… (berie pohľadnice) A tu je pohľadnica pre Jaška, Šašicu Alicu, telegram pre Benjamína.
ALFI: (pauza) Joooooooooooooj… už mi to došlo!
DOLFY: Musíme vrátiť všetko, čo nám nepatrí.
ALFI: Hej, ale potom budeme smutní zase my.
DOLFY: Nebudeme.
ALFI: Sľubuješ?
DOLFY: Sľubujem.
ALFI : Fakt?
DOLFY: Fakt
ALFI: Tak dobre, ale čo teraz?
DOLFY: Máme predsa všetky adresy.
ALFI: Všetky?
DOLFY: Do nohy. A musíme sa ponáhľať, aby sme stihli všetko poroznášať.
(Preč. Muzika)
III. VÝSTUP
Veľká TV obrazovka. Najprv hrá šašo na píle tklivú pílkovú symfóniu. Odrazu ho odsunie roztáraná a roztatárená afektovaná hlásateľka.
TV 3: Pardon, pardon! Vážení diváci, prerušujeme náš štedrovečerný pilníkový koncert. Práve sme sa dozvedeli!!! Deti, kde ste? Aha, tu ste! Vážení diváci, musíme vám oznámiť niečo úžasne! Úžasné! Deti v našom meste už nie sú smutné! Ani jedno jediné! Pýtate sa, čo sa stalo? Opýtame sa detí v uliciach!
KAJKA: Chcem veľmi, veľmi poďakovať a vybozkávať mojich rodičov, lebo na mňa nezabudli. Balík od nich som pred chvíľou našla na okne. Veľmi, veľmi ich zato ľúbim!
JAŠKO: A moja starká i deduško mi poslali aj tohto roku krásnu vianočnú pohľadnicu. Je nádherná… a hrá! Počujete? (Motív z pohľadnice)
BENO: Som šťastný, môj otecko na mňa nezabudol. Dostal som telegram, že príde! Musím utekať domov, možno už aj prišiel…
ALICA: A ja… a ja chcem pozdraviť moju najlepšiu kamarátku Icu. Pohľadnica je super… Ďakujem!… Ica, čau! Už nie som na teba naštvaná!
TV 1: (Utiera si slzy od dojatia, pateticky) Vážení diváci… och, čo povedať?! No čo len povedať? Som dojatá! Naozaj veľmi dojatá! Vianoce sú napokon zachránené! A preto nasleduje reklama (afektovane zatlieska, vtom sa vtlačia na obrazovku Alfi a Dolfy) A… a vy ste, prosím, kto?
ALFI: Alfi a Dolfy.
DOLFY: My sme priniesli deťom darčeky.
ALFI : Vlastnoručne sme ich urobili. (vtiahnu na obrazovku dvoch snehuliakov, ktorí zaberú takmer celú obrazovku)
TV 2 : (pokúša sa preteperiť cez snehuliakov) Vážení diváci, no…no čo k tomu dodať… odneste tých snehuliakov!… som dojatá… brrr, tu sa nedá pracovať… som veľmi dojatá… brrrrr, akí sú studení…. a mokrí… brrrrrrrrr…. tu sa nedá pracovať!
(snehuliaci ju definitívne vytlačia z obrazovky)
ALFI : Páčia sa vám?
DOLFY: A vôbec vám nevadí, že sú studení a mokrí, však?
ALFI: A máme pre vás ešte jedno prekvapenie.
POŠTÁR: (volá) Prosím vás, nie je tu niekde šašo Alfi a šašo Dolfy?
OBAJA: (pozrú sa na seba prekvapene a krížom na seba ukážu ) To sme my!
POŠTÁR: Máte poštu!
OBAJA : My máme poštu?
POŠTÁR: Toto som našiel spadnuté pod stolom. Ak ste Dolfy a Alfi… Alebo sú tu aj iní?…
DOLFY: Nie. My sme Alfi a Dolfy.
ALFI: My sme ešte nikdy… toto…ono…
DOLFY: Nedostali poštu.
ALFI : Ani vianočnú…
POŠTÁR: Toto je pre vás.
OBAJA: (čítajú) Milí Dolfy a Alfi, prajem Vám krásne Vianoce a teším sa, že prídete k nám zase vystupovať. Zdraví a krásne Vianoce vám praje váš kamarát. Dano.
DOLFY: Dano!
ALFI : Hurá, my máme kamaráta!
DOLFY: Poď, musíme mu rýchlo odpísať.
ALFI: A pošleme mu aj snehuliaka.
DOLFY: (na odchode) Alfi, počkaj! Ešte sme na niečo zabudli!
ALFI: Na čo?
DOLFY: Zabudol si? Pozri sa do vrecka.
ALFI: Aha! Jasné!
DOLFY: My sme vám ešte priniesli niečo – šupinky z kapra. (rozhadzujú ich)
ALFI : … pre šťastie… aby ste mali šťastie po celý rok!
DOLFY: Alfi, tak už poď, nech stihneme napísať aspoň vianočný telegram pre nášho kamaráta.
ALFI: Telegram? Ja stihnem aj list.
DOLFY: A možno aj balík… a bude aj pekne hrať… (odbehnú preč)
Záverečná vianočná hudba, veselá!
Koniec.
Alžbeta Verešpejová sa venuje tvorbe literatúry pre deti, debutovala zbierkou zvieracích rozprávok Trio Kotkodák (1993), ďalšie rozprávkové knižky Šušlavá mušľa (1998), Maškrtné rozprávky pána Dobošíka a pani Krémešíkovej (2003), Neplechy školníčky Agneše (2007). Popri prozaickej tvorbe sa orientuje aj na oblasť detského činoherného i bábkového divadla, napísala hry Kráľovské papuče (1992), Ako baba Pačmaga ženícha hľadala (1993) a Beatles s A uprostred (s E. Gürtlerom a D. Hevierom, 2000), pre tanečné štúdio Soul divadelné texty Cirkusové blues (1999) a Uličné blues (2000), dramaticky upravuje vlastné i cudzie rozprávky (Pik, Pak, Pok, 1989; Lapaj, postrach dvora; Trio Kotkodák, obe 1996 a i.).
